Dassault Rafale je dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4. generácie s delta krídlom a kačacími plochami, vyvinuté spoločnosťou Dassault Aviation. Rafale je určený na letecký prieskum, vybojovanie nadvlády vo vzduchu, ale aj na bombardovanie cieľov nepriateľa jadrovými zbraňami.[1] To mu umožňuje široká paleta zbraní, ktorými je vybavený a na základe súčasných plánov má byť hlavným bojovým lietadlom francúzskeho letectva až do roku 2040.
V roku 1975 začali francúzske vzdušné sily a námorníctvo hľadať jediného nástupcu za svoje rôznorodé letky, ktoré v tej dobe zastupovali napr. stroje typuSepecat Jaguar aleboSuper Étendard. S cieľom znížiť náklady na vývoj a zvýšiť šance pri predaji do zahraničia, spúšťa Francúzsko v roku 1983 spolu s ďalšími krajinami program FEFA (Future European Fighter Aircraft). Na programe vývoja budúceho európskeho stíhacieho lietadla začalo okrem Francúzska pracovať ešte Taliansko, Nemecko, Británia a Španielsko. V roku 1984 sa Francúzsko chcelo ujať vedúcej úlohy pri realizácii projektu. Predložilo taktiež požiadavku skonštruovať lietadlo tak, aby bolo možné jeho nasadenie aj na lietadlovej lodi. Keďže sa Francúzsko nedokázalo s partnermi dohodnúť na uvedených požiadavkách, opúšťa v roku 1985 program FEFA, z ktorého neskôr vzišiel Eurofighter Typhoon.[2]
Francúzi začínajú pracovať na vývoji lietadla samostatne a už v júli 1986 vzlieta prvý prototyp od firmy Dassault. Spočiatku bol prototyp vybavený motorom General Electric F404-GE-400 z lietadlaF/A-18 Hornet. Až v máji 1990 bol nahradený francúzskym motorom Snecma M88, ktorý sa stal pohonnou jednotkou aj sériovo vyrábaných strojov.
Po skončení studenej vojny dochádza vo Francúzsku, tak ako i v mnohých iných západoeurópskych krajinách, ku škrtom výdavkov na zbrojný priemysel. Táto situácia sa síce podpísala na časovom sklze vo vývoji, ale i napriek tomu je Rafale v roku 2001 úspešne dokončený a zaradený do francúzskej armády.
Rafale C - štandardná jednomiestna verzia, určená pre francúzske letectvo
Rafale B - dvojmiestna verzia francúzskeho letectva, určená hlavne na prieskumné a bombardovacie úlohy. Druhá vojna v Perzskom zálive ukázala, že pri plnení týchto typov bojových úloh je druhý člen osádky nenahraditeľný.
Rafale M - jednomiestna verzia, určená pre francúzske námorníctvo, schopná operovať z lietadlových lodí. Od verzie C a B sa odlišuje zosilneným trupom, dlhším predným podvozkom, dlhším záchytným hákom medzi motormi a zabudovaným nástupným rebríkom.
Konštrukcia s delta krídlom a kačacími plochami robí z Rafale veľmi obratné lietadlo, schopné zniesť násobky zaťaženia od -3,6g až do 9 g. Lietadlo je navrhnuté ako pozdĺž staticky nestabilné, no vďaka riadeniufly-by-wire dosahuje vynikajúce letové vlastnosti.
Hoci nepatrí do kategórie „stealth“ stíhačiek, Rafal navrhli so zreteľom na čo najväčšie zníženie radarovej a tepelnej stopy. Radarový odraz stroja sa podarilo znížiť hlavne špeciálnym tvarovaním draku a použitím kompozitných materiálov (70% plochy lietadla).
V kabíne je využitý konceptHOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t.j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke.
Sedadlo je naklonené smerom dozadu pod uhlom 29°, aby bol pilot schopný lepšie znášať vysoké preťaženia pri náročnom manévrovaní.
Informácie, získané zo senzorov lietadla, sa zobrazujú naHUD displeji (head-up display) a troch multifunkčných farebných displejov. V závislosti na preferencii pilota sa môže využívať aj displej zabudovaný do prilby, určený na zameriavanie cieľa.
Zhruba prvých 100 sériovo vyrobených stíhačiek Rafale bolo vybavených radarom RBE2 od firmy Thales. V októbri 2012 sa však Rafale stal prvou európskou stíhačkou, vybavenou radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array). Je to moderný radar s aktívnym elektronickým vychyľovaním lúča a nesie označenieRBE2 AA.[3] Radar by mal byť schopný vyhľadať cieľ s radarovým odrazom 3m2 až na 200 km a sledovať ho na 167 km. Systém RBE2 AA by mal byť schopný navádzať rakety až na 8 cieľov súčasne a má mať horizontálne uhlové pokrytie +/- 70o.
Okrem radaru pomáha lietadlu Rafale pri vybojovaní vzdušnej nadvlády ešte systém pasívnych senzorov. Je nazvanýOSF (Optronique Secteur Frontal) a bol vyvinutý taktiež spoločnosťou Thales. Ako už z názvu vyplýva, ide o elektro-optický systém, integrovaný v prednej časti lietadla. Môže pracovať buď na viditeľnej, alebo na infračervenej vlnovej dĺžke. To umožňuje pilotovi identifikáciu vzdušných cieľov a nasadenie tepelne navádzaných striel aj mimo vizuálnu vzdialenosť.
Rafale má integrovaný obranný systém s názvomSPECTRA, ktorý je spoločným produktom firiem Thales a MBDA. Ide o komplexný systém ochrany pred vzdušnými a pozemnými hrozbami. SPECTRA dokáže spoľahlivo detegovať, identifikovať a lokalizovať hrozbu na dlhú vzdialenosť. To umožňuje pilotovi okamžite vybrať najúčinnejšie obranné opatrenie založené na kombinácii radarového rušenia, vypúšťaní infračervených alebo radarových klamných cieľov, prípadne vykonať únikový manéver.
Dňa 19. marca 2011 zahájili francúzske Rafale prieskumné operácie a ich prvými cieľmi sa stalo delostrelectvo v okolí mesta Bengázi. Dňa 24. marca 2011 zničil jeden Rafale ľahké útočné lietadlo G-2 Galeb, stojace na pristávacej dráhe.[4] Raz boli použité taktiež strely Storm Shadow a to proti líbyjskej leteckej základni Al Jufra.
Dňa 8. septembra 2015 začali francúzske Rafale podnikať prieskumné lety nad Sýriou, s cieľom zhromaždiť informácie o Islamskom štáte. 19. septembra spustilo francúzske letectvo v Iraku operáciu Chammal, čo je súhrnný názov pre boj proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii. 27. septembra podniklo päť lietadiel Rafale prvý nálet v Sýrii, kde zničili tréningový tábor neďaleko mesta Džaláa. O život prišlo 30 príslušníkov extrémistickej organizácie Islamský štát.[5] Francúzsko podniklo 9. októbra ďalšie nálety na tréningový tábor ISIL, počas ktorých zahynulo šesť militantov.[6] Francúzske lietadlá zničili 3. 1. 2016 v Sýrii ďalší objekt východne od mesta Aleppo. Štyri stíhačky Rafale vzlietli zo základne Al Dhafrah v Spojených arabských emirátoch a terčom ich náletov bola budova, ktorú extrémisti zo skupiny IS využívali na výrobu rakiet a skladovanie zbraní. Pri bombardovaní boli použité strely s plochou dráhou letuSCALP, známe tiež pod názvom Storm Shadow.[7]
Egyptské vzdušné sily - vo februári 2015 objednal Egypt 24 lietadiel v hodnote 5,2 mld. eur - 16 dvojmiestnych Rafale B a 8 jednomiestnych Rafale C. K júlu 2017 bolo Egyptským vzdušným silám dodaných 9 lietadiel Rafale B a 2 lietadlá Rafale C.[9]
Indické vzdušné sily - dňa 23. septembra 2016 podpísala India s Francúzskom medzivládnu dohodu o nákupe 36 stíhačiek Dassault Rafale v hodnote 7,9 miliárd EUR. Dassault začne dodávať prvé lietadlá o 36 mesiacov, pričom všetky stroje by mala India obdržať do 66 mesiacov. Samotné lietadlá stoja 3,4 miliárd EUR a 710 miliónov EUR zaplatí indické letectvo za výzbroj, ktorá zahŕňa rakety typu vzduch-vzduch (MICA aMeteor) a strely vzduch-zem s plochou dráhou letuSCALP. V cene je ďalej zahrnutý poplatok 1,7 miliárd EUR za modifikáciu všetkých stíhačiek podľa požiadaviek Indických vzdušných síl. Úpravy by sa mali týkať integrácie izraelských prilieb s integrovaným displejom, ako aj rakiet domácej výroby, systému elektronického boja, dátovej linky a identifikačného systému priateľ-nepriateľ (IFF). Za logistiku zaplatí India Dassaultu ďalších 353 miliónov EUR a zvyšných 1,8 miliardy EUR uhradí za náhradné diely pre lietadlá, vybudovanie hangárov a dvoch zariadení na údržbu a opravy.[10]
.jpg)
.JPG)
.jpg)
_over_an_undisclosed_130317-F-BY961-185.jpg)
.jpg)
