 | Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategóriinávody a článokvhodne aktualizujte. |
_lifts_off_with_GOES-N.jpg) Raketa Delta IV 4.2 | ||
| Základné údaje | ||
|---|---|---|
| Funkcia | nosná raketa | |
| Výrobca | Boeing | |
| Krajina pôvodu | Spojené štáty | |
| Výška | 63 – 77,2 metrov | |
| Priemer | 5 metrov | |
| Hmotnosť | 249 500 – 733 400 kg | |
| Počet stupňov | 2 | |
| Nosnosť | ||
| Náklad naLEO | 8 600 – 25 800 kg | |
| Náklad na na prechodovú ku geostacionárnej | 3 900 – 10 843 kg | |
| História letov | ||
| Stav | vo výslužbe | |
| Štartovacia rampa | Cape Canaveral aVandenberg AFB | |
| Počet štartov | 11 </ br> Medium: 3 </ br> Medium (5,4): 1 </ br> Medium (4,2): 4 </ br> Heavy: 3 | |
| Úspešné štarty | 45 | |
| Čiastočné zlyhanie | 1 (Heavy) | |
| Prvý štart | 20. november2002 | |
| Posledný štart | 9. marec2024 | |
| Pomocné bloky (alternatíva) | ||
| Počet | 2 – 4 | |
| Motor | Variant Medium:GEM-60 | |
| Ťah | 851 kN | |
| Špecifický impulz | 2 700 N.s/kg (275 sekúnd) | |
| Doba funkcie | 90 sekúnd | |
| Palivo | tuhé | |
| Pomocné bloky (alternatíva) | ||
| Počet | 2 | |
| Motor | Variant Heavy: Delta IV CBC | |
| Ťah | ||
| Špecifický impulz | 4 020 N.s/kg (410 sekúnd) | |
| Doba funkcie | 249 sekúnd | |
| Palivo | LOX/LH2 | |
| Prvý stupeň – Delta IV CBC | ||
| Motory | RS-68 | |
| Ťah | 3 312 kN | |
| Špecifický impulz | 4 020 N.s/kg (410 sekúnd) | |
| Doba funkcie | 259 sekúnd | |
| Palivo | LOX/LH2 | |
| Druhý stupeň – Delta IV-2 | ||
| Motory | RL-10-B2 | |
| Ťah | 110 kN | |
| Špecifický impulz | 4 530 N.s/kg (462 sekúnd) | |
| Doba funkcie | 850 – 1 125 sekúnd | |
| Palivo | LOX/LH2 | |
Delta IV bolanosná raketa zo série rakietDelta. Začala svoju činnosť v roku2002 a ukončila činnosť v roku 2024. Bola vyvinutá spoločnosťouBoeing s cieľom pokryť potrebu amerických ozbrojených síl a znížiť výdavky na vynášanie nákladov naorbitu Zeme. Raketa štartovala celkove 45-krát, z toho raz čiastočne zlyhala. Podľa varianty rakety sa menila konfigurácia pomocných motorovGEM 60, u varianty Heavy dosahoval ich spoločný ťah až 6 625 kN. Prvý stupeň poháňal motorRocketdyneRS-68 na tekutýkyslík avodík. Motor druhého stupňa tiež spaľoval tekutý kyslík a vodík a dosahuje ťah 110 kN. Špekulovalo sa o zvýšení jej nosnosti až na 100 ton na nízku orbitu Zeme, jej prevádzkovateľ sa však napokon rozhodol vyvinúť nový nosiť typuVulcan.NASA zvažovala využitie motorov Rocketdyne RS-68 pre plánovanú nosnú raketu novej generácieAres V, ktorej vývoj však bol zrušený.
Delta IV bola vyvinutá spoločnosťouBoeing, na základe požiadaviekUSAF nanosnú raketu novej generácie EELV (Evolved Expendable Launch Vehicle). Išlo o prvú raketu, ktorej stupne sú poháňané výhradne kvapalnýmkyslíkom avodíkom. Od70. rokov išlo o jedinú americkú raketu kompletne postavenú za použitia najnovších technológií a postupov. V čase jej nástupu do služby ponúkala oveľa väčšiu nosnosť ako bolo potrebné pre komerčné satelity. Kvôli nedostatku vhodných nákladov bola v roku2003 stiahnutá z komerčných letov a naďalej slúžila iba USAF. Na konci roka2006 bola jej výroba presunutá naUnited Launch Alliance, spoločný podnik Boeing aLockheed.
Raketa bola dvojstupňová a podľa konfigurácie môže používať silné pomocné raketyGEM-60. Samotná raketa mala priemer 5 metrov a výšku podľa veľkosti nákladu 63 – 77,2 metra. Ako palivo oboch stupňov slúžil kvapalný kyslík a vodík.
Prvý stupeň tvoril jeden alebo tri (variant Heavy)CBC – Common Booster Core. Podobný modulárny prvý stupeň používa raketaAtlas V. O pohon sa staral jeden motorRS-68, ktorý bol pripevnený pod nádržou na kvapalný vodík. Kyslíková nádrž bola v hornej časti. Motor poskytoval prvých pár minút ťah 3 312,8kN (102%výkon), potom bol výkon znížený na 58%, až kým nedohorel. V prípade variantu Delta IV Heavy bol prostredný CBC spustený prvých asi 50 sekúnd na 58 % a až potom bol výkon zvýšený na 102 %, zatiaľ čo dva bočné CBC išli stále na 102%.
Na zadnej strane bol umiestnený koridor pre vedenie káblov a potrubia na kyslík. Priemer 5 metrov bol konštantný v celej dĺžke CBC. V prípade variantu Delta IV Heavy sa spojila trojica CBC dohromady. O riadenie letu sa staral navádzací systémRedundant Inertial Flight Control Assembly, išlo o rovnaký systém, ktorý používala raketa Delta II, ibasoftvér bol prispôsobený parametrom Delty IV. Navádzací systém bol pre väčšiu bezpečnosť vybavený šiestimi nezávislými laserovýmigyroskopmi aakcelerometrami.
Druhý stupeň bol takmer identický s druhým stupňomDelty III, mal však predĺžené nádrže. Bol vybavený motormiRL-10B2 na kvapalný kyslík a vodík. Ťah motora dosahoval 110 kN ašpecifický impulz 462 sekúnd, čas horenia bol 850 – 1 125 sekúnd. Používali sa dve varianty, podľa priemeru nádrže 4 alebo 5 metrov. Systém nakláňania motora (vektorovanie ťahu) bol riešený elektromechanicky. Spojenie s prvým stupňom zaisťovali kompozitové medzistupne, v prípade 4-metrového variantu bol medzistupeň kužeľovitý. Kryt nákladu bol tiež vyrobený z kompozitných materiálov a mal rôzne rozmery podľa nákladu.
Ako pomocnémotory na tuhé palivo boli použitéGEM 60, umiestňovali sa po dvoch na obvod prvého stupňa. Variant Heavy používal namiesto GEM-60 dva CBC pripevnené po stranách hlavného stupňa. Pomocným CBC chýbal navádzací systém a ich horná časť bola vybavenáaerodynamickým krytom.
Základný variant, nemal pomocné motory a druhý stupeň mal priemer 4 metre. Prvý štart vykonal11. marca2003. Nosnosť na nízku orbitu bola 8 600kg, nageostacionárnu dráhu dokázal vyniesť 3 900 kg.
Najvýkonnejší variant. Prvýkrát štartovala21. decembra2004, druhýkrát11. novembra2007, kedy zároveň vyniesla na obežnú dráhu družicu SAD-23 z USA[1], tretíkrát18. januára2009, štvrtýkrát 21. novembra 2010. Ďalšie štarty:
| Dátum | Náklad | Hmotnosť nákladu | Miesto štartu | Výsledok |
| 20. jan. 2011 | KH-11 Kennen 15 (USA-224 / NROL-49) | <17,000 kg | Vandenberg | úspešná |
| 29. jún 2012 | Orion 8 / Mentor 6 (USA-237 / NROL-15) | Classified | Cape Canaveral | úspešná |
| 28. aug. 2013 | KH-11 Kennen 16 (USA-245 / NROL-65) | <17,000 kg | Vandenberg | úspešná |
| 5. dec. 2014 | Orion capsule Exploration Flight Test 1 (EFT-1) | Cape Canaveral | úspešná | |
| 11. jún 2016 | Orion 9 / Mentor 7 (USA-268 / NROL-37) | Classified | Cape Canaveral | úspešná |
| 12. aug. 2018 | Parker Solar Probe | 685 kg | Cape Canaveral | úspešná |
| 19. jan 2019 | NROL 71, (KH-11 Kennen ) | <17,000 kg | Vandenberg | úspešná |
Druhý stupeň mal zväčšené nádrže a má priemer 5 metrov. Nepoužíval pomocné motory GEM, ale dva CBC stupne. Dokázal vyniesť 25 800 kg na nízku a 10 843 kg na geostacionárnu dráhu.
12. augusta 2018 vyniesla s pomocou horného stupňa Star 48BV len 685 kg sonduParker Solar Probe navrhnutú na prieskum Slnka.
Zamietnuté – potreba nových odpaľovacích rámp a kompletizačnej infraštuktúry.
Zamietnuté – potreba nových odpaľovacích rámp, kompletizačnej infraštuktúry, továrni a technológií.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuDelta IVTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuDelta IV na českej Wikipédii.
