| Chotín | ||
| obec | ||
 Reformovaný kostol | ||
| ||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Komárno | |
| Región | Podunajsko | |
| Vodné toky | Sedmerovský kanál,Chotínsky kanál | |
| Nadmorská výška | 110 m n. m. | |
| Súradnice | 47°48′13″S18°14′14″V / 47,8036°S 18,2373°V /47.8036; 18.2373 | |
| Rozloha | 20,43 km² (2 043 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 392 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 68,14 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1138 | |
| Starosta | František Magyari[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) | |
| PSČ | 946 31 | |
| ŠÚJ | 501158 | |
| EČV(do r. 2022) | KN | |
| Tel. predvoľba | +421-35 | |
| Adresa obecného úradu | Obecný úrad Chotín 486 946 31 Chotín | |
| E-mailová adresa | starosta@chotin.sk | |
| Telefón | +421 905 236 729 | |
  Poloha obce na Slovensku | ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Chotín | ||
| Webová stránka: www.chotin.sk/ | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Chotín (maď.Hetény) jeobec naSlovensku v okreseKomárno.
Obec sa nachádza vo východnej častiPodunajskej roviny, približne 11 km severovýchodne odKomárna a 12 km južne odHurbanova. Je prístupná z cestyII/589, vedúcej z križovatky s cestouI/64 od Komárna severným okrajom obce doKolty. Približne 1,5 km západne od obce vedieželezničná trať Nové Zámky – Komárom, na ktorej je zastávka.
Na severozápadnom okraji obce sa nachádzaprírodná rezerváciaChotínske piesky.
Okolie obce je známe archeologické nálezisko viacerých kultúr odstaršej bronzovej doby až postredovek. Archeologický výskum popolnicového pohrebiskaľudu severopanónskej kultúry sa tu konal už od roku1905 (Gyula Alapy). Následné výskumy potvrdili rozsiahle pohrebisko chotínskej kultúry v polohe Sasüllö a Simítós,trácke pohrebisko zostaršej doby železnej bolo nájdené v lokalite Disznólegelö a o niečo mladšiekeltské hroby boli identifikované v polohe Sunnyogó a významné pohrebisko tohto etnika so súborom 47. hrobov bolo objavené na polohe Felsö - Kenderföld. Tunajšie hroby poskytli vzácne nálezy zbraní, šperkov, predmetov osobnej potreby a pod. Osada zrímskej doby bola lokalizovaná v časti Delihegy, Alsó - Kenderföld a Sunnyogó. Jedinečnými sú nálezy dvoch náhrobných kameňov s nápismi a úlomkov tehál, potvrdzujúcich existenciu rímskej stavby v blízkosti obce.
Vstredoveku sa tunajšia lokalita spomína v listine z roku1258, kedy sa ako majiteľ územia spomína kanonik Sixtus. Po roku1305 je obec majetkomostrihomského arcibiskupstva. Nájazdyosmanských vojsk postihli aj južnú časť Slovenska a zdecimovali populáciu v obci na minimum; v roku1552 zostali vHethyne, ktorý patril do sandžakuOstrihom, obývané iba štyri domy. O 20 rokov bolo obývaných už 28 domov, no nadvláda Osmanov pretrvávala až do oslobodenia pevnostiNové Zámky v roku1685. Po dosídlení oblasti obyvateľmi zNitrianskej aTekovskej župy nastala postupná obnova obce, ktorú však brzdili povstania a s ňou súvisiaci pohyb vojakov, ako aj vznikajúce epidémie. V roku1720 tu po morovej epidémii zostalo 14 domácností, no pri sčítaní obyvateľstva v rokoch 1784 - 1787 tu bolo už 93 domov a 919 obyvateľov.
Veľkou pohromou pre vtedajšie obydlia so slamenými strechami boli požiare a dva zničujúce zachvátili obec v rokoch1856 a1882. Miestni sa zaoberali poľnohospodárstvom (vrátane vinárstva), remeslami, domácou výrobou a podomovým predajom. Veľkým prínosom bolo5. mája1910 sprevádzkovanieželezničnej trate Nové Zámky – Komárom so zastávkou, čím sa zjednodušila doprava ľudí i tovaru. VI. svetovej vojne padlo 45 tunajších obyvateľov. Po roku1918 sa „Hetín“ s väčšinovým maďarským obyvateľstvom stala súčasťouČSR, poViedenskej arbitráži bola pričlenená k Maďarsku. Hospodársky rozvoj opäť zastavila vojna, v ktorej padlo 49 obyvateľov.Druhá svetová vojna tu skončila oslobodením28. marca1945, nasledoval však násilný odsun maďarského obyvateľstva, počas ktorého bolo vysťahovaných 48 rodín. JRD bolo založené v roku1950, o niečo neskôr aj Agrochemický podnik. Pribudol obecný vodovod, dom smútku, kultúrny dom, chodníky a spevnené cesty. Bola otvorená reštaurácia Gólyacsárda, v roku1973 dokončená budova základnej školy a obchodného domu Jednota, rok nato sa začala plynofikácia a v roku1981 sa rozbehla výstavba materskej školy.
Po zmene režimu bol vybudovaný nový obecný úrad a budova bývalého notariátu bola prestavaná na Galériu Lilla. Z krčmy vznikla likérka, bolo postavených niekoľko pamätníkov a zaniklo JRD. V lokalite Belsölándorpuszta sa zachovala parná čerpacia stanica s technickým zariadením.
V Chotíne evidujú 1 bocianie hniezdo.[5]
Commons ponúka multimediálne súbory na témuChotín
