Cookove ostrovy (po anglicky:Cook Islands; zastarano:Cookove ostrovy a Manihiki,Cookovo súostrovie [a Manihiki] ,Cookov archipel [a Manihiki],Herveyova skupina [a Manihiki],Herveyho ostrovy [a Manihiki]; po anglicky zastarano:Cook's Archipelago [and Manihiki],Hervey Islands [and Manihiki],Harvey Islands [and Manihiki],Mangaia Archipelago [and Manihiki][1][2][3][4][5][6][7]) sú súostrovie v Tichom oceáne a samosprávnaparlamentná demokracia voľne pridružená kNovému Zélandu, súčasťNovozélandského kráľovstva.
Tvorí ich 15 malýchostrovov vTichom oceáne s celkovou rozlohou 240 kilometrov štvorcových.
Majú 19569 obyvateľov, z ktorých väčšina sú Maorijovia, ktorých v roku1823 európskimisionári obrátili na kresťanstvo. Hlavné mesto jeAvarua a leží na ostroveRarotonga.
Prvý európsky kontakt s Cookovými ostrovmi sa uskutočnil v roku1595, kedy ŠpanielÁlvaro de Mendaña de Neira pristál na severnom ostrovePukapuka. V roku1606 pristáli Španieli pod portugalskou vlajkou vedení kapitánomPedrom Fernandezom de Quiros na ostroveRakahanga. Briti pristáli po prvý raz v roku1764 na ostrove Pukapuka a pomenovali hoDanger Island, pretože sa im nepodarilo pristáť na ostrove.
Medzi rokmi1773 až1779 boli južné ostrovy súostroviaJamesom Cookom viackrát navštívené, pričom bolaRarotonga, hlavný ostrov súostrovia, uvidená po prvýkrát. Slávny kapitánWilliam Bligh pristál s loďouBounty v roku1789 naAitutaki. Pritom priviezol na ostrovychlebovník.James Cook dal prvému ostrovu, na ktorom pristálManuae, menoHervey Islands. Meno Cookove ostrovy dali ostrovom Rusi na počesť Jamesa Cooka. Po prvý raz sa objavilo na ruských mapách.
V septembri/októbri roku1813 pristáli prví európski úradníci s loďouEndeavour na Cookových ostrovoch. Potom, v roku1814, pristálaCumberland s obchodníkmi zNového Zélandu aAustrálie, ktorí hľadali santalové drevo. Na Rarotonge nenašli žiadne, ale vypukli spory medzi námorníkmi a ostrovanmi. Mnohí boli zabití, medzi nimi aj priateľka kapitánaAnn Butchers. Zjedli ju a jej kosti vystavili. Je to jediná známa európska žena, ktorúkanibali na Cookových ostrovoch zabili a zjedli.
Historicky sa názvom Cookove ostrovy označovali len dnešné Južné Cookove ostrovy. Dnešné Severné Cookove ostrovy sa považovali za samostatné súostrovie, často uvádzané pod názvom (ostrovy/skupina) Manihiki. Dnešný význam termínu Cookove ostrovy sa postupne presadil v 20. storočí, keďže v rámci Nového Zélandu (t.j. od roku 1901) tvorili (a dodnes tvoria) Južné aj Severné Cookove ostrovy spoločnú administratívnu jednotku pod názvom Cookove ostrovy.
Mapa Cookových ostrovov.Pláž naRarotonge.Hlavná ulica v hlavnom mesteAvarua.
Cookove ostrovy sa delia na južnú skupinu Rarotonga (hlavný ostrov),Aitutaki,Atiu, Mangaia, Manuae, Mauke, Mitiaro, Palmerston a Takutea a severnú skupinu s ostrovmi Manihiki, Nassau, Penrhyn (Tongareva), Pukapuka, Rakahanga a Suvorov. Niektoré sú veľmi nízke, vďaka koralovým útesom veľmi ťažko prístupné ostrovy. Ostatné sú vysoké a zarastené hustou vegetáciou. Rastú na nichkokosové palmy achlebovníky. Severná skupina ostrovov sa skladá väčšinou zatolov.
15 ostrovov a dva útesy sa delia do nasledovných skupín:
Južné Cookove ostrovy:
Nga-Pu-Toru (názov skupiny pre najvýchodnejšie ostrovy Južných Cookových ostrovov):
Ostrovy v roku1888Anglicko „vzalo pod ochranu“ a v roku1900 anektovalo. Politicky sú odvtedy samosprávnym územím Nového Zélandu, ktorý má na starosti obranu a zahraničnú politiku.
Status Cookových ostrovov je zvláštny. Cookove ostrovy sú samosprávne územie voľne pridružené k Novému Zélandu. Tento status si Cookove ostrovy zvolili v referende, ktoré bolo kontrolovanéOSN a schválené rezolúciou 1514 (XV), jednomyseľne prijatou Valným zhromaždením OSN.
Cookove ostrovy sa spravujú samé. Ich zákony sú od Nového Zélandu nezávislé. Zákonná a výkonná moc nemá žiadne obmedzenia od Nového Zélandu. Štátna príslušnosť Cookových ostrovov ale neexistuje, obyvatelia Cookových ostrovov sú občania Nového Zélandu.
Cookove ostrovy sú suverénnym subjektom medzinárodného práva, plnoprávne vstupujúcim do medzinárodných vzťahov. Najväčšou prekážkou členstva Cookových ostrovov v OSN je neexistencia občianstva Cookových ostrovov. Z tohto dôvodu niektoré štáty (napr. Japonsko) odmietajú nezávislosť Cookových ostrovov uznať.
Viacero štátov ale už s Cookovými ostrovmi diplomatické styky ako s nezávislým štátom (napr. väčšina krajínzápadnej ajužnej Európy,India,Čína aAustrália) udržiava.
Na základe dohody z roku1973 prevzal Nový Zéland zahraničné zastúpenie a obranu Cookových ostrovov. Dnes majú Cookove ostrovy vlastnú nezávislú zahraničnú politiku.
Oficiálnym platidlom je na Cookových ostrovochnovozélandský dolár, ktorého ISO 4217 kód jeNZD. Okrem novozélandského dolára je používaný ajdolár Cookových ostrovov, čo je miestna verzia novozélandského dolára, ktorá je pevne naviazaná na materskú menu a je platná len na ostrovoch.
Plavákový sprievod počas každoročných osláv Maeva Nui.
Obyvatelia Cookových ostrovov sú väčšinou Polynézania. Patria do niekoľkých etnických skupín, ktoré tvoria spoločenstvo jednotlivých ostrovov alebo ostrovných skupín. Hovoria niekoľkými polynézskymi jazykmi a dialektmi. V posledných rokoch sa rôzne skupiny zlučujú do jednej etnickej komunity. Polynézania z Cookových ostrovov vyznávajú prevažneprotestantizmus (85%) akatolicizmus (12%). K ich tradičným aktivitám patrí pestovaniekokosových paliem,citrusových plodov,rybolov a lovperál. Každý rok navštívi Cookove ostrovy asi 30 000 zahraničných turistov, čo je pre ostrovy ďalší zdroj príjmov.
Budova parlamentu Cookových ostrovov, predtým táto budova slúžila ako hotel.
Cookove ostrovy sú samosprávna parlamentná demokracia voľne pridružená kNovému Zélandu. Hlavou štátu je kráľKarol III., ktorého funkcia je vykonávaná zástupcom kráľaSir-om Frederickom Goodwinom. Zákonodarným orgánom je 24-miestnyparlament, ktorý sa volí vo všeobecných voľbách na päťročné obdobie.
Podľa ústavy z roku1965 sú Cookove ostrovy voľne pridružený štát k Novému Zélandu (každá zo strán môže zmluvu o voľnom pridružení kedykoľvek ukončiť). Vláda Cookových ostrovov má plnú právomoc nad vnútornými záležitosťami a čiastočnú aj nad vonkajšími záležitosťami. Nový Zéland je zodpovedný za obranu Cookových ostrovov a zahraničné zastúpenie (ale svoje kroky musí prekonzultovať s vládou Cookových ostrovov). Cookove ostrovy majú právo na nadviazanie diplomatických vzťahov s ostatnými krajinami a medzinárodnými organizáciami (sú členom, napr. ajSZO aUNESCO, nadviazali diplomatické vzťahy s 28 krajinami). Vzhľadom na svoj špecifický status, sú Cookove ostrovy často považované za nezávislý štát, ale samotná vláda považuje územie Cookových ostrovov bez nezávislosti.
_(Polynesia_centered).svg)
