V staromBulharsku (pokrývajúcom vtedy väčšie územie ako dnes), kam po vyhnaní zVeľkej Moravy (885/886) utiekli niektorí z vyhnaných Metodových žiakov, sa popri hlaholike rozšírila praktickejšia cyrilika. Cyrilika sa konštituovala vo východobulharskom prostredí (pravdepodobne vPreslavi) na konci 9. alebo začiatkom 10. storočia, vznikla z veľkých písmengréckej abecedy, pričom ale minimálne 10 písmen charakteristických preslovanské jazyky je odvodených zhlaholiky. Svoj názov cyrilika dostala na počesť svätéhoCyrila. Cyrilika vznikla v Bulharsku ako súčasť snáh o jeho osamostatnenie odByzantskej ríše; duchovní mali namiesto byzantského úradného jazykagréčtiny prejsť na jazykslovanský, k čomu potrebovali vhodné písmo. Cyrilika je jednoduchšia a praktickejšia ako hlaholika. Zavedenie cyriliky oficiálne potvrdil až cárSimeon (893 – 927). Z Bulharska sa cyrilika šírila do okolitých slovanských krajín a Rumunska, a to najmä do tých krajín, ktoré sa pridržiavalibyzantského obradu.
Mapa rozšírenia cyriliky celosvetovo
Moderná typografická podoba cyrilskej abecedy, tzv.azbuka (resp.graždanka), pochádza zo začiatku 18. storočia a je výsledkom úprav v Rusku za cáraPetra Veľkého. Používa sa dodnes naUkrajine, vRusku ako aj v mnohých ďalších krajinách na území bývaléhoSovietskeho zväzu a jeho vazalských štátov (mongolčina), ako aj v Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku. Azbuku / cyriliku používali do 18. stor. aj valašskí a sedmohradskíRumuni.
V cirkevnom prostredí sa cyrilika používa podnes aj na Slovensku vgréckokatolíckej apravoslávnej cirkvi v bohoslužobnej oblasti pri zápisecirkevnoslovanských textov. V minulosti sa používala aj pri zápise literárnych a úradných textov, a to aj mimo cirkevného prostredia. Na začiatku 20. storočia začala gréckokatolícka cirkev vydávať knihy s bohoslužobnými textami pre ľud (tzv. zborníky), ktoré už neboli písané cyrilikou, alelatinkou. Oficiálne bohoslužobné knihy pre duchovenstvo sú však dodnes tlačené výhradne cyrilikou.[chýba zdroj]
Za najstarší cyrilský nápis na slovenskom území sa považuje náhrobný kameň kniežaťa Presiana z konca 10. storočia, ktorý bol nájdený pri rotunde v Michalovciach (v súčasnosti uložený v Zemplínskom múzeu v Michalovciach).
Modernú cyriliku okrem toho používajú ajRusíni pri zápise textov vrusínskom jazyku, existuje však tendencia zapisovať rusínske texty paralelne aj latinkou.
V staroslovienčine a cirkevnej slovančine sa na zapisovanie čísel používali rôzne cyrilské písmená. Systém presne kopíroval zápis čísiel pomocou gréckej alfabety. (Tabuľka s rozpisom číselných hodnôt.)
