Carlo Azeglio Ciampi (*9. december1920,Livorno[1] - †16. september2016,Rím[2]) boltalianský politik, ekonóm a bankár, v rokoch1999 až2006 prezident Talianska a v rokoch1993 a1994 predseda vlády Talianska.
Carlo Azeglio Ciampi sa narodil 9. decembra 1920 ako synoptika ztoskánskehoLivorna, ktorý sa chcel staťnámorníkom, avšak mu v tom zabránili problémy s očami. V roku1939 prišiel na niekoľko mesiacov doNemecka, kde si obľúbilnemčinu aJohanna Wolfganga Goetheho. Štúdiumumenia na Scuola Normale vPise ukončil roku1941. V období 1941-1944 slúžil v talianskej armáde vAlbánsku[2], kde získal ocenenie Vojenský kríž. Potom začal študovaťliteratúru, neskôr právo aekonomiku, pričomUniverzitu v Pise ukončil roku1946.[1]
Povolaním je bankár. Zamestnal sa vcentrálnej Talianskej banke (Banca d'Italia) v Ríme, kde pracoval vo viacerých pobočkách vadministratívnych a kontrolných funkciách. Od júna1960 pracoval vovýskumnom oddelení Talianskej banky a roku1970 sa stal jeho riaditeľom. V júli1973 ho vymenovali za generálneho tajomníka, v júli1976 za námestníka generálneho riaditeľa a roku1978 sa stal generálnym riaditeľom Talianskej banky a zástupcom riaditeľa Talianskeho úradu pre zahraničné meny (Ufficio Italiano dei Cambi). Od októbra1979 do apríla1993 bol guvernérom Talianskej banky a počas tohto obdobia získala banka úplnú nezávislosť od vlády.[1] Zastával dôležitú úlohu pri zavadzaní jednotnej meny euro v Taliansku.[2]
V apríli 1993 ho jeho priateľ, odstupujúci prezidentOscar Luigi Scalfaro, presvedčil, aby prevzalpremiérske kormidlo. V novej funkcii urýchlilprivatizáciuštátnych podnikov a snažil sa znížiť rozpočtový deficit. Jeho vláda sa usilovala o zavedenie väčšinovéhovolebného systému a stabilizovala situáciu po finančnej kríze z roku1992, v roku 1993 sa jej podarilo uzatvoriť dohodu sodbormi a obchodnými organizáciami.[1]
V rokoch1994-1996 pracoval ako viceprezidentBanky pre medzinárodné platby[2], pričom v období1995-1996 bol predsedom poradnej skupinyEurópskej komisie a zároveň prezidentom InštitútuLuigiho Einaudiho pre peňažné, bankovnícke a finančné štúdie. Bol predsedom dočasného výboruMedzinárodného menového fondu. Od roku 1996 do1999 bol prezidentom Medzinárodnej univerzity v Benátkach a členom Výboru Treccani Encyclopedia Institute.[1]
Najväčšie úspechy však zožal ako ministerhospodárstva a štátnej pokladnice vo vládeRomana Prodiho a jeho nástupcuMassima D'Alema (18. máj 1996 -13. máj 1999). Prísnym úsporným opatreniam vďačilo Taliansko za nízku mieruinflácie a zníženie rozpočtového deficitu.[1]
Dňa 13.mája 1999 zvolil parlament Carla Azeglia Ciampiho za talianskehoprezidenta už v prvom kole, získal potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov (707) - stalo sa tak len tretí raz v histórii krajiny, pričom funkčné obdobie talianskej hlavy štátu trvá sedem rokov.[1][2] Zvolili ho na prezidentský post preto, aby brániltaliansku líru a vypracoval potrebné politickéreformy ako odpoveď na zmeny, ktoré požadovali obyvatelia Talianska. Zložením slávnostnej prísahy18. mája pred poslancami oboch komôr talianskehoparlamentu sa stal v poradí desiatym prezidentom krajiny naApeninskom polostrove. V súvislosti s talianskou vnútropolitickou situáciou Ciampi zdôraznil nevyhnutnosť inštitucionálnych reforiem, ktoré označil za jeden z kľúčových faktorov na posilnenie hospodárstva a vyzval na jednotu pri dosahovaní tohto cieľa. Za najdôležitejšie zmeny označilfederalizáciu krajiny,revíziu volebného a vládneho systému ako aj obnovu v oblastijustície. Vyslovil presvedčenie, že s reformami by sa malo začať pred regionálnymi voľbami naplánovanými na rok2000. Politikov zároveň vyzval, aby za prioritu svojho pôsobenia stanovili boj protinezamestnanosti, najmä v chudobnýchoblastiach na juhu Talianska.[1]
Funkciu hlavy štátu po ňom15. mája2006 prevzalGiorgio Napolitano, keď Ciampi podaldemisiu. Ciampiho mandát mal skončiť až18. mája 2006, ale prezident svoj odchod urýchlil, aby dezignovaný premiér Romano Prodi mohol čo najskôr zostaviť novú vládu. Následne sa ako exprezident stal doživotným senátorom.[2]
Roku 2016 ho hospitalizovali v Nemocnici Pia XI. v Ríme. Ciampi zomrel 16. septembra 2016 po dlhej chorobe vo veku 95 rokov. Česť pamiatke tohto politika, bankára a niekdajšieho talianskeho prezidenta vzdal aj vtedajší premiérMatteo Renzi a označil ho za muža, "ktorý slúžil Taliansku s vášňou".[2]
9. júla2002 Ciampi navštívil ajSlovensko. PrezidentRudolf Schuster privítal talianskeho prezidenta na nádvoríGrassalkovičovho paláca ako svoju desiatu návštevu v roku. Počas dvojdňového pobytu na Slovensku navštívil okremslovenskej metropoly ajKošice aŠamorín, kde položil veniec k pamätníku padlých talianskych vojakov.[3]
Bol ženatý, má dcéru a syna.[1] So svojou manželkou, sa stretli v Pise, kde študovali na univerzite. Zosobášili sa v roku 1946 vBologni.[4]
- bol nositeľom mnohých medzinárodných vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov.
- volali ho "muž Eura"[1]
- ↑abcdefghijTASR. Životopis Carla Azeglia Ciampiho.SME (Bratislava: Petit Press), 2002-07-07.Dostupné online [cit. 2021-10-21].
- ↑abcdefgTASR. Bývalý taliansky prezident C. Ciampi zomrel vo veku 95 rokov.teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-09-16.Dostupné online [cit. 2021-10-21].
- ↑©TASR 2002,TASR. Schuster privíta desiatu a do summitu NATO poslednú prezidentskú návštevu.SME (Bratislava: Petit Press), 2002-07-07.Dostupné online [cit. 2021-10-21].
- ↑Quando Carlo Azeglio Ciampi si emozionò parlando della moglie Franca: "Non ci siamo mai addormentati in discordia" [online]. huffingtonpost.it, 2016-09-16, [cit. 2021-10-21].Dostupné online. (po taliansky)
Predsedovia vlády Talianska |
|---|
| |
