Za predkovmoldavského národa sa považujúValasi, ktorí sa etnicki sformovali zdáckeho obyvateľstva, obývajúceho oba brehyDunaja.Valasi žili predovšetkým v rodových spoločenstvách. Na čele týchto spoločenstiev bola rada, ktorú tvorili bohatí roľníci a knieža, ktoré malo hlavnú moc, i keď spočiatku len obmedzenú na vojnový stav v spoločenstve. Jeho kompetencie sa však neskôr zošírili a moc sa dedila z pokolenia na pokolenie.
Prvé politické útvaryValachov, ktoré predchádzalimoldavskému kniežatstvu v určitých obdobiach dejín Moldavska spojenému sKyjevskou Rusou, vznikali vo formekniežatstiev avojvodstiev. Po období krátkej nadvládymongolo-tatárskych kmeňov (13. storočie) aUhrov (14. storočie) prvé takéto kniežatstvo vzniklo v roku1352, keď ho v oblasti riekyMoldava založil so svojou skupinouValachov kniežaBohdan I.. O jeho nezávislosť však musel bojovať až do roku1365, keď na slobodnom území siahajúcom až od oblasti spodKarpát až k južným hraniciamČierneho mora založil hlavné mestoSiret.
.png)
Prví moldavskí panovníci nosili titulvojvoda a od začiatku15. storočia -despota. Prvým panovníkom, kto nosil tento titul bolAlexander Dobrý (1400 -1432). Jeho moc bola formálne neohraničená: podpisoval listiny a zmluvy s ostatnými predstaviteľmi okolitých štátov a bol sudcom. Nezaobišiel sa však bez pomocibojarov, bez ktorých účasti sa neriešil žiaden z problémov zahraničnej a domácej politikymoldavského kniežatstva.
Jeho neskorší nástupca despotaPetru III. Aron bol na jeseň roku1455 prinútený platiť tureckému sultánovi daň - na 23 rokov. Túto povinnosť zrušil až najznámejší moldavský panovníkŠtefan III. Veľký (1457 -1504), ktorý svojho predchodcu zosadil z trónu. Sultán sa však odhodlal moldavského panovníka podriadiť si silou,Štefan III. ho však v bitke pri riekeVasluja porazil. Podpisom zmluvy a svadobným zväzkom syna veľkokniežaťaRuského impériaIvana III. Veľkého a dcéryŠtefana III. Veľkého sa počas jeho vlády upevnili zahraničnopolitické vzťahymoldavského kniežatstva aRuského impéria.
Začiatkom16. storočia samoldavské kniežatstvo dostalo pod nadvláduOsmanskej ríše a znova muselo platiť daň (tzv. charadž). Moladvského panovníka na trón schvaľoval turecký sultán. Na znak vernosti mu posielali svojich synov a príbuzných, ktorí sa vIstanbule zdržiavali ako rukojemníci. V priebehu16. -17. storočia sa na tróne moldavského kniežatstva vystriedalo vyše 50 panovníkov. Ústredná moc bola slabá, v krajine vládla bojarská oligarchia - predstavitelia 75 najplyvnejších šľachtických rodín.
Roľníci, ktorí boli ešte v15. storočí formálne slobodní, v druhej polovici17. storočia už boli závislí nabojaroch. Podľa nového pravidla, všetci roľníci, ktorí na pôde bojara odpracovali 12 rokov sa automaticky stávali nevoľníkmi[1].
Počas vládyVasilija Lupu (1634 -1653) vznikli prvé moldavské zákony. Takto formulované trestné právo obsiahnuté v zákonoch fungovalo od ich vzniku roku1646 až do polovice18. storočia. Niektoré jeho ustanovenia vydržali dokonca až do prvej polovice19. storočia, pokým na územíBesarábie nezačali platiť zákonyRuského impéria.
Vo februári roku1654 despotaGheorghe Ştefan poslal doMoskvy k cárovi svojho posla s úpenlivou prosbou, aby vzalmoldavské kniežatstvo pod svoj patronát a pričlenil ho k ruským poddaným. O tejto otázke sa začalo rokovať o dva roky neskôr (1656); ostala však neuzatvorená, pretožeRuské impérium sa v tom čase zmietalo vo vojnovom konflikte soŠvédskom. Avšak samotný fakt, že moldavský panovník vôbec požiadal ruského o rokovanie, vyvolal u tureckého sultána negatívnu reakciu, ktorej výsledkom bolo marcové okamžité zvrhnutie moldavského panovníka z trónu.
V roku1711[2] saDimitrie Cantemir s ruským cáromPetrom I. Veľkým dohodol na vazalskom vzťahu moldavského a ruského panovníka; navyše, ruský panovník prisľúbil obnoviť hranicemoldavského kniežatstva spred tureckého jarma. Spoločný postup ruskej a moldavskej armády protiOsmanom sa však skončil neúspechom a plán vazalského vzťahumoldavského kniežatstva k ruskému nevyšiel.
Počas obdobiarusko-tureckých vojen v18. storočí ruská armáda trikrát oslobodzovala územieMoldavska spod nadvládyOsmanskej ríše[3]. PodľaKüçük Kaynarckej mierovej zmluvy z roku1774, ktorú podpísalaOsmanská ríša aRuské impérium, posledný menovaný účastník pri podpise zmluvy získal ochranu nadmoldavským kniežatstvom.Osmanská ríša musela moldavskému panovníkovi vrátiť odobraté územia a oslobodiť podrobené obyvateľstvo od daní. Neskôr od neho nemohla požadovať platbu daní počas trvaniarusko-tureckej vojny v rokoch1768 -1774. Výsledkom týchto opatrení bolo oslabenie osmanského vplyvu a posilnenie ekonomických vzťahov sRuským impériom, kamMoldavsko exportovalovíno aovocie a exportovalokožušinu, železné výrobky,plátno alaná.
Územia medziJužným Bugom,Dnestrom aPrutom boli kRuskému impériu pripojené na základeBukureštskej mierovej zmluvy arusko-tureckej vojny z rokov1787 -1791. Tak saRuské impérium v priebehu rokov1787 -1812 okrem iného obohatilo aj o dnešné územiePodnesterska (historickáBesarábia).
Spojenie moldavských území do jedného sRuským impériom neznamenalo opätovné vytvorenie moldavskej štátnosti. Jeho územie bolo rozdelené na niekoľko administratívnych jednotiek. Osobitý právny štatút mala ibaBesarábia, kde žila väčšina moldavského obyvateľstva. V prvých rokoch po pripojení sa kRusku sa zachoval starý systém vlády v oblasti, ktorý vyhovoval moldavskýmbojarom. Za základe prijatých Pravidiel dočasnej vlády vBesarábii[4] z roku1813, na čele vlády v tejto oblasti stál gubernátor a oblastná vláda.
V roku1816 bola na územíBesarábie ustanovená funkcia námestníka a o dva roky neskôr (1818) Najvyššia rada zložená z jedenastich členov a krajský súd s dvoma komorami - trestnou a občianskou. Trestný súd sa riadil podľa ruských a občiansky súd podľa moldavských zákonov. V roku1828 po prijatí Úradu pre vládu vBesarabskej oblasti, bol na tomto území zavedený celoruský administratívny systém vlády. Na úradoch sa prestala používaťmoldavčina a od roku1873 sa zBesarábie stalaBesarabská gubernia. Po jej vzniku sa sem presídlilo mnoho obyvateľov zo zahraničia (Bulhari,Gagauzi,Nemci) ako aj z ukrajinských gubernií. Utekali sem aj roľníci, ktorí sa chceli úchrániť pred nevoľníctvom. Tu totiž mali vynikajúce prírodné podmienky a nevládol tu až taký krutý feudálny útlak.
Moldavské územia boli vždy určené na poľnohospodársku činnosť. Chov dobytka však postupne predstihol pestovanie obilných kultúr a v polovici19. storočia dosiahol svoj vrchol, keď sa ním v krajine zaoberala väčina ľudí. Priemysel sa rozvíjal pomaly, ale aj napriek tomu tu vznikli podmienky pre ťažbu soli, lov a spracovanie rýb.
V roku1818 boli moldavskíbojari zrovnoprávnení s ruskou šľachtou,caranom sa to nepodarilo, a tak i naďalej ostávali o krok vzad pred ich kolegami nevoľníkmi vRuskom impériu. Boli však vyhlásení za tzv. slobodných poľnohospodárov a za používanie panských a rehoľných výhod museli pracovať na panskom a platiť obrok[5][6]. Malí roľníci menej záviseli na feudáloch a vypĺňali funkciu tzv. daňových roľníkov.Reforma poľnohospodárstva, ktorá v tejto oblasti prebehla v roku1864 pozitívne vplývala na rozvoj kapitalistických foriem výroby, farmárčenia a prenajímania pôdy.Besarábia sa stala jednou z gubernií obchodnej a obilnej ekonomiky, ktorá rýchlym tempom posúvala dopredu rozvojvinohradníctva,ovocinárstva a výrobytabaku. Významnú úlohu v ekonomike gubernie malobchod.
V roku1820 sa vKišiňove rozprúdila revolučná propaganda. Mesto sa stalo jedným z centrov revolučného hnutia vRuskom impériu. Dekabristi tu medzi vojakmi šírili propagandu a chystali ich k ozbrojenému povstaniu. Aby bola propaganda úspešná rebelovia využili založenie slobodomurárskej lóže „Ovídius“ v roku1821 a nadviazali užší kontakt s tajným politickým spolkom gréckych povstalcovFiliki Eteria, ktorý pracoval v oblastiBesarábie. Výsledkom dekabristického snaženia sa bolo vypuknutie povstania v štyroch zo šiestich plukov 16. divízie, ktoré však bolo rýchlo potlačené a hlavní aktéri povstania zatknutí.
Ďalšou udalosťou, ktorá ovpyvnila politickú a spoločenskú situáciu vMoldavsku bola revolúcia vRusku v rokoch1905 -1907. Dňa21. augusta1905 vKišiňove vypukol celospoločenský politický štrajk, ktorý na druhý deň prerástol do demonštrácie a skončil sa ozbrojeným stretom pracujúcich s armádou a políciou. V októbri1905 sa do celonárodného štrajku vRuskom impériu zapojili aj štrajkujúci železničiari zKišiňova,Bălți aTiraspolu, kníhtlačiari a pracovníci mnohých dielní v celej krajine. Nepokoje zasiahli aj roľníkov, armádu a námorníkov. V januári roku1906 vypuklo v mesteKomrat roľnícke povstanie, ktoré však bolo s pomocou armády rýchlo potlačené. Národno-osloboditeľské hnutie zvyšovalo svoju aktivitu, tlačili sa noviny vmoldavskom jazyku a naskytla sa potreba vyučovať deti v rodnej reči.
Agrárna reformaStolypina zasiahla ajBesarábiu. Za šesť rokov (1907 -1913) sa až 11 810 roľníckych družstievBesarabskej gubernie oddelilo a vytvorilo samostatné súkromné vlastníctvo. Začalo sa veľké sťahovanie roľníkov do oblastiSibíri a doKazachstanu, kde odišlo vyše 60 000 poľnohospodárov.
V rokochprvej svetovej vojny sa vMoldavsku rýchlym tempom rozvíjala stavba železníc, ktorú si vyžiadal postup frontuČervenej armády. V tom čase začalo poľnohospodárstvo upadať, pretože schopná mužská časť obyvateľstva bola povolávaná do armády a na poliach nebolo toho, kto by pracoval[7]. So začiatkom vojny sa zaktivizovalo aj roľnícke hnutie.
V prvých dňochFebruárovej revolúcie v roku1917 sa vMoldavsku vytvorili orgány dočasnej vlády. Dňa6. marca1917 vznikli Rady pracujúcich a armádnych poslancov. V októbri toho roku vznikolkrajský národný parlament (Sfatul Ţării), ktorý vyhlásilautonómiuMoldavska a následne2. decembra1917 ajMoldavskú demokratickú republiku. Na základe zmluvykrajského národného parlamentu na územieBesarábie vnikli rumunské vojská. Na konferencii vOdese v dňoch10. -23. decembra1917 bolo prijaté rozhodnutie o zmene kurzu vMoldavsku čoho výsledkom bolo ustanovenie moci sovietov v krajine. OdpoveďouRSFSR na vstup rumunskej armády doBesarábie bolo prerušenie diplomatických vzťahov sRumunskom a vpádČervenej armády do tejto oblasti.
Konflikt však rozdelil modlavské územie. Dňa9. apríla1918Sfatul Ţării nepatrnou väčšinou hlasov prijal rozhodnutie o pripojeníMoldavskej demokratickej republiky sRumunskom, na území ľavobrežnéhoPodnesterska však bola v období rokov1919 -1921 ustanovená vláda sovietov. Na treťom zasadnutí Celonárodného ukrajinského výkonného výboru ôsmeho funkčného obdobia parlamentu bol prijatý zákon o vytvorení autonómnejMoldavskej sovietskej socialistickej republiky[8]. Súčasťou tejto republiky bolo 11 oblastí na ľavej strane riekyDneper a za hlavné mesto republiky bolo vyhlásené mestoBalta (od roku1929Tiraspol).
Čoskoro sa v krajine začal šíriť priemysel, predovšetkým potravinársky a strojársky. Súkromné vlástníctvo bolo znárodnené a v období rokov1929 -1931 bola vykonaná celoplošná kolektivizácia roľníckych družstiev.
V druhej polovici 30. rokov20. storočia bolo vedenieMoldavskej ASSR a tiež mnoho jej obyvateľov vystavených stalinským represáliám. V máji roku1937 boli zbavení svojich povolaní a následné zatýkaní aj členovia vlády, stranícki, komsomoľskí a sovietski pracujúci. Všetkých ich obvinili zvlastizrady a špionáže v prospechRumunska.
V dňoch26. -27. júna1940 vládaSovietskeho zväzu poslala svojim rumunským kolegom dve svoje požiadavky na navrátenieBesarábie a územné nároky na severnúBukovinuSovietskemu zväzu ako odplatu„za hromadnú škodu, ktorúSovietsky zväz a jeho obyvateľstvo utrpeli vBesarábii počas 22 ročnej rumunskej okupácie tejto oblasti“. Na druhý deň (28. jún1940) rumunská armáda tieto uzemia opustila aSovietsky zväz mohol ďalej uskutočňovať svoje plány a rozširovať svoj vplyv v tejto častiEurópy.
Dňa2. augusta1940Najvyšší Soviet ZSSR[9] prijal Zákon o vytvoreníMoldavskej SSR. Šesť z deviatich okresovBesarábie a šesť zo štrnástich oblastí bývalejMoldavskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky sa stali súčasťouMoldavskej sovietskej socialistickej republiky. Ostatné územia boli súčasťouUkrajinskej SSR. K nim sa na základe rozhodnutiaPrezídia Najvyššieho sovietu ZSSR pripojilo ďalších 8 oblastíMoldavskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky.
Na prelome júla a augusta roku1941 bolo územieMoldavskej SSR plne okupované fašistickými vojskami[10]. Východné oblasti krajiny boli súčasťou tzv. gubernieBesarábia a západné zaseTransnistrie. Na rozdiel odTransnistrie, ktorú oddali hitlerovské vojskáRumunskému kráľovstvu do dočasnej opatery,Besarábia aBukovina boli vyhlásené za časťRumunska. Dňa17. marca1944 vojská druhého ukrajinského frontu prešli kDnepru a dosiahli hranicuMoldavkej SSR. O takmer týždeň neskôr (25. marec1944) obsadili viac ako 100 usadlostí v oblastiBesarábie. Ich kolegovia z tretieho frontu v polovici apríla1944 (12. apríl) obsadiliTiraspol.
Podruhej svetovej vojne v rokoch1946 -1947 vypuklo vMoldavsku veľké sucho, čo malo za následok veľmi nízku úrodu klasových kultúr a tráv. Stalinský systém povinných dodávok obilia zMoldavska však prinútil miestne stranícke i sovietske orgány pokračovať splnení plánu vývozu obilia pre potrebySovietskeho zväzu, čo malo za následok vypuknutie masového hladomoru v krajine a smrť obyvateľov. Spojenecká vláda ihneď pomohlaMoldavskej republike a dodala do krajiny chýbajúce potraviny a zrno. Toto však situáciu v nijakom prípade nezlepšilo, pretože moldavské zásobovanieZSSR obilím aj naďalej pokračovalo a túto pomoc obyvateľom krajiny narúšalo. Z rôznych príčin tak v krajine v tomto období umrelo 150 00 - 300 000 ľudí.
V roku1949 vMoldavsku prebehla masovákolektivizácia poľnohospodárstva sprevádzaná vyhostením bohatých roľníkov.
V roku1988 vznikli v krajine dve opozičné skupiny: demokratické hnutie, ktoré podporovalo ideuperestrojky a hudobno-literárny spolokAlexeja Matejeviča. Dňa20. mája1988 vznikol Národný front Moldavska, ktorý sa zasadzoval za autonómiu republiky. Za bezprostrednej účasti týchto organizácii sa v lete roku1989 konali mnohé manifestácie pod heslom„Moldavsko Moldavcom!“, na ktorých sa demonštranti dožadovali samostatnostiMoldavska, zrušeniapaktu medziJoachimom von Ribbentropom aViačeslavom Michajlovičom Molotovom z roku1939 a priznania štatútu oficiálneho jazykamoldavčine[11]. Odpoveďou na tieto požiadavky bol organizačný zjazd hnutia Unitate, ktorý sa konal8. júla1989.
Dňa2. augusta1990 bolo na druhom mimoriadnom zasadaní pracujúcichPodnesterska, ktorí sa nechceli odtrhnúť odSovietskeho zväzu, prijaté rozhodnutie o vznikuPodnesterskej SSR, tú všakMoldavská SSR odmietla akceptovať.
Dňa23. mája1991 bolaMoldavská SSR premenovaná naMoldavskú republiku a v auguste toho roku (27. august) vyhlásil jej parlament deklaráciu o nezávislosti. Od konca roka1991 do polovice roka1992 provládne ozbrojené zložky sa bez úspechu pokúšali prevziať kontrolu nad územím, ktoré sa zasadzovalo za autonómiuPodnesterska. Táto udalosť zasiahla takmer celéBendery a prerástla do ozbrojeného konfliktu[12], výsledkom ktorého na konci roku1992 bolo stovky mŕtvych ľudí. Po podpísaní prímeria sa začali rokovania o budúcnosti tejto častiMoldavska.
Nové voľby vMoldavsku, ktoré sa konali27. februára1994 sa naplno prejavili na politickom živote v štáte[13][14]. Väčšinovej vláde agrárnikov sa
podarilo dosiahnuť politický konsenzus a postupne tak preorientovať domácu a zahraničnú politiku. Štátna moc podpísala dohodu sGagauzskom. Územie na základe jej podpisu získaloautonómiu, ktorú23. decembra1994 potvrdil moldavský parlament. Na regionálnom hlasovaníGagauzov v roku1995 boli ustanovené oficiálne hraniceGagauzska. Autonómia získala mnohé práva: garanciu miestnej samosprávy a parlamentu (Halc Toplosu) a uznaniegagauzčiny ako úradného jazyka, ktorý sa tak zaradil predmoldavský aruský jazyk, prezidenta voleného tajnou voľbou na obdobie štyroch rokov a súdy.
Koncom roka1998 vMoldavsku vypukla kríza. Intenzita zahraničného obchodu po devalváciiruského rubľa (17. august1998) vRuskej federácii s touto krajinou prudko klesla a znížila sa aj priemyselná výroba a HDP (v porovnaní s rokom1997 z 10 % na 7 %). Devalvovala ajmoldavská mena, v dôsledku čoho vzrástli ceny potravín o 20 % - 40 %. Východisko z tejto krízy našla moldavská vláda v sprísnení disciplíny a zmene orientácie zahraničného obchodu na krajinySpoločenstva nezávislých štátov,Blízkeho východu aČíny.Moldavský prezident sa pokúsil počas referenda, ktoré sa konalo23. mája1999 posilniť prezidentské právomoci, čím zmenil niektoré články moldavskej ústavy z roku1994. Tento podnet sa však nestretol s väčšinovou podporou poslancov parlamentu.
Dňa25. februára2001 sa v krajine konali predčasné voľby, ktoré vyhrala komunistická strana. Začiatkom apríla toho roku (4. apríl2001) bol ich líderVladimir Voronin do funkcie prezidenta krajiny prvýkrát. O štyri roky neskôr (6. marec2005) sa knali nové voľby[15] do moldavského parlamentu; prezidentské voľby predGheorgi Ducom, ktorý zaostal o 75 poslaneckých hlasov zaVladimirom Voroninom znova vyhral staronový prezident. Ten bol do svojej funkcie výkonu druhého prezidentského mandátu inaugurovaný7. apríla2005.
Administratívne členenie európskych krajín | ||
|---|---|---|
|  | |
| ||