Energija (rus.Энергия) bolasovietska raketa, ktorá bola navrhnutá spoločnosťouNPO Energija na vynášanieraketoplánuBuran. Bola schopná vyniesť až 100ton nákladu na nízku obežnú dráhu.
Práce na systéme nosiča Energija začali v roku1976 po rozhodnutí zrušiť neúspešný program raketyN-1. Zariadenia a infraštruktúra zrušeného programu rakety N1 sa použili pre Energiju – tak akoNASA znovu použila infraštruktúru navrhnutú preSaturn V vprograme Space Shuttle. Energija nahradila aj koncept "Vulkánu", ktorý bol založený narakete Proton a použila rovnaké palivo, ale v oveľa väčšom množstve.
Prvý skúšobný štart Energije s maketou veľkého vojenského satelituPoljus sa uskutočnil15. mája1987 o 21:30. Všetky motory Energije pracovali úspešne, avšak nezapálili sa urýchľovacie motory Poljusu, ktorý tak nedosiahol orbitu a zhorel v atmosfére.
Jediný ďalší, tentokrát plne úspešný let naobežnú dráhu, pri ktorom bol na orbitu vynesený raketoplánBuran, prebehol v roku1988. Oba programy, Buran aj Energija, boli navrhnuté, aby držali krok soSpojenými štátmi.
Produkcia rakiet Energija sa zastavila s pádomSovietskeho zväzu a koncom programu raketoplánu Buran. Aj keď Energija nie je už dlhšie vo výrobe, nosné raketyZenit sa stále vyrábajú a používajú. Štyri pomocnérakety na tekuté palivo, ktoré spaľujúkerozín a skvapalnený kyslík, boli základom rakety Zenit, ktorá používala rovnaké motory. Používaný motor jeRD-170: silný, moderný a účinný dizajn. Iná jeho odvodenina s polovičnou veľkosťou,RD-180, poháňa raketuAtlas V od firmyLockheed Martin, jednu z dvoch nových rakiet EELV (druhá jeBoeing Delta IV). MotorRD-190, čo je odnož motoru so štvrtinovou veľkosťou, by mal byť použitý v Ruskej raketeAngara.
Tri hlavné varianty boli plánované po originálnej konfigurácii, všetky z rozdielnymi kapacitami pre užitočný náklad.
Energija M bola najmenšou návrhovou konfiguráciou. Počet rakiet Zenit bol zredukovaný zo štyroch na dve a namiesto štyroch motorovRD-0120 v jadre mala iba jeden. Bola navrhnutá, aby nahradila raketuProton, ale prehrala v roku1993 súťaž s raketou Angara.
Energia II, nazývaná "Uragan", bola plánovaná znovupoužiteľná raketa schopná pristávať na bežnom letisku. Na rozdiel od prvej rakety Energija, ktorá bola plánovaná na čiastočné znovupoužitie (ako americkýSpace Shuttle), by návrh rakety Uragan dovoľoval úplné znovuzískanie všetkých elementov. Jadro Energije II by bolo schopné opätovného návratu a plachtenia, aby pristálo, pravdepodobne s použitím technológií vyvinutých pre raketoplán Buran.
Posledná konfigurácia, ktorá nevzlietla, bola tiež najväčšia. S ôsmimi prídavnými raketami Zenit a jadrom Energija-M ako s vyšším stupňom by bola schopná vyniesť až 175 ton na obežnú dráhu.[1]
Commons ponúka multimediálne súbory na témuEnergija