Elchasaiti[1] (iné názvy:elkasaiti[2],elkesaiti[3]) boližidokresťanská gnostická skupina, sekta, pôsobiaca v 2. – 4. storočí vMezopotámii. Za jej zakladateľa bol považovanýElchasaios žijúci na prelome 1. a 2. storočia. Podľa elchasaitu Alkibiada z Apameie, ktorý ich náuku priniesol doRíma sa Elchasaiovi zjavil anjel, ktorý mu odovzdal knihu so Zjavenou pravdou. Elchasaitské učenie striktne odmieta chrámový kult obiet, zápalné obety a odmieta konzumáciu mäsa. Hlavnou stravnou zložkou veriacich preto boli najmä plodiny, ktoré rozdeľovali na mužské a ženské. Povolené mali iba pojedanie mužských plodín a i to len po nutnom umytí a posvätení. Okrem toho vyznávali klasické židovské tradície akoobriezky, sabat, či pôsty. Elchasaiti boli monoteisti, od židovskej viery sa líšili uznávanímJežiša ako proroka. Významným prvkom ich učenia boli židovské apokalyptické teórie a Harmónia evanjelií (Diatessaron) od Tatiána. Odmietali však učeniePavola z Tarsu.[1]