| JF-17 Thunder FC-1 Siao-lung | |
.jpg) JF-17pakistanských vzdušných síl | |
| Typ | viacúčelovéstíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Skupina leteckého priemyslu Čcheng-tu Pakistan Aeronautical Complex |
| Prvý let | 25. augusta2003 |
| Zavedený | 12. marca2007 |
| Charakter | v aktívnej službe |
| Hlavný používateľ | Pakistanské vzdušné sily |
| Výroba | V Číne: jún 2007 – súčasnosť V Pakistane: január 2008 – súčasnosť |
| Vyrobených | 86+[1] |
| Cena za kus | 25 mil. USD |
PAC JF-17 Thunder (urd.جے ایف-١٧ گرج) aleboCAC FC-1 Siao-lung (čín.枭龙–Siao-lung;angl.CAC FC-1 Xiaolong) je ľahké jednomotorové viacúčelovéstíhacie lietadlo, vyvinuté čínskou spoločnosťouČcheng-tu (CAC) v spolupráci s pakistanskouPakistan Aeronautical Complex (PAC). Keďže je výsledkom kooperácie dvoch krajín, má v každom z týchto štátov iné pomenovanie – v Pakistane nesie označenie JF-17 Thunder, zatiaľ čo v Číne toto lietadlo volajú FC-1 Siao-lung (v preklade:Zúrivý drak).
Stíhačka by mala v pakistanských vzdušných silách nahradiť lietadláA-5,F-7P/PG,Mirage III aMirage V.
V roku 1986 podpísalaČína s americkou firmou Grumman zmluvu o vývoji nového stíhacieho lietadla, ktoré by nahradiloJ-7. V roku 1989 sa v Pekingu na námestí Nebeského pokoja konali protesty obyvateľov, ktoré armáda násilne potlačila a udalosť vošla do histórie akoPekinský masaker. V dôsledku toho došlo k výraznému zhoršeniu vzťahov medziUSA a Čínou. Následne, bol program vývoja novej stíhačky, známy ako "Super 7", v roku 1990 zrušený. Skupina leteckého priemyslu Čcheng-tu však financovala program naďalej z vlastných zdrojov, hoci len obmedzenej miere, čím sa jej ale podarilo udržať ho pri živote. Potom, čo boli v roku 1990 naPakistan zo strany USA uvalené sankcie, sa táto krajina tiež začala zaujímať o daný projekt. V júni 1999 Pakistan a Čína uzavreli dohodu o reštarte programu, v ktorej sa Pakistan zaviazal hradiť asi 50% celkových nákladov na vývoj. Tento projekt sa stal v Pakistane známy ako JF-17 a v Číne FC-1.
Prvý prototyp bol predstavený 31. mája 2003 a uskutočnil svoj prvý let 24. augusta toho istého roku. Prototyp 03 uskutočnil svoj prvý let o rok neskôr a 28. apríla 2006 sa vzniesol k oblohe prototyp 04 s plne funkčnou avionikou.[2] Celé testovanie, ktoré prebiehalo na šiestich prototypoch až do roku 2007, mala na starosti Čína. V roku 2007 začala Čína dodávať pakistanskému letectvu prvé stíhačky. O dva roky neskôr nasledovali dodávky JF-17 vyrobených už v Pakistane a vo februári 2010 sa sformovala prvá bojová letka.[3] V roku 2012 bol ohlásený vývoj dvojmiestnej cvično-bojovej verzie, ktorá by mala byť dokončená v roku 2017.
Drak má polo-škrupinovú konštrukciu, ktorá je vyrobená prevažne z hliníkových zliatin, ocele a titánu. Trup je dlhý14,93 m a na výšku má lietadlo4,72 m. Na delta krídlach s rozpätím9,45 m je 6 závesníkov, na ktorých môže lietadlo niesť výzbroj alebo prídavné palivové nádrže.
Kokpit JF-17 je vybavený tromi viacúčelovými displejmi a head-up displejom (HUD), ktorý je odolný voči poruchám, spôsobeným hmlou, často sa vyskytujúcou vo vlhkých, subtropických a tropických oblastiach týchto krajín. Akrylový prekryt kabíny pilota poskytuje dobrý výhľad do všetkých strán. Najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke, presne podľa konceptu HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick). Pilot tak môže prepínať medzi zbraňovými systémami a priebežne voliť najvhodnejší režim radaru bez toho, aby musel dať ruky preč z plynovej alebo riadiacej páky. Lietadlo môže byť riadené prostredníctvom štvornásobne zálohovaného elektro-impulzného riadiaceho systému (fly-by-wire) alebo zdvojeného hydraulického systému.
Prvých 42 lietadiel JF-17 je vybavených rádiolokátorom KLJ-7, ktorý dokáže sledovať desať cieľov a navádzať rakety na dva z nich súčasne. Vzdušné ciele s radarovou odrazovou plochou5 m² je schopný detegovať na vzdialenosť105 km, pozemné na85 km. Ďalšie stroje už by mali mať pulzný dopplerovský radar Grifo S-7, ktorý je schopný fungovať v 25 pracovných režimoch. Dokáže sledovať 10 vzdušných cieľov a robiť snímky pozemných objektov s rozlíšením menej ako1 m.
Ďalším dôležitým avionickým zariadením je čínsky zameriavací kontajner WMD-7, ktorý umožňuje použitie riadených bômb. Ten pozostáva z infračerveného senzora, TV kamery, laserového diaľkomera a značkovača.[4] Cieľ môže byť označený na vzdialenosť viac ako13 km.
Navigáciu zabezpečuje inerciálny a družicový (GPS) navigačný systém. Súprava elektronického boja pozostáva z rušičky, varovného systému pred prilietajúcimi raketami, radarového výstražného prijímača a výmetnice klamných cieľov.
Počiatočná produkčná várka lietadiel je poháňaná jedným dvojprúdovým motorom RD-93 od ruskej firmy Klimov. RD-93 je verziou motora RD-33, čo je pohonná jednotkaMiGu-29. Suchý ťah RD-93 je 49,4 kN, ťah s použitím prídavného spaľovania dosahuje maximálnu hodnotu 84,4 kN. Podľa vyjadrenia Pakistanu je však tento motor neuspokojivý a bude poháňať len prvých 50 lietadiel.[5] Od roku 2012 by mal pohon lietadiel zabezpečovať čínsky motor WS-13, ktorý má deklarovanú životnosť 2200 hodín a maximálny ťah s forsážou 86,4 kN.[6]
Vnútorné palivové nádrže majú kapacitu2 330 kg, pričom lietadlo je schopné dopĺňať palivo i počas letu.[7] Maximálna rýchlosť JF-17 je achillovou pätou tejto stíhačky, keďže pri rýchlostiMach 1,6 (1 910 km/h) nedokáže dohnať iné stíhacie lietadlá v regióne. Bojový dolet je1 352 km, s použitím jednej 800 l palivovej nádrže pod trupom a dvomi 1110 l nádržami pod krídlami dokáže stroj preletieť3 482 km.
Pre velenie pakistanského letectva sú zrejme najdôležitejšie výsledky porovnania letových vlastností JF-17 s jej najväčším rivalom v regióne, indickou stíhačkouTédžas. Zatiaľ čo uhol nábehu JF-17 je 26 stupňov, pri HAL Tédžas je to len 24 stupňov. Horší uhol nábehu indickej stíhačky je však kompenzovaný lepším pomerom ťahu k hmotnosti. Tédžas dosahuje hodnotu 1,07, pričom u JF-17 je tento pomer len 0,95. JF-17 by tak celkom určite mala výhodu v prvých niekoľkých zákrutách prebiehajúceho súboja na krátku vzdialenosť. Ak by však Tédžas tento krátky časový úsek prežila, čelila by JF-17 značnej nevýhode z dôvodu straty rýchlosti. Výškový dostup JF-17 je o916 m väčší ako u HAL Tédžas, čo v prípade potreby umožňuje pakistanskej stíhačke vyhnúť sa boju. Tento rozdiel však nie je natoľko významný, aby JF-17 dokázala uniknúť riadeným strelám indického stroja. Na druhej strane JF-17 sa môže nepozorovane priblížiť k Tédžasu zo zadu vo vyššej letovej hladine a vo vhodnej chvíli zaútočiť.[8]
Základnú výzbroj lietadla predstavuje dvojhlavňový kanón GŠ-23 kalibru23 mm. Vzdušný súboj na krátke vzdialenosti môže byť vedený tepelne navádzanými raketami americkej proveniencieAIM-9L/M, brazílskymi strelamiMAA-1 Piranha alebo čínskymi PL-5E a PL-9. Protilietadlovou strelou stredného doletu je SD-10A (exportná verzia čínskej PL-12) s aktívnym radarovým navádzaním. Hoci sa svojou obratnosťou vyrovná strelámR-77, jej dolet je o10 km kratší. Porovnanie so strelami R-77 s dosahom80 km je nanajvýš aktuálne, keďže týmito raketami budú vyzbrojené aj stíhačkyTédžas. Toto indické stíhacie lietadlo je navyše vybavené výkonnejším rádiolokátorom EL/M-2032, schopným detegovať vzdušné ciele na vzdialenosť až150 km. Vo vzdušnom súboji na vzdialenosť mimo vizuálny kontakt je tak Tédžas v miernej výhode oproti JF-17.[9]
Strely vzduch-zem sú zastúpené protirádiolokačnými raketamiMAR-1 s maximálnym dosahom100 km[10] a strelami s plochou dráhou letu Hatf-VIII (Ra'ad), ktoré majú dosah až350 km. Strela Hatf-VIII pochádza z domácej produkcie a dáva Pakistanu značnú strategickú výhodu nad nepriateľom. Vďaka svojmu dlhému doletu môže byť odpalovaná zo vzdialeností mimo dosah protivníkovejprotivzdušnej obrany a jeho rakiet zem-vzduch.[11] Proti bojovým lodiam sú JF-17 vybavené raketamiC-802A s doletom120 km a CM-400AKG s doletom240 km.[12]
JF-17 má integrovaných taktiež viacero klasických volne padajúcich bômb, ako napríklad americké Mk 82 alebo Mk 83. Ďalej francúzske bombyMatra Durandal, ktoré sú určené na ničenie letiskových vzletových dráh, a americké protitankové kazetové bombyCBU-100. Zameriavací kontajner WMD-7 umožňuje použitie riadených bômb, ako napr. GBU-10, GBU-12 alebo LT-2. JF-17 môže niesť aj kĺzavú bombu LS-6 s družicovým navádzaním (GPS, GLONNAS), ktorá má pri vypustení z výšky10 000 m dosah60 km.[13]
Dňa 21. júna 2017 oznámilo pakistanské ministerstvo vnútra, že JF-17 zostrelila iránske bezposádkové lietadlo Šahid-129. Pakistanská stíhačka údajne použila čínsku raketu krátkeho dosahu PL-5Е. K útoku došlo po tom, čo vyzbrojený dron prenikol49 km do hĺbky pakistanského vzdušného priestoru.[14]
JF-17 Block I
JF-17 Block II
.jpg)
