Dauphiné bol pôvodne samostatný feudálny štát, ktorý sa rozvíjal od11. do14. storočia ako súčasť Burgundského kráľovstva,Franskej ríše, Stredofranskej ríše a neskôrSvätej ríše rímskej. Od jeho názvu bol odvodený tituldauphin, ktorý užíval knieža. V roku1349 predal posledný bezdetný dauphin Humbert II. Dauphiné francúzskemu následníkovi trónuKarolovi. Zmluva určila Dauphiné ako apanáž pre nástupcu trónu a tým sa územie stalo fakticky súčasťou Francúzskeho kráľovstva. Odtiaľ vznikla tradícia, že francúzsky korunný princ dostal pri svojom narodení územia Dauphiné i s titulom dauphin (obdobne ako anglický korunný princ má titul princ z Walesu, alebo španielsky korunný princ je knieža z Astúrie).
V roku1356 zložil nový dauphin lénnu prísahu cisároviKarolovi IV. V15. storočí bolo Dauphiné začlenené do majetku francúzskej koruny a odlúčilo sa tak od Svätej ríše rímskej tiežde iure.
Po nemeckej porážke vbitke pri Stalingrade v časti Dauphiné, najmä v ťažko prístupnom pohoríVercors, vzniklo jedno z najdôležitejších centierfrancúzskeho odboja. V júni1944 po spojeneckej invázii v Normandii sa pokúsili dobrovoľnícke polovojenské skupiny, ktoré boli zbraňami zo vzduchu zásobovanéSpojencami, zastaviť pohyb nemeckých vojsk, ktoré mierili na sever. Boli však obkľúčené dvoma nemeckýmidivíziami horskej pechoty a zničené v ťažkých bojoch.