Cheprer (staroeg.ḫprr; iné názvy:Cheprejstaroeg.ḫpr(j),Chepre,Cheper,Chep[e]ra,Chepri) je jeden zo slnečných bohov starovekého Egypta, stotožňovaný s chrobákomlajniakom (skarabeom,staroeg.ḫpr cheper). Egypťania verili, že podobne ako egyptský chrobák skarabeus si valí guľôčku trusu, Cheprer valí pred sebou slnko po oblohe. Cheprer začal byť neskôr považovaný za vtelenie samotného slnka, a teda za solárne božstvo. Na vysvetlenie, prečo sa slnko v noci stráca, bolo dodané, že Cheprer valí slnko aj podsvetím.
Pretože skarabeus kladie vajíčka do mŕtvych tiel iných živočíchov vrátane vlastného druhu a do hnoja, z ktorého larvy vyliezajú po vyliahnutí, Egypťania verili, že skarabeus sa rodí z mŕtvej hmoty. Z tohoto dôvodu spájali Cheprera tiež so znovuzrodením a obnovou. Egyptské slovo cheper znamená doslova „vzniknúť“. Po tom, ako bohRe zatienil iné solárne božstvá, sa stal z Cheprera iba jeden z aspektov boha Re, a to konkrétne slnka pri jeho východe, t. j. slnka, ktoré vzniká.
Po splynutí Rea sAtumom bol Cheprer stotožnený s mladou formou Atuma – Nefertemom. To viedlo k tomu, že v ogdoadickej teogónii vznikol po vzájomnej interakcii živlovOgdoady najprv Cheprer, ktorý sa vynoril z kvetu modrého lekna, aby sa premenil na Nefertuma a ten vyrástol na dospelého Atemrea, ktorý dal zo svojho semena vzniknúťheliopoliskému Devätoru.
Božstvo bolo zobrazované ako chrobák skarabeus, hoci v niektorých zriedkavých prípadoch býva zobrazované aj ako muž s hlavou v tvare chrobáka skarabea. Objavuje sa v solárnej bárke podopieranejNun alebo v najtypickejšej pozícii – tlačiace pred sebou slnko, po oblohe za dňa a bezpečne podsvetím v noci. Skarabeus sa stal najbežnejším amuletom boha Cheprera.
Cheprer, ako jedna z foriem boha Rea, prevládal hlavne v pohrebných textochNovej ríše. V dobe Ramessovcov sa Re objavuje na maľbách v kráľovských hrobkách zÚdolia kráľov, pričom Cheprer je ranné slnko a Atum zapadajúce slnko.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuCheprer