Slovenské názvy tohto písma sú:dévanágarí[1][2][3],dévanágari[4][5],devanagari[6][7]. Nepresné (pozri nižšie) slovenské názvy sú:devanágari[8],devanágarí[9][10]; nesprávny názov jedévánágarí[11]. Príslušný názov vsanskrite aj vhindčine je: देवनागरी. Slovenský prepis tohto názvu jedévanágarí[3], prepis podľa systémuISO 15919 jedēvanāgarī a prepis podľa systémuIAST jedevanāgarī. Výslovnosť tohto názvu v sanskrite je [dévanágarí] a výslovnosť v modernej hindčine je [dévnágrí]. Názov znamená doslova "božské mestské písmo" (vysvetlenie pozri nižšie v článku). Vyskytujú sa aj vyššie uvedené slovenské názvy/prepisy tohto názvu s krátkym -e- (devanágarí, devanágari), prevzaté z tradičného medzinárodného prepisu, t. j. z prepisu podľa systému IAST; keďže sa však toto -e- zo systému IAST vyslovuje vždy dlho, správny prepis do slovenčiny má byť -é-.
Písmo sa alternatívne označuje kratším, starším názvomnágarí[12], ktorým sa ale alternatívne označuje vývojový predchodca písma dévanágarí[13], ktorého niektorí autori chápu ako najstaršiu fázu písma dévanágarí. Príslušný názov v sanskrite aj v hindčine je: नागरी. Slovenský prepis tohto názvu jenágarí a prepis podľa systému ISO 15919 i systému IAST jenāgarī. Výslovnosť tohto názvu v sanskrite je [nágarí] a výslovnosť v hindčine je [nágrí]. Názov znamená doslova "mestské písmo".
Možno sa stretnúť aj s označenímsanskr(i)tské písmo, ktorý však má aj iné významy (najmä preto, lebosanskrit sa pôvodne zapisoval inými písmami než dévanágarí).[14][12] Podobne sa možno stretnúť aj s označenémhindské písmo čipísmo Hindov, ktorým sa ale myslí predovšetkým dévanagári používané na zápis hindčiny.[15][16][17][18]
Sanskritské slovo nágarí je ženský rod slova nágara, čo je prídavné meno (typ vrddhi) od slova nagara, ktoré znamená mesto. Tvar ženského rodu je tu z dôvodu pôvodnej väzby so slovom lipi (doslova: písmo), t. j. nágarí lipi - doslova „mestské písmo“, prenesene „písmo vzdelancov“.
Používalo sa niekoľko druhov písma nágarí. Jeden z nich sa volal dévanágarí, čo znamená „mestské [písmo] bohov“, „božské mestské [písmo]“ alebo „božské [písmo] vzdelancov“, keďže slovo déva znamená boh alebo božský.
Z písma brahmí vzniklo okrem inéhoguptovské písmo (niekedy nazývané neskoré písmobrahmí). V druhej polovici 1. tisícročia po Kr. sa z guptovského písma vyvinuli viaceré písma, a to najmä nasledujúce tri:
Písmosiddham (iné názvy:siddhamátriká,kutila,rané nágarí): Toto písmo vzniklo v 6. storočí. V Indii sa používalo zhruba len do 11. storočia, keď ho tam nahradili nižšie uvedené písma nágarí a šáradá. Prežilo však (sčasti až dodnes) vo východnej Ázii ako nosič textovtantrického budhizmu.
Písmonágarí: Týmto písmom sa pôvodne písalo v severnej (najmä strednej severnej) Indii. Najstaršie doklady tohto písma sú zo 7. storočia (alebo aj skôr), ale sú problematické a nesporné doklady sú až z 9. storočia. Písmo nágarí je v závislosti od autora interpretované buď ako predchodca alebo ako najstaršia fáza písma dévanágarí (pričom vymedzenie okamihu konca tejto najstaršej fázy je sporné) alebo ako úplné synonymum názvu dévanágarí. Treba ale dodať, že niektorí autori chápu ako najstaršiu fázu písma (déva)nágarí (aj) vyššie spomínaný siddham, ktorý sa alternatívne označuje ako rané nágarí.
Písmošáradá (resp. presnejšie:protošáradá ašáradá): Toto písmo vzniklo asi v 7. storočí. Používalo sa najmä vKašmíre a už dávno sa takmer prestalo používať, i keď dnes sa ešte občas používa na ceremoniálne účely.
Presne vývojové vzťahy a/alebo terminológia ohľadom týchto troch písem sú sporné - konkrétne sa v literatúre uvádza buď že vznikli paralelne z guptovského písma, alebo že zo siddhamu vzniklo nágarí (a šáradá vzniklo paralelne so siddhamom), alebo že zo siddhamu vzniklo šáradá (a nágarí vzniklo paralelne so siddhamom), alebo že zo siddhamu vzniklo nágarí aj šáradá. Porovnaj aj prehľad v článkudejiny písma.[19][20][21][22][23][24]
Pôvodne sa teda písmo dnes väčšinou nazývané dévanágarí volalonágarí. Názov dévanágarí sa začal používať pomerne nedávno, ale starší tvar nágarí je stále častý. Rýchle rozšírenie novšieho termínu dévanágarí, ktorý ako už bolo spomenuté doslova znamená božské mestské písmo, zapríčinilo pravdepodobne výlučné použitie tohto písma pri vydávaní posvätných sanskritských textov v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Vytvoril sa dokonca dojem spätosti písma dévanágarí so sanskritom, takže sa dnes mylne predpokladá, že je „písmom sanskritu“. V skutočnosti v predkoloniálnom obdobím v Indii neexistovalo štandardné písmo pre sanskrit a používalo sa to, ktoré bolo blízke obyvateľstvu v lokalite, kde text vznikol.
V ďaľšom texte článku sú slová prepisované z písma dévanágarí podľa systému IAST.
Písmo dévanágarí je bráhmí písmo typuabugida, čo znamená, že každé písmeno predstavuje spoluhlásku, ktorá sa v základnom tvare číta tak, že sa k nej pridá samohláskaa.[25] Napríklad, písmeno क sa číta akoka, dve písmená कन súkana, tri písmená कनय súkanaya atď. Ak chceme vložiť iné samohlásky, alebo niektoré vynechať, sú potrebné nasledujúce úpravy spoluhlások alebo ich písmen:
Rad spoluhlások sa píše typografickouligatúrou alebo ligatúrami (saṃyuktākṣara,slov.spojenia). Napríklad, tri písmená कनयkanaya sa môžu spojiť do formy क्नयknaya, कन्यkanya, alebo क्न्यknya.
Iné samohlásky ako je vloženéa píšeme diakritickým znamienkom. Z कka dostaneme केke, कुku, कीkī, काká, atď.
Pre samohlásky bez spoluhlások, pri začiatočných samohláskach v slovách a samohláskach po iných samohláskach existujú samostatné písmená. Napríklad ak sa samohláskaū píše diakritickým znamienkomू ako कूkū, má vlastné písmeno ऊ v prípade ऊकūka a कऊkaū.
Koncová spoluhláska sa značí diakritickým znamienkom्, ktoré sa volávirāma v sanskrite ahalanta v hindčine. Ruší vloženú samohlásku ako napr. v prípade क्नयknaya dostaneme क्नय्knay.Halanta sa používa aj v prípadoch radov spoluhlások, keď neexistuje pri zápise vhodná typografická ligatúra.
Takéto písmeno alebo ligatúra s diakritikou sa nazývaakṣara,slov.slabika. Napríklad कनयkanaya je napísané tromi akšarami, slová क्न्यknja a कुku sú napísané len jednou akšarou.
Radenie písmen v dévanágarí je založené na fonetickom princípe, rovnako ako pri ostatných písmach z rodinybráhmí. Zohľadňuje spôsob a miesto artikulácie spoluhlások a samohlások, ktoré predstavuje. Toto usporiadanie sa nazývavarṇamālā, doslova veniec písmen.[26] Usporiadanie dévanágarí pre sanskrit slúži s malými obmenami ako predloha pre ďalšie jazyky[27]
Ďalšie znaky pre samohlásky sú určované diakritickými znamienkami: ऍê, ऎĕ (drávidské krátkee), ऑô, ऒŏ (drávidské krátkeo).
Za samohláskami sa radia dva spoluhláskové diakritické znamienka: koncová nosovkaanusvāra ंṃ a koncová frikatívavisarga ःḥ (zvaná अंaṃ a अःaḥ). Masica k anusváre v sanskrite pripomína, že„existuje nezrovnalosť, či preprezentuje homorganickú nosovúspoluhlásku, nazalizovanúsamohlásku alebo nazalizovanúpolosamohlásku, alebo všetky tri podľa kontextu.“[29]Visarga reprezentuje postvokalickú neznelú glotálnu frikatívuh, v sanskrite alofónu ks alebo zriedkavor, obyčajne na konci slova. Niektoré recitačné tradície pridávajú echo samohlásky po výdychu: इःihi.[30] Masica považuje visargu, spolu so znakmi ङṅa a ञña, za„ľahko predpovedateľné“ velárne (guturálne) a palatálne nosovky, ktoré sú príkladmi„fonetického zničenia systému“.[29]
Ďalším diakritickým znamienkom jecandrabindu/anunāsika ँ. Salomon ju opisuje ako„dôraznejší tvar“ asnusváry, ktorá sa„niekedy používa na označenie pravej vokálnej nazalizácie.“ Vmoderných indoárijských jazykoch, ako napr. v hindčine, je rozlišovanie formálne: čandrabindu značí nazalizovanú samohlásku,[31] anusvára značí homorganickú nosovú spoluhlásku predchádzajúcu inej spoluhláske:[32] napríklad हँसी[ɦə̃si],slov.smiech, गंगा[gəŋgɑ]Ganga. Ak má akšara (slabika) samohláskovú diakritické znamienko nad čiarou a tak nenecháva priestor pre znak „čandra“ (slov.mesiac) čandrabindu, zmení sa na bodku:[33] हूँ[ɦũ],slov.som, ale हैं[ɦɛ̃],slov.sú. Niektorí autori vynechávajú úplne mesiačik a píšu vo všetkých prípadoch len bodku.[34]
Avagraha ऽ, obyčajne transliterovanáapostrofom, je sanskritské interpunkčné znamienko pre vypustenie samohlásky v morfofonologickom procesesandhi: एकोऽयम्ekoyam (←ekas +ayam),slov.tento jeden. Splynutie pôvodnej dlhej samohlásky sa niekedy značí s dvojitou avagrahou: सदाऽऽत्माsadātmā (←sadā +ātmā),slov.vždy Ja.[35] Snell tvrdí, že vhindčine„je jej hlavnou funkciou ukázať, že samohláska sa pri zvolaní drží:“[36] आईऽऽऽ!āīīī! Vmagadhčine, ktorá má„trochu viac slovesných tvarov končiacich touto viazanou samohláskou“,[37] sa avagraha používa na označeniene-vynechania včlenenéhoa na konci slova, čo je vlastne moderné pravopisné pravidlo: बइठऽbaiṭha,slov.sedieť, oproti *बइठbaiṭh.
Slabikotvorné spoluhláskyṝ,ḷ aḹ sú špecifické pre sanskrit a nie sú prítomné v dnešnejvarnamále[38] a v ďalších jazykoch. Pôvodné znenie reprezentovanéṛ je dnes stratené a jeho dnešná výslovnosť je niekde medzi[ɾɪ] vhindčine a[ɾu] vmaráthčine.ḹ nie je dnes bežnáfonéma ako v sanskrite, skôr je grafickým pravidlom a používa sa na vyvažovanie dlhých a krátkych párov znakov medzi samohláskami.[27]
Nakoniec sa používa ळḷa[ɭ], ktoré predstavuje medzihláskovú retroflexnú bokovú úderovú alofónu znelej retroflexnej plozívy vo védskom sanskrite, a je fonémou v jazykoch akomaráthčina arádžastánčina.
Okrem klasického sanskritského súboru znakov sa časom vytvorilo aj niekoľko novších tvarov. Masica píše:„V každom prípade, podľa niektorých boli v tomto systéme zastúpené a poskytnuté všetky možné hlásky, a preto bol sanskrit pokladaný za perfektný jazyk. Bohužiaľ, bolo ťažké ponúknuť a vôbec predpokladaťďalšie hlásky, ktoré boli neznáme pre fonetikov sanskritu.“[29] Potom, čo sa v nových indoárijských jazykoch objavili a začali pribúdať vypožičané slová a internacionalizmy, boli buď ignorované v textoch, alebo zapisované cezdiakritiku aligatúry, ktoré sa pri prednese ignorovali.
Najplodnejším diakritickým znamienkom jenuqtā ़. Hindčina ju používa pre perzské hlásky: क़qa[q], ख़qha[qʰ], ग़ġa[ɣ], ज़za[z], झ़zha[zʱ], फ़fa[f], य़ẏa[yʰ], a pre alofonické ड़ṛa[ɽ] a ढ़ṛha[ɽʱ]. Je možná aj hláska ऴḻa[ɻ], len vhinčine nemá využitie.
Vsinghčine sú implozívne spoluhlásky značené podčiarkou ॒: ॻḡa[ɠə], ॼj̄a[ʄə], ॾḏ̣a[ᶑə],द॒ḏa[ɗə] a ॿḇa[ɓə].
Sonory s prídychom môžu byť reprezentované zloženými znakmi alebo ligatúrami s हha: म्हmha, न्हnha, ण्हṇha, व्हvha, ल्हlha, ळ्हḷha, alebo र्हrha.
Masica pripomínamárvárčinu a jej používanie špeciálneho znaku pre ॸḍa[ɗə].
Najplodnejším diakritickým znamienkom jetrīpal nuqtā ◌… . Hindčina ju používa pre perzské hlásky: ॹźa[ʒ]
Ďalšie časti textu s ligatúrami sa zobrazia len vtedy, ak operačný systém má nainštalovanéUnicode fonty s potrebnými znakmi ligatúr, napr. jeden zTDILArchivované 2011-07-22 naWayback Machine fontov.
Ako už bolo spomenuté vyššie, spoluhlásky po ktorých nenasleduje samohláska ale ďalšia spoluhláska, môžu byť spojené v kompozite alebo typografickouligatúrou. Tento súbor znakov a ich pravidiel sa viac alebo menej používa s určitými výnimkami. Ligatúry sú väčšinou štandardizované s určitými variáciami v spájaní. NasledujúceUnicode usporiadanie je len jedným z možných schém:
24 z 36 spoluhlások má vpravo vertikálnu čiarku (ख, घ, ण, atď.) Táto čiarka sa pri prvých a stredových znakoch kompozitu stráca. Napríklad: त + व = त्व, ण + ढ = ण्ढ, स + थ = स्थ. शś(a) sa správa rozdielne ak predchádza वva, नna, चca, लla a रra. Stáva sa z nej jednoduchý znak s tvarom slučky, ktorý posúva dolu znak druhého člena kompozitného znaku. Potom vzniká श्वśva, श्नśna, श्चśca, श्लśla a श्रśra.
रr(a) ako prvý člen prijíma tvar zahnutej čiarky smerujúcej hore nad koncovým znakom alebo diakritickým znakom preā-. Napríklad र्वrva, र्वाrvā, र्स्पrspa alebo र्स्पाrspā. Ak sú koncovými znakmi ट ठ ड ढ ङ छ,r sa značí dvomi čiarami naspodu koncového znaku, smerujúcimi dolu: ट्र ठ्र ड्र ढ्र ङ्र छ्र. V ostatných prípadoch tvorí pri koncovom znaku čiarku, smerujúcu dolu a doľava: क्र ग्र भ्र. Pri koncovke तta je znak upravený na त्रtra.
V prípade znakov, ktoré bočnú čiarku nemajú, ako दd(a) a हh(a), môže byť nasledujúci znak zmenšený a položený bez horizontálnej čiary pod neho, napr. दd(a) + घgha = द्घdgha, हh(a) + मma = ह्मhma. कk(a), छch(a) a फph(a) skracujú svoju bočnú nožičku a pripájajú sa priamo na nasledujúceho člena, napr. छch(a) + ञña= छ्ञchña.
Ligatúry prekṣa ajña nie sú jednoznačné z ich tvarov. Znak prekṣa je क्ष (कk(a) + षṣa) ajña je ज्ञ (जj(a) + ञña).
Nasledujúca tabuľka zobrazujevšetky použiteľné bikonsonantné kompozitné znaky a ligatúry presanskrit, ktoré uvádza Masica.[40] Ak sa kurzor umiestni nad ligatúrou, objaví sa jehoIAST transliterácia aIPA výslovnosť.
क
ख
ग
घ
ङ
च
छ
ज
झ
ञ
ट
ठ
ड
ढ
ण
त
थ
द
ध
न
प
फ
ब
भ
म
य
र
ल
व
श
ष
स
ह
ळ
क्ष
ज्ञ
क
क्क
क्ख
क्ग
क्घ
क्ङ
क्च
क्छ
क्ज
क्झ
क्ञ
क्ट
क्ठ
क्ड
क्ढ
क्ण
क्त
क्थ
क्द
क्ध
क्न
क्प
क्फ
क्ब
क्भ
क्म
क्य
क्र
क्ल
क्व
क्श
क्ष
क्स
क्ह
क्ळ
क्क्ष
क्ज्ञ
ख
ख्क
ख्ख
ख्ग
ख्घ
ख्ङ
ख्च
ख्छ
ख्ज
ख्झ
ख्ञ
ख्ट
ख्ठ
ख्ड
ख्ढ
ख्ण
ख्त
ख्थ
ख्द
ख्ध
ख्न
ख्प
ख्फ
ख्ब
ख्भ
ख्म
ख्य
ख्र
ख्ल
ख्व
ख्श
ख्ष
ख्स
ख्ह
ख्ळ
ख्क्ष
ख्ज्ञ
ग
ग्क
ग्ख
ग्ग
ग्घ
ग्ङ
ग्च
ग्छ
ग्ज
ग्झ
ग्ञ
ग्ट
ग्ठ
ग्ड
ग्ढ
ग्ण
ग्त
ग्थ
ग्द
ग्ध
ग्न
ग्प
ग्फ
ग्ब
ग्भ
ग्म
ग्य
ग्र
ग्ल
ग्व
ग्श
ग्ष
ग्स
ग्ह
ग्ळ
ग्क्ष
ग्ज्ञ
घ
घ्क
घ्ख
घ्ग
घ्घ
घ्ङ
घ्च
घ्छ
घ्ज
घ्झ
घ्ञ
घ्ट
घ्ठ
घ्ड
घ्ढ
घ्ण
घ्त
घ्थ
घ्द
घ्ध
घ्न
घ्प
घ्फ
घ्ब
घ्भ
घ्म
घ्य
घ्र
घ्ल
घ्व
घ्श
घ्ष
घ्स
घ्ह
घ्ळ
घ्क्ष
घ्ज्ञ
ङ
ङ्क
ङ्ख
ङ्ग
ङ्घ
ङ्ङ
ङ्च
ङ्छ
ङ्ज
ङ्झ
ङ्ञ
ङ्ट
ङ्ठ
ङ्ड
ङ्ढ
ङ्ण
ङ्त
ङ्थ
ङ्द
ङ्ध
ङ्न
ङ्प
ङ्फ
ङ्ब
ङ्भ
ङ्म
ङ्य
ङ्र
ङ्ल
ङ्व
ङ्श
ङ्ष
ङ्स
ङ्ह
ङ्ळ
ङ्क्ष
ङ्ज्ञ
च
च्क
च्ख
च्ग
च्घ
च्ङ
च्च
च्छ
च्ज
च्झ
च्ञ
च्ट
च्ठ
च्ड
च्ढ
च्ण
च्त
च्थ
च्द
च्ध
च्न
च्प
च्फ
च्ब
च्भ
च्म
च्य
च्र
च्ल
च्व
च्श
च्ष
च्स
च्ह
च्ळ
च्क्ष
च्ज्ञ
छ
छ्क
छ्ख
छ्ग
छ्घ
छ्ङ
छ्च
छ्छ
छ्ज
छ्झ
छ्ञ
छ्ट
छ्ठ
छ्ड
छ्ढ
छ्ण
छ्त
छ्थ
छ्द
छ्ध
छ्न
छ्प
छ्फ
छ्ब
छ्भ
छ्म
छ्य
छ्र
छ्ल
छ्व
छ्श
छ्ष
छ्स
छ्ह
छ्ळ
छ्क्ष
छ्ज्ञ
ज
ज्क
ज्ख
ज्ग
ज्घ
ज्ङ
ज्च
ज्छ
ज्ज
ज्झ
ज्ञ
ज्ट
ज्ठ
ज्ड
ज्ढ
ज्ण
ज्त
ज्थ
ज्द
ज्ध
ज्न
ज्प
ज्फ
ज्ब
ज्भ
ज्म
ज्य
ज्र
ज्ल
ज्व
ज्श
ज्ष
ज्स
ज्ह
ज्ळ
ज्क्ष
ज्ज्ञ
झ
झ्क
झ्ख
झ्ग
झ्घ
झ्ङ
झ्च
झ्छ
झ्ज
झ्झ
झ्ञ
झ्ट
झ्ठ
झ्ड
झ्ढ
झ्ण
झ्त
झ्थ
झ्द
झ्ध
झ्न
झ्प
झ्फ
झ्ब
झ्भ
झ्म
झ्य
झ्र
झ्ल
झ्व
झ्श
झ्ष
झ्स
झ्ह
झ्ळ
झ्क्ष
झ्ज्ञ
ञ
ञ्क
ञ्ख
ञ्ग
ञ्घ
ञ्ङ
ञ्च
ञ्छ
ञ्ज
ञ्झ
ञ्ञ
ञ्ट
ञ्ठ
ञ्ड
ञ्ढ
ञ्ण
ञ्त
ञ्थ
ञ्द
ञ्ध
ञ्न
ञ्प
ञ्फ
ञ्ब
ञ्भ
ञ्म
ञ्य
ञ्र
ञ्ल
ञ्व
ञ्श
ञ्ष
ञ्स
ञ्ह
ञ्ळ
ञ्क्ष
ञ्ज्ञ
ट
ट्क
ट्ख
ट्ग
ट्घ
ट्ङ
ट्च
ट्छ
ट्ज
ट्झ
ट्ञ
ट्ट
ट्ठ
ट्ड
ट्ढ
ट्ण
ट्त
ट्थ
ट्द
ट्ध
ट्न
ट्प
ट्फ
ट्ब
ट्भ
ट्म
ट्य
ट्र
ट्ल
ट्व
ट्श
ट्ष
ट्स
ट्ह
ट्ळ
ट्क्ष
ट्ज्ञ
ठ
ठ्क
ठ्ख
ठ्ग
ठ्घ
ठ्ङ
ठ्च
ठ्छ
ठ्ज
ठ्झ
ठ्ञ
ठ्ट
ठ्ठ
ठ्ड
ठ्ढ
ठ्ण
ठ्त
ठ्थ
ठ्द
ठ्ध
ठ्न
ठ्प
ठ्फ
ठ्ब
ठ्भ
ठ्म
ठ्य
ठ्र
ठ्ल
ठ्व
ठ्श
ठ्ष
ठ्स
ठ्ह
ठ्ळ
ठ्क्ष
ठ्ज्ञ
ड
ड्क
ड्ख
ड्ग
ड्घ
ड्ङ
ड्च
ड्छ
ड्ज
ड्झ
ड्ञ
ड्ट
ड्ठ
ड्ड
ड्ढ
ड्ण
ड्त
ड्थ
ड्द
ड्ध
ड्न
ड्प
ड्फ
ड्ब
ड्भ
ड्म
ड्य
ड्र
ड्ल
ड्व
ड्श
ड्ष
ड्स
ड्ह
ड्ळ
ड्क्ष
ड्ज्ञ
ढ
ढ्क
ढ्ख
ढ्ग
ढ्घ
ढ्ङ
ढ्च
ढ्छ
ढ्ज
ढ्झ
ढ्ञ
ढ्ट
ढ्ठ
ढ्ड
ढ्ढ
ढ्ण
ढ्त
ढ्थ
ढ्द
ढ्ध
ढ्न
ढ्प
ढ्फ
ढ्ब
ढ्भ
ढ्म
ढ्य
ढ्र
ढ्ल
ढ्व
ढ्श
ढ्ष
ढ्स
ढ्ह
ढ्ळ
ढ्क्ष
ढ्ज्ञ
ण
ण्क
ण्ख
ण्ग
ण्घ
ण्ङ
ण्च
ण्छ
ण्ज
ण्झ
ण्ञ
ण्ट
ण्ठ
ण्ड
ण्ढ
ण्ण
ण्त
ण्थ
ण्द
ण्ध
ण्न
ण्प
ण्फ
ण्ब
ण्भ
ण्म
ण्य
ण्र
ण्ल
ण्व
ण्श
ण्ष
ण्स
ण्ह
ण्ळ
ण्क्ष
ण्ज्ञ
त
त्क
त्ख
त्ग
त्घ
त्ङ
त्च
त्छ
त्ज
त्झ
त्ञ
त्ट
त्ठ
त्ड
त्ढ
त्ण
त्त
त्थ
त्द
त्ध
त्न
त्प
त्फ
त्ब
त्भ
त्म
त्य
त्र
त्ल
त्व
त्श
त्ष
त्स
त्ह
त्ळ
त्क्ष
त्ज्ञ
थ
थ्क
थ्ख
थ्ग
थ्घ
थ्ङ
थ्च
थ्छ
थ्ज
थ्झ
थ्ञ
थ्ट
थ्ठ
थ्ड
थ्ढ
थ्ण
थ्त
थ्थ
थ्द
थ्ध
थ्न
थ्प
थ्फ
थ्ब
थ्भ
थ्म
थ्य
थ्र
थ्ल
थ्व
थ्श
थ्ष
थ्स
थ्ह
थ्ळ
थ्क्ष
थ्ज्ञ
द
द्क
द्ख
द्ग
द्घ
द्ङ
द्च
द्छ
द्ज
द्झ
द्ञ
द्ट
द्ठ
द्ड
द्ढ
द्ण
द्त
द्थ
द्द
द्ध
द्न
द्प
द्फ
द्ब
द्भ
द्म
द्य
द्र
द्ल
द्व
द्श
द्ष
द्स
द्ह
द्ळ
द्क्ष
द्ज्ञ
ध
ध्क
ध्ख
ध्ग
ध्घ
ध्ङ
ध्च
ध्छ
ध्ज
ध्झ
ध्ञ
ध्ट
ध्ठ
ध्ड
ध्ढ
ध्ण
ध्त
ध्थ
ध्द
ध्ध
ध्न
ध्प
ध्फ
ध्ब
ध्भ
ध्म
ध्य
ध्र
ध्ल
ध्व
ध्श
ध्ष
ध्स
ध्ह
ध्ळ
ध्क्ष
ध्ज्ञ
न
न्क
न्ख
न्ग
न्घ
न्ङ
न्च
न्छ
न्ज
न्झ
न्ञ
न्ट
न्ठ
न्ड
न्ढ
न्ण
न्त
न्थ
न्द
न्ध
न्न
न्प
न्फ
न्ब
न्भ
न्म
न्य
न्र
न्ल
न्व
न्श
न्ष
न्स
न्ह
न्ळ
न्क्ष
न्ज्ञ
प
प्क
प्ख
प्ग
प्घ
प्ङ
प्च
प्छ
प्ज
प्झ
प्ञ
प्ट
प्ठ
प्ड
प्ढ
प्ण
प्त
प्थ
प्द
प्ध
प्न
प्प
प्फ
प्ब
प्भ
प्म
प्य
प्र
प्ल
प्व
प्श
प्ष
प्स
प्ह
प्ळ
प्क्ष
प्ज्ञ
फ
फ्क
फ्ख
फ्ग
फ्घ
फ्ङ
फ्च
फ्छ
फ्ज
फ्झ
फ्ञ
फ्ट
फ्ठ
फ्ड
फ्ढ
फ्ण
फ्त
फ्थ
फ्द
फ्ध
फ्न
फ्प
फ्फ
फ्ब
फ्भ
फ्म
फ्य
फ्र
फ्ल
फ्व
फ्श
फ्ष
फ्स
फ्ह
फ्ळ
फ्क्ष
फ्ज्ञ
ब
ब्क
ब्ख
ब्ग
ब्घ
ब्ङ
ब्च
ब्छ
ब्ज
ब्झ
ब्ञ
ब्ट
ब्ठ
ब्ड
ब्ढ
ब्ण
ब्त
ब्थ
ब्द
ब्ध
ब्न
ब्प
ब्फ
ब्ब
ब्भ
ब्म
ब्य
ब्र
ब्ल
ब्व
ब्श
ब्ष
ब्स
ब्ह
ब्ळ
ब्क्ष
ब्ज्ञ
भ
भ्क
भ्ख
भ्ग
भ्घ
भ्ङ
भ्च
भ्छ
भ्ज
भ्झ
भ्ञ
भ्ट
भ्ठ
भ्ड
भ्ढ
भ्ण
भ्त
भ्थ
भ्द
भ्ध
भ्न
भ्प
भ्फ
भ्ब
भ्भ
भ्म
भ्य
भ्र
भ्ल
भ्व
भ्श
भ्ष
भ्स
भ्ह
भ्ळ
भ्क्ष
भ्ज्ञ
म
म्क
म्ख
म्ग
म्घ
म्ङ
म्च
म्छ
म्ज
म्झ
म्ञ
म्ट
म्ठ
म्ड
म्ढ
म्ण
म्त
म्थ
म्द
म्ध
म्न
म्प
म्फ
म्ब
म्भ
म्म
म्य
म्र
म्ल
म्व
म्श
म्ष
म्स
म्ह
म्ळ
म्क्ष
म्ज्ञ
य
य्क
य्ख
य्ग
य्घ
य्ङ
य्च
य्छ
य्ज
य्झ
य्ञ
य्ट
य्ठ
य्ड
य्ढ
य्ण
य्त
य्थ
य्द
य्ध
य्न
य्प
य्फ
य्ब
य्भ
य्म
य्य
य्र
य्ल
य्व
य्श
य्ष
य्स
य्ह
य्ळ
य्क्ष
य्ज्ञ
र
र्क
र्ख
र्ग
र्घ
र्ङ
र्च
र्छ
र्ज
र्झ
र्ञ
र्ट
र्ठ
र्ड
र्ढ
र्ण
र्त
र्थ
र्द
र्ध
र्न
र्प
र्फ
र्ब
र्भ
र्म
र्य
र्र
र्ल
र्व
र्श
र्ष
र्स
र्ह
र्ळ
र्क्ष
र्ज्ञ
ल
ल्क
ल्ख
ल्ग
ल्घ
ल्ङ
ल्च
ल्छ
ल्ज
ल्झ
ल्ञ
ल्ट
ल्ठ
ल्ड
ल्ढ
ल्ण
ल्त
ल्थ
ल्द
ल्ध
ल्न
ल्प
ल्फ
ल्ब
ल्भ
ल्म
ल्य
ल्र
ल्ल
ल्व
ल्श
ल्ष
ल्स
ल्ह
ल्ळ
ल्क्ष
ल्ज्ञ
व
व्क
व्ख
व्ग
व्घ
व्ङ
व्च
व्छ
व्ज
व्झ
व्ञ
व्ट
व्ठ
व्ड
व्ढ
व्ण
व्त
व्थ
व्द
व्ध
व्न
व्प
व्फ
व्ब
व्भ
व्म
व्य
व्र
व्ल
व्व
व्श
व्ष
व्स
व्ह
व्ळ
व्क्ष
व्ज्ञ
श
श्क
श्ख
श्ग
श्घ
श्ङ
श्च
श्छ
श्ज
श्झ
श्ञ
श्ट
श्ठ
श्ड
श्ढ
श्ण
श्त
श्थ
श्द
श्ध
श्न
श्प
श्फ
श्ब
श्भ
श्म
श्य
श्र
श्ल
श्व
श्श
श्ष
श्स
श्ह
श्ळ
श्क्ष
श्ज्ञ
ष
ष्क
ष्ख
ष्ग
ष्घ
ष्ङ
ष्च
ष्छ
ष्ज
ष्झ
ष्ञ
ष्ट
ष्ठ
ष्ड
ष्ढ
ष्ण
ष्त
ष्थ
ष्द
ष्ध
ष्न
ष्प
ष्फ
ष्ब
ष्भ
ष्म
ष्य
ष्र
ष्ल
ष्व
ष्श
ष्ष
ष्स
ष्ह
ष्ळ
ष्क्ष
ष्ज्ञ
स
स्क
स्ख
स्ग
स्घ
स्ङ
स्च
स्छ
स्ज
स्झ
स्ञ
स्ट
स्ठ
स्ड
स्ढ
स्ण
स्त
स्थ
स्द
स्ध
स्न
स्प
स्फ
स्ब
स्भ
स्म
स्य
स्र
स्ल
स्व
स्श
स्ष
स्स
स्ह
स्ळ
स्क्ष
स्ज्ञ
ह
ह्क
ह्ख
ह्ग
ह्घ
ह्ङ
ह्च
ह्छ
ह्ज
ह्झ
ह्ञ
ह्ट
ह्ठ
ह्ड
ह्ढ
ह्ण
ह्त
ह्थ
ह्द
ह्ध
ह्न
ह्प
ह्फ
ह्ब
ह्भ
ह्म
ह्य
ह्र
ह्ल
ह्व
ह्श
ह्ष
ह्स
ह्ह
ह्ळ
ह्क्ष
ह्ज्ञ
ळ
ळ्क
ळ्ख
ळ्ग
ळ्घ
ळ्ङ
ळ्च
ळ्छ
ळ्ज
ळ्झ
ळ्ञ
ळ्ट
ळ्ठ
ळ्ड
ळ्ढ
ळ्ण
ळ्त
ळ्थ
ळ्द
ळ्ध
ळ्न
ळ्प
ळ्फ
ळ्ब
ळ्भ
ळ्म
ळ्य
ळ्र
ळ्ल
ळ्व
ळ्श
ळ्ष
ळ्स
ळ्ह
ळ्ळ
ळ्क्ष
ळ्ज्ञ
क्ष
क्ष्क
क्ष्ख
क्ष्ग
क्ष्घ
क्ष्ङ
क्ष्च
क्ष्छ
क्ष्ज
क्ष्झ
क्ष्ञ
क्ष्ट
क्ष्ठ
क्ष्ड
क्ष्ढ
क्ष्ण
क्ष्त
क्ष्थ
क्ष्द
क्ष्ध
क्ष्न
क्ष्प
क्ष्फ
क्ष्ब
क्ष्भ
क्ष्म
क्ष्य
क्ष्र
क्ष्ल
क्ष्व
क्ष्श
क्ष्ष
क्ष्स
क्ष्ह
क्ष्ळ
क्ष्क्ष
क्ष्ज्ञ
ज्ञ
ज्ञ्क
ज्ञ्ख
ज्ञ्ग
ज्ञ्घ
ज्ञ्ङ
ज्ञ्च
ज्ञ्छ
ज्ञ्ज
ज्ञ्झ
ज्ञ्ञ
ज्ञ्ट
ज्ञ्ठ
ज्ञ्ड
ज्ञ्ढ
ज्ञ्ण
ज्ञ्त
ज्ञ्थ
ज्ञ्द
ज्ञ्ध
ज्ञ्न
ज्ञ्प
ज्ञ्फ
ज्ञ्ब
ज्ञ्भ
ज्ञ्म
ज्ञ्य
ज्ञ्र
ज्ञ्ल
ज्ञ्व
ज्ञ्श
ज्ञ्ष
ज्ञ्स
ज्ञ्ह
ज्ञ्ळ
ज्ञ्क्ष
ज्ञ्ज्ञ
Nové indoárijské jazyky môžu používať už uvedené znaky vo svojich prebraných slovách zo sanskritu alebo z ďalších jazykov.
Tónový prízvuk vo védskom sanskrite sa píše rôznymi znakmi, ktoré závisia na určitej védskej škole (šákhy). VRgvéde jeanudātta písaná s podčiarkou (॒),svarita s vertikálnou čiarkou nad znakom (॑) audātta sa neznačí.
V sanskrite sa pôvodne nepísala interpunkcia. Od 17. storočia dévanágarí vsanskrite amarathčine začalo používať vertikálnu čiarku (।) pre koniec riadku a dvojitú vertikálnu čiarku (॥) pre koniec verša.[41]
Existuje niekoľko spôsobovtransliterácie textu z dévanágarí dolatinskej abecedy. Najčastejšie používanou transliteračnou schémou jeIAST. Okrem nej existujú aj ďalšie schémy, ktoré sa pre písmo dévanágarí hodia a používajú.
ISO 15919 je štandardizovaná transliteračná konvencia, ktorá bola kodifikovaná v roku 2001. Používadiakritické znamienka pre zaznamenanie väčšej množiny grafémbráhmí písiem do latinky.[42] Časť, ktorá je určená pre dévanágarí, je takmer identická s akademickým štandardom pre sanskrit IAST.
IAST (angl.International Alphabet of Sanskrit Transliteration) je akademický štandard prepisu sanskritu do latinky. IAST je vlastne schéma, ktorá sa používala v tlačených publikáciách. VďakaUnicodefontom sa v súčasnosti už používa aj v elektronických textoch.Romanizačný štandard Národnej knižnice v Kalkate (angl.National Library at Kolkata romanization), ktorý je štandardom určeným na prepis všetkých indických písiem rodiny bráhmí, je rozšírením IAST.
Harvard-Kyoto v porovnaní sIAST vyzerá schémaHarvard-Kyoto jednoduchšie. Neobsahuje diakritiku, čo umožňuje ľahšiu typografickú prácu. Na rozlíšenie hlások však používa veľké a malé písmená, ktoré nemusia znamenať príbuznú hlásku v prepise, a tým je transliterácia ťažšie čitateľná.
ITRANS je bezstratová transliteračná schéma pre prepis z dévanágarí doASCII a často sa používa naUsenete. V skutočnosti je rozšírenímHarvard-Kyoto schémy. V ITRANS je napr. slovodevanāgarī prepisované ako „devanaagarii“. Táto schéma je spojená s rovnomenným programom, ktorý umožňuje sádzanie vbráhmí písmach. Používateľ zadá slovo v latinke a program ITRANS ho prevedie do písma dévanágarí (alebo iného bráhmí písma).
ALA-LC je transliteračná schéma prijatá KnižnicouKongresu Spojených štátov a Americkou asociáciou knižníc a je rozšírená v knižniciach štátoch Severnej Ameriky. Transliterácia je založená na jazykoch, takže existuje jedna tabuľka prehindčinu, ďalšia presanskrt a pálí, atď.
ISCII (angl.Indian Script Code for Information Interchange) je znaková sada s pevnou 8-bitovou dĺžkou. Prvých 128 miest je zhodných sASCII, druhých 128 miest je definovaných ISCII. Sada bola navrhnutá nielen pre písmo dévanágarí ale aj pre ďalšie indické písma a transliteračné latinské písmo s diakritickými znakmi. Dnes ISCII nahradil Unicode systém, ktorý sa však pokúša o rovnaké radenie znakov ako je v sade ISCII.
Unicode systém má pre písmo dévanágarí v znakovej sade rezervované miesto v intervale U+0900–U+097F. Sivé miesta sú neobsadené.
Operačný systémMac OS X poskytuje pohodlný spôsob úpravy písma dévanágarí. Je v ňom možné vkladať vhodnéUnicode znaky s dvomi spôsobmi rozloženia klávesov na klávesnici. Rozmiestnenie je rovnaké ako pri INSCRIPT/KDE v operačnom systéme Linux:
↑MEYER, Judith; SHARMA, Naresh.Hindi Script Hacking (Learn how to read and write in Hindi script in a matter of hours). [s.l.]: Hachette UK, 2021. 144 s.Dostupné online.ISBN978-1-4736-8008-1. Kapitola 1.
↑Franceschini, M. History of Indic Scripts. (2016).
↑Magotra, Shikha & Kaushik, Baij & Koul, Ajay. (2020). A Comparative analysis for identification and classification of text segmentation challenges in Takri Script. Sādhanā. 45.
↑SALOMON, Richard.Indian Epigraphy (A Guide to the Study of Inscriptions in Sanskrit, Prakrit, and the Other Indo-Aryan Languages). [s.l.]: Oxford University Press, USA, 1998. 378 s.Dostupné online.ISBN978-0-19-509984-3. S.39-41.
↑Ancient Scripts of India [online]. lotusarise.com, 2023-06-08, [cit. 2025-11-10].Dostupné online.
↑Islam, A. & Khatun, B. (2024). Ancient India's classical alphabetical system innovates, evaluates, and expands the history of Brahmi Scripts: Proofs,prospects and authenticity. Alphabet, 07(02), 66-81. doi:10.21776/ub.alphabet.2024.07.02.02
↑DEVARU, R. Development of scripts in India – A Study. 2020
