Nachádza sa v juhovýchodnejEurópe, na Balkánskom polostrove, na brehuJadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrovIstria aDalmácia).
prvá polovica19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
1848–1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranuHabsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu voViedni a v Maďarsku
1867–1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámciRakúska-Uhorska spolu napr. so Slavónskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
1868–1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
koniec19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorska.
1918: KeďžePrvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku1929 premenovalo naJuhosláviu.
1939–1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu
Mapa z roku 1941
1941–1945:Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štátNemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota)Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
1991–1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozriDejiny Juhoslávie), v rámci ktorejSrbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku2000 liberálnymi reformami
2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo vEU
Podľa sčítania ľudu z roku2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560žien a 2 135 900mužov.Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40% v roku1992 (z 0,82% v r.1948).
Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou
V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo28 344km ciest,23 979km bolo spevnených, z toho bolo1 050kmdiaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatuZáhrebu, je spoplatnená.
↑ENUMERATED PERSONS, HOUSEHOLDS AND HOUSING UNITS, 2021 CENUSUS FIRST RESULTS, BY STATISTICAL REGIONS AT LEVEL 2 AND COUNTIES [online]. popis2021.hr, [cit. 2022-03-17].Dostupné online. Archivované 2022-01-30 z originálu. (hr, en)
