Concorde (vyslovuj: konkord; zlat.concordia – jednota, svornosť) bolo francúzsko-britské nadzvukovédopravné lietadlo, ktoré spoločne vyvinuli a vyrobili spoločnosti Sud Aviation (neskôrAérospatiale) a British Aircraft Corporation (BAC). Svojho času to bolo jediné komerčne prevádzkované nadzvukovédopravné lietadlo v západnom svete (vyradené z komerčnej prevádzky v roku2003), s maximálnou rýchlosťou 2,04mach (2 330 km/h). Concorde bol spoločným projektomFrancúzska aSpojeného kráľovstva na základe dohody vlád oboch krajín z29. novembra1962. Paralelným a fyzicky veľmi podobným projektom bol sovietskyTupolev Tu-144.
Concorde bol zaradený do letovej služby po 15-ročnom vývoji a až do nešťastia v roku2000 nedošlo v jeho 27-ročnej prevádzke nikdy k väčším nehodám či problémom. V oboch krajinách, ktoré sa podieľali na jeho vývoji, sa považoval za symbol technického pokroku a národnej hrdosti. Pohonnú jednotku Olympus 593 navrhla a vyrobila firmaRolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Prelet cezAtlantický oceán trval približne 3 až 3,5 hodín (rekord: 2 hodiny 53 minút), letová výška bola 15 km po štarte s maximom 18 km.
Concorde bol vyvinutý v60. rokoch 20. storočia a vzbudil v tej dobe u leteckých spoločností veľký záujem. V roku1967 si tri lietadlá objednala napríklad i nemecká Lufthansa, tá však nakoniec Concorde nikdy neprevádzkovala. Spolu prevádzkovali Concorde len 4 letecké spoločnosti: národné letecké spoločnosti Británie a Francúzska a prechodne dvaja zmluvní dopravcovia, z toho jeden z USA.
Napriek očakávaniam, najmä však kvôli ropnej kríze začiatkom 70-tych rokov sa komerčné nadzvukové lietadlá ukázali byť stratové z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Všetky zahraničné objednávky sa stornovali a prevádzku lietadla museli na základe zmluvných záväzkov prevziať len národné letecké spoločnostiAir France aBritish Airways. Na trasách Paríž/Londýn – New York dokonca Concorde ako predstaviteľ segmentu luxusnej prepravy osôb dosahoval značný zisk. V druhej polovici 70-tych rokov lietal Concorde v spolupráci sBritish Airways tiež pod hlavičkami leteckých spoločnostíSingapore Airlines a Braniff International. Jedno lietadlo dokonca malo pomaľovanie Singapore Airlines. Počty celkovo vyrobených kusov: 2 prototypy, 2 predsériové modely, 16 sériových lietadiel. Výroba lietadla bola zastavená v roku1979.
detail Concordu
Na začiatku svojej éry lietal Concorde aj doRia de Janiera aSingapuru, nakoniec však len na linke medziParížom resp.Londýnom aNew Yorkom. Jedným z dôvodov bol krátky dolet (6 000 km), predovšetkým však nedostalo lietadlo povolenie obsluhovať mnohé letiská kvôli vysokej prevádzkovej hlučnosti (štartujúci Concorde bolo počuť vo vzdialenosti 8 km). Z prestížnych dôvodov lietal Concorde čartrové lety aj na iné letiská.
British-Airways-ConcordeLet Concordu s letkou Red ArrowsZadný pohľad Concorde
Dňa25. júla2000 pri štarte zletiska Charlesa de Gaulla v Paríži sa roztrhla pneumatika lietadla Concorde leteckej spoločnostiAir France. Príčinou bola kovová súčiastka na vzletovej dráhe, ktorá predtým odpadla z iného štartujúceho lietadla – DC-10 spoločnosti Continental Airlines.
Vymrštené gumené časti pneumatiky prerazili elektrický kábel ľavého podvozku a ľavú spodnú časť krídla, ktoré boli sčasti tiež poškodené. Nárazom vznikli v nádržiach diery. Vytvorili sa tlakom, ktorý bol prenesený palivom. Vytekajúce palivo sa zapálilo na elektrickom kábli v blízkosti pohonnej jednotky a postupne začalo horieť palivo v celom ľavom krídle. Štart už v tomto okamihu nebolo možné prerušiť, lietadlo sa už na núdzové zabrzdenie pohybovalo príliš veľkou rýchlosťou. Jedinou možnosťou pilota, ktorého varovali palubné prístroje a riadiaca veža, bolo pokúsiť sa o núdzové pristátie. Asi minútu po štarte sa lietadlo zrútilo na hotel v mestečkuGonesse priParíži. Všetkých 109 osôb na palube a štyria obyvatelia hotela prišli o život. Letecká spoločnosťAir France preto zastavila leteckú prevádzku Concordu a britský letecký úrad odňal lietadlu povolenie na lety, ktoré sa obnovilo až po rozsiahlych konštrukčných zmenách. Briti vyvinuli zosilnenie nádrží výstužami zKevlarových vlákien a francúzsky výrobca pneumatíkMichelin vyvinul stabilnejšie pneumatiky odolné voči prasknutiu, ktoré sa budú používať aj vAirbuse A380. Kvôli úpravám, ktoré stáli okolo 100 miliónov eur, sa zvýšila vzletová hmotnosť lietadla, čo ešte viac sťažilo možnosť jeho ekonomického prevádzkovania.
7. novembra2001 bola obnovená letecká linka medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Napokon však z dôvodu končiacej sa životnosti strojov umocnenej malým záujmom cestujúcich i kvôli novým bezpečnostným nedostatkom oznámili spoločnosti Air France i British Airways dňa10. apríla2003 svoj úmysel v priebehu roku 2003 celkom zrušiť všetky letové linky Concordu. Posledný let Concordu spoločnosti Air France sa uskutočnil 24. Júna 2003, British Airways ukončila lety Concordu 24. októbra 2003. Celkom posledný let Concordu s označením lietadla G-BOAF sa uskutočnil 26. novembra 2003 pod vedením šéfpilota Mike Bannistera z londýnskeho letiskaHeathrow do múzea vo Filtone v Anglicku.
1979 – bola spustená prvá pravidelná nadzvuková linka do USA
1979 – pri štarte vo Washingtone praskli pneumatiky podvozku a ich zvyšky prerazili krídla, čo spôsobilo únik paliva a požiar (stroj ale dokázal včas núdzovo pristáť)
25. júl2000 – jeden Concorde sa zrútil krátko po vzlietnutí z Parížskeho letiska Charles de Gaulle
24. október2003 – na letisku v Londýne pristál posledný Concorde na linke z New Yorku (záujem o lety Condordov začali klesať aj po zľavnení leteniek na polovicu)
26. november2003 – posledný Concorde preletel z Londýna do múzea vo Filtonu blízko Bristolu, kde boli Concordy vyrábané
V čase od15. augusta do17. augusta1995 sa podaril Concordu najrýchlejší let okolo sveta za 31 hodín, 27 minút a 49 sekúnd. Meral sa pritom celkový čas od štartu v Paríži až po opätovné pristátie, vrátane medzipristátí.7. februára1996 preletel Concorde spoločnosti British Airways trasu New York – Londýn za 2 hodiny, 52 minút a 59 sekúnd. To je dodnes najrýchlejší prelet cezAtlantický oceán v civilnom lietadle.
Vývoj Concordu v podstate umožnila štátna účasť Francúzska i Veľkej Británie. V bežnej prevádzke dosahoval Concorde zisky len občas. Okrem rekordných výkonov v nadzvukových letoch bol najvýznamnejší prínos lietadla z hľadiska technického pokroku v leteckom priemysle (spolu s jeho sovietskym náprotivkomTupolev 144), z ktorého dodnes ťažia výrobcovia lietadiel.
Maximálna kapacita lietadla bola 144 osôb. Sedadlá mohli byť usporiadané rôzne v štvorradoch. Paluba bola vybavená toaletami a dvomi kuchyňami. Pod prednou a zadnou časťou paluby bol priestor pre batožinu. Príručná batožina na palube nebola povolená. Spoločnosť British Airways prevádzkovala lietadlo so 40-miestnou prednou a 50-miestnou zadnou kabínou, kde hostí obsluhovala 6-členná posádka. Na palube existovala len jedna trieda (Concorde Class), letenky boli približne o 20 % drahšie ako letenky prvej triedy v podzvukových lietadlách. Veľmi stiesnený priestor na sedenie bol vykompenzovaný koženými sedadlami a luxusnou kuchyňou, ktorá sa podávala v porceláne a samozrejme so šampanským.
Pri lete zLondýna do New Yorku letel Concorde do výšky 8 400 m podzvukovou rýchlosťou, potom južne odBristolu zapol prídavné spaľovanie – forsáž a stúpal ďalej, aby zrýchlil na nadzvukovú rýchlosť, ktorú dosiahol približne nad ostrovomLundy. Takto sa predchádzalo tomu, aby zvukové vlny a zvukový ráz pri prekonávaní nadzvukovej rýchlosti zasiahli pevninu. Concorde zrýchlil ďalej na mach 1,7, vypol dodatočné spaľovanie a pri dosiahnutí výšky 15 000 m dosiahol rýchlosť Mach 2-(2450,088km/h), pričom počas letu ďalej mierne stúpal až na 17 700 m. Čo trvalo až do začiatku klesania na pristátie. Na porovnanie podzvukové dopravné lietadlá lietajú vo výškach 12 000 m až 13 500 m.
pristávajúci Concorde so sklopeným zobákomKokpit Concordu
Nos lietadla tvorí hydraulicky sklápateľný 'zobák' s priehľadným priezorom. Pri rýchlostiach nad 460 km/h sa 'zobák' a ochranný štít vyrovnali do vodorovnej polohy na zníženie aerodynamického odporu. V tejto polohe mal pilot počas letu obmedzený výhľad dopredu. Vo výškach pod 3 000 metrov a rýchlosti okolo 460 km/h sa 'zobák' sklopil o 5°, čo zabezpečovalo dobrý výhľad dopredu. Pri pristávaní bol 'zobák' sklopený o 12° a umožnil tak pilotovi optimálny výhľad pri vysunutom podvozku. Kokpit v Concorde leží 11,4 m pred prvým podporným kolesom, čo znamená, že pri odbočení na štartovaciu dráhu je kabína pilota ďaleko za okrajom dráhy. Kapitán a kopilot sedia v kabíne vedľa seba, zatiaľ čo letový inžinier sedí na otočnej stoličke za kopilotom.
Podvozok: Hlavný podvozok od výrobcu Messier-Hispano s dvojitými kolesami aDunlop-Carbon-kotúčové brzdy s jednotkami s antiblokovacím systémom SNECMA-SPAD.
Maximálna rýchlosť:Mach 2,2 – zodpovedá 2 690 km/h vo výške 20 000 m nad morom a 2 336 km/h vo výške 15 000 m n. m.
Cestovná rýchlosť: 2 179 km/h
Letová výška: až do 18 000 m
Dolet pri maximálnom zaťažení: 6 667 km
Prázdna hmotnosť: 78 900 kg
Maximálna vzletová hmotnosť: 185 000 kg
Maximálna pristávacia hmotnosť: 111 130 kg
Rozpätie krídel: 25,50 m
Dĺžka: 62,10 m
Posádka: 9 členov
Počet sedadiel: 100 (British Airways)
Max. teplota vonkajšieho povrchu lietadla pri rýchlostiMach 2
nos lietadla: 127 °C
zadná časť trupu lietadla: 92 °C
Objem nádrže: 119 500 litrov
Spotreba paliva:
25 680 litrov/h
13,2 kg/km
0,17 litrov/km (spotreba prepočítaná na jedného pasažiera)
Dĺžka vzletovej dráhy: 3 600 m
Dĺžka pristávacej dráhy: 2 200 m
Cena lietadla: 46 miliónov USD (1977)
Cena letenky Paríž – New York (2003): spiatočná 10 507 USD, jednosmerná 6 340 USD
_-_53Fi1931_-_cropped.jpg)
