Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Delta IV

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategóriinávody a článokvhodne aktualizujte.
Delta IV
Raketa Delta IV 4.2
Raketa Delta IV 4.2
Základné údaje
Funkcianosná raketa
VýrobcaBoeing
Krajina pôvoduSpojené štáty
Výška63 – 77,2 metrov
Priemer5 metrov
Hmotnosť249 500 – 733 400 kg
Počet stupňov2
Nosnosť
Náklad naLEO8 600 – 25 800 kg
Náklad na
na prechodovú ku geostacionárnej
3 900 – 10 843 kg
História letov
Stavvo výslužbe
Štartovacia rampaCape Canaveral aVandenberg AFB
Počet štartov11 </ br> Medium: 3 </ br> Medium (5,4): 1 </ br> Medium (4,2): 4 </ br> Heavy: 3
Úspešné štarty45
Čiastočné zlyhanie1 (Heavy)
Prvý štart20. november2002
Posledný štart9. marec2024
Pomocné bloky (alternatíva)
Počet2 – 4
MotorVariant Medium:GEM-60
Ťah851 kN
Špecifický impulz 2 700 N.s/kg (275 sekúnd)
Doba funkcie90 sekúnd
Palivotuhé
Pomocné bloky (alternatíva)
Počet2
MotorVariant Heavy: Delta IV CBC
Ťah
Špecifický impulz 4 020 N.s/kg (410 sekúnd)
Doba funkcie249 sekúnd
PalivoLOX/LH2
Prvý stupeň – Delta IV CBC
MotoryRS-68
Ťah3 312 kN
Špecifický impulz 4 020 N.s/kg (410 sekúnd)
Doba funkcie259 sekúnd
PalivoLOX/LH2
Druhý stupeň – Delta IV-2
MotoryRL-10-B2
Ťah110 kN
Špecifický impulz 4 530 N.s/kg (462 sekúnd)
Doba funkcie850 – 1 125 sekúnd
PalivoLOX/LH2

Delta IV bolanosná raketa zo série rakietDelta. Začala svoju činnosť v roku2002 a ukončila činnosť v roku 2024. Bola vyvinutá spoločnosťouBoeing s cieľom pokryť potrebu amerických ozbrojených síl a znížiť výdavky na vynášanie nákladov naorbitu Zeme. Raketa štartovala celkove 45-krát, z toho raz čiastočne zlyhala. Podľa varianty rakety sa menila konfigurácia pomocných motorovGEM 60, u varianty Heavy dosahoval ich spoločný ťah až 6 625 kN. Prvý stupeň poháňal motorRocketdyneRS-68 na tekutýkyslík avodík. Motor druhého stupňa tiež spaľoval tekutý kyslík a vodík a dosahuje ťah 110 kN. Špekulovalo sa o zvýšení jej nosnosti až na 100 ton na nízku orbitu Zeme, jej prevádzkovateľ sa však napokon rozhodol vyvinúť nový nosiť typuVulcan.NASA zvažovala využitie motorov Rocketdyne RS-68 pre plánovanú nosnú raketu novej generácieAres V, ktorej vývoj však bol zrušený.

História

[upraviť |upraviť zdroj]

Delta IV bola vyvinutá spoločnosťouBoeing, na základe požiadaviekUSAF nanosnú raketu novej generácie EELV (Evolved Expendable Launch Vehicle). Išlo o prvú raketu, ktorej stupne sú poháňané výhradne kvapalnýmkyslíkom avodíkom. Od70. rokov išlo o jedinú americkú raketu kompletne postavenú za použitia najnovších technológií a postupov. V čase jej nástupu do služby ponúkala oveľa väčšiu nosnosť ako bolo potrebné pre komerčné satelity. Kvôli nedostatku vhodných nákladov bola v roku2003 stiahnutá z komerčných letov a naďalej slúžila iba USAF. Na konci roka2006 bola jej výroba presunutá naUnited Launch Alliance, spoločný podnik Boeing aLockheed.

Opis

[upraviť |upraviť zdroj]
Montáž aerodynamického krytu na druhý stupeň

Raketa bola dvojstupňová a podľa konfigurácie môže používať silné pomocné raketyGEM-60. Samotná raketa mala priemer 5 metrov a výšku podľa veľkosti nákladu 63 – 77,2 metra. Ako palivo oboch stupňov slúžil kvapalný kyslík a vodík.

Prvý stupeň

[upraviť |upraviť zdroj]

Prvý stupeň tvoril jeden alebo tri (variant Heavy)CBC – Common Booster Core. Podobný modulárny prvý stupeň používa raketaAtlas V. O pohon sa staral jeden motorRS-68, ktorý bol pripevnený pod nádržou na kvapalný vodík. Kyslíková nádrž bola v hornej časti. Motor poskytoval prvých pár minút ťah 3 312,8kN (102%výkon), potom bol výkon znížený na 58%, až kým nedohorel. V prípade variantu Delta IV Heavy bol prostredný CBC spustený prvých asi 50 sekúnd na 58 % a až potom bol výkon zvýšený na 102 %, zatiaľ čo dva bočné CBC išli stále na 102%.

Na zadnej strane bol umiestnený koridor pre vedenie káblov a potrubia na kyslík. Priemer 5 metrov bol konštantný v celej dĺžke CBC. V prípade variantu Delta IV Heavy sa spojila trojica CBC dohromady. O riadenie letu sa staral navádzací systémRedundant Inertial Flight Control Assembly, išlo o rovnaký systém, ktorý používala raketa Delta II, ibasoftvér bol prispôsobený parametrom Delty IV. Navádzací systém bol pre väčšiu bezpečnosť vybavený šiestimi nezávislými laserovýmigyroskopmi aakcelerometrami.

Druhý stupeň

[upraviť |upraviť zdroj]

Druhý stupeň bol takmer identický s druhým stupňomDelty III, mal však predĺžené nádrže. Bol vybavený motormiRL-10B2 na kvapalný kyslík a vodík. Ťah motora dosahoval 110 kN ašpecifický impulz 462 sekúnd, čas horenia bol 850 – 1 125 sekúnd. Používali sa dve varianty, podľa priemeru nádrže 4 alebo 5 metrov. Systém nakláňania motora (vektorovanie ťahu) bol riešený elektromechanicky. Spojenie s prvým stupňom zaisťovali kompozitové medzistupne, v prípade 4-metrového variantu bol medzistupeň kužeľovitý. Kryt nákladu bol tiež vyrobený z kompozitných materiálov a mal rôzne rozmery podľa nákladu.

Pomocné rakety

[upraviť |upraviť zdroj]

Ako pomocnémotory na tuhé palivo boli použitéGEM 60, umiestňovali sa po dvoch na obvod prvého stupňa. Variant Heavy používal namiesto GEM-60 dva CBC pripevnené po stranách hlavného stupňa. Pomocným CBC chýbal navádzací systém a ich horná časť bola vybavenáaerodynamickým krytom.

Varianty

[upraviť |upraviť zdroj]

Delta IV Medium

[upraviť |upraviť zdroj]
Rodina rakiet Delta IV

Základný variant, nemal pomocné motory a druhý stupeň mal priemer 4 metre. Prvý štart vykonal11. marca2003. Nosnosť na nízku orbitu bola 8 600kg, nageostacionárnu dráhu dokázal vyniesť 3 900 kg.


Delta IV Heavy

[upraviť |upraviť zdroj]

Najvýkonnejší variant. Prvýkrát štartovala21. decembra2004, druhýkrát11. novembra2007, kedy zároveň vyniesla na obežnú dráhu družicu SAD-23 z USA[1], tretíkrát18. januára2009, štvrtýkrát 21. novembra 2010. Ďalšie štarty:

DátumNákladHmotnosť nákladuMiesto štartuVýsledok
20. jan. 2011KH-11 Kennen 15 (USA-224 / NROL-49)<17,000 kgVandenbergúspešná
29. jún 2012Orion 8 / Mentor 6 (USA-237 / NROL-15)ClassifiedCape Canaveralúspešná
28. aug. 2013KH-11 Kennen 16 (USA-245 / NROL-65)<17,000 kgVandenbergúspešná
5. dec. 2014Orion capsule Exploration Flight Test 1 (EFT-1)Cape Canaveralúspešná
11. jún 2016Orion 9 / Mentor 7 (USA-268 / NROL-37)ClassifiedCape Canaveralúspešná
12. aug. 2018Parker Solar Probe685 kgCape Canaveralúspešná
19. jan 2019NROL 71, (KH-11 Kennen )<17,000 kgVandenbergúspešná

Druhý stupeň mal zväčšené nádrže a má priemer 5 metrov. Nepoužíval pomocné motory GEM, ale dva CBC stupne. Dokázal vyniesť 25 800 kg na nízku a 10 843 kg na geostacionárnu dráhu.

12. augusta 2018 vyniesla s pomocou horného stupňa Star 48BV len 685 kg sonduParker Solar Probe navrhnutú na prieskum Slnka.

Zamietnuté a vývojové verzie

[upraviť |upraviť zdroj]
  • Delta IV Small – podobné parametre akoDelta II 7925. Trojstupňová, v prípade zrušenia Delty II mala byť jej nástupkyňou. Prvý stupeň bol CBC bez pomocných GEM-60, druhý a tretí stupeň boli prevzaté z Delty II.
  • Delta IV Heavy Upgrade 30 t – štúdia 2004, variant Delta IV Heavy so štyrmi GEM 60.
  • Delta IV Heavy Upgrade 35 t – štúdia 2004, variant Delta IV Heavy s upraveným motorom RS-68B, vylepšený druhý stupeň.
  • Delta IV Heavy Upgrade 40 t – štúdia 2004, variant Delta IV Heavy so štyrmi GEM 60 a vylepšeným motorom RS-68 Regen.
  • Delta IV Heavy Upgrade 42 t – štúdia 2004, variant Delta IV Heavy s novým motorom RS-800 a vylepšeným druhým stupňom. Zamietnuté – potreba úpravy existujúcich odpaľovacích rámp.
  • Delta IV Heavy Upgrade 67 t – štúdia 2004, spojenie piatich CBC.
  • Delta IV Heavy Upgrade 70 t – štúdia 2004, spojenie piatich CBC, vylepšený druhý stupeň.
  • Delta IV Heavy Upgrade 94 t – štúdia 2004, spojenie siedmich CBC, nové motory RS-800, vylepšený druhý stupeň, plášť z veľmi ľahkých zliatin hliníka a lítia.

Zamietnuté – potreba nových odpaľovacích rámp a kompletizačnej infraštuktúry.

  • Delta IV Heavy Upgrade 100 t – štúdia 2004, nosič novej generácie, nosnosť podobná ako Saturn V, nové motory, nový druhý stupeň, nové materiály

Zamietnuté – potreba nových odpaľovacích rámp, kompletizačnej infraštuktúry, továrni a technológií.

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. Lubor Lejček. Úspešný štart rakety Delta 4 Heavy.Letectví a kosmonautika, 2007, roč. 84, čís. 12, s. 37.ISSN 0024-1156.

Pozri aj

[upraviť |upraviť zdroj]
PortalKozmonautický portál

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Commons
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na témuDelta IV

Externé odkazy

[upraviť |upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť |upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuDelta IV na českej Wikipédii.

Súčasné
Plánované
Vyradené
Ares (I ·V·Athena (I ·II·Atlas (B ·D ·E/F ·G ·H ·I ·II ·III ·LV-3B ·SLV-3 ·Able ·Agena ·Centaur·Conestoga ·Delta (A ·B ·C ·D ·E ·G ·J ·L ·M ·N ·0100 ·1000 ·2000 ·3000 ·4000 ·5000 ·II ·III ·IV·Falcon 1 ·Falcon 9 (v1.0 ·v1.1 ·Full Thrust (v1.2) Block 1, 2, 3 ·Block 4·H-I ·Juno I ·Juno II ·LauncherOne ·N-I ·N-II ·Pilot ·Saturn (I ·IB ·V ·INT-21·Scout ·Shuttle ·Sparta ·SPARK ·Thor (Able ·Ablestar ·Agena ·Burner ·Delta ·DSV-2U·Thorad-Agena ·Titan (II GLV ·IIIA ·IIIB ·IIIC ·IIID ·IIIE ·34D ·23G ·CT-3 ·IV·Vanguard
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Delta_IV&oldid=7847454
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp