| Domica | |
| národná prírodná pamiatka | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Kečovo,Dlhá Ves |
| Súradnice | 48°28′40″S20°28′13″V / 48,477778°S 20,470278°V /48.477778; 20.470278 |
| Vznik | 1972 |
| - posledná novelizácia | 2005 |
| Správa | Správa slovenských jaskýň |
| Kód | 568 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) | 1995 (#19) |
| Rok rozšírenia | 2000 |
| Číslo | 725-858 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | viii |
  Poloha v rámci Slovenska | |
 Poloha v rámci Košického kraja | |
| Wikimedia Commons: Domica Cave | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Domica je najväčšiajaskyňaSlovenského krasu. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahuSilickej planiny v katastrálnom území obcíDlhá Ves aKečovo vokrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňouBaradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m. Objavil juJán Majko 3. októbra1926.
Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98%.
Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, (wettersteinských)vápencochsilického príkrovu. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného tokuStyxu aDomického potoka, o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 – 12 m. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.
Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339 m n. m., vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujúVstupnú chodbu,Prales,Koncertnú sieň,Palmový háj,Dóm indických pagod,Suchú chodbu aSieň terás. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujúObjavnú chodbu, ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx – Panenskú chodbu,Majkov dóm,Prvú a Druhú plavbu. Prvú plavbu tvoríGotický dóm, ktorého dno vypĺňa 100 m dlhé jazero. Na konciGotického dómu jeKlenotnica s kvapľovými útvarmiSmútočnej vŕby aStĺpom víťazstva. PriestoryDruhej plavby pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke 480 m. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesyChobotnice a tanierovité stalagmitySkalnej ruže v Kvetnici. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (Rímske kúpele,Plitvické jazerá) a guanové hrnce.
Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku1984 trpela Domica každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, ako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku1954,1955 a1964. Napríklad v roku1960 sa po záplave premenilizávrty naSilickej planine na jazerá. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli1977. Vtedy zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Tlak stúpajúcej vody prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov jaskyne.Vstupnú chodbu,Černošskú chyžu,Archeologickú chodbu,Sieň 11 plameňov,Majkov dóm,Rímske kúpele,Prvú plavbu a v ľavom krídlePrales poJaponskú čajovňu postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi 4 m dlhú jamu. NaRázcestí zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Na archeologických lokalitách príval odplavil inštalovanéartefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna. Zničili sa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania4. októbra1984 a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa odstránil iba problém ničivých záplav. Ďalšie nebezpečenstvá ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov.
Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym[1]neolitickýmčlovekom, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádobbukovohorskej kultúry (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuDomicaTento článok obsahujemateriál získaný zo serveruwww.mineraly.sk sosúhlasom webmastera.
| Kultúrne |
|  |
|---|---|---|
| Prírodné | ||
