Bzdochy (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxónpolokrídlovcov (Hemiptera).
Slovenské názvy tohto taxónu súbzdochy[1][2][3],rôznokrídlovce[4], (najmä staršie:)rôznokrídly hmyz[5][6],rozličnokrídle[7],rozličnokrídly hmyz[8][pozn 1], (najmä staršie a dodnes po česky:)ploštice[5][11][12][13]; zastarano:rôznokridlí[14]; zriedkavo:heteroptéry[15].
Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera[16]) a Hemiptera v užšom zmysle[17][18][19][20][21]; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermapterasensu Retzius, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.[22]
Názov Heteroptera dnes môže označovať:
- a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo
- b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku +bzdochovky (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha)[23][24] [Tento taxón, t. j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvomProsorrhyncha,Heteroptero(i)dea čiHeteropterida ]
V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne:
Nasledujúci text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a).
Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viac-menej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nadbruškom, pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,[30][31][32] z toho zhruba 900 na Slovensku.[33]
Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viac-menej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo.Zložené oči sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u roduHenestaris z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve.
U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viac-menej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viac-menej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy.
Hruď bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok – predohruď – je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viac-menej redukovaná.
Krídla sú heteronómne – prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá – preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovaniehemielytrae (po slovenskyhemielytry alebopolokrovky). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené.
Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové.
Bruško (zadok, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok atelson sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinutégonapofýzy. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie.
Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi.
Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha.
podrad [rad] Heteroptera – bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):
- incertae sedis: čeľaď †HadrocoridaeHandlirsch, 1920
- (bez mena):
- infrarad [podrad]EnicocephalomorphaStichel, 1955 (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha)
- infrarad [podrad]DipsocoromorphaMiyamoto, 1961 (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha)
- infrarad [podrad]GerromorphaPopov, 1971
- Panheteroptera
- infrarad [podrad]NepomorphaPopov, 1968 (Cryptocerata/Hydrocorisae/Hydrocores –skrytotykadlové bzdochy/vodné bzdochy/skrytorohé)
- infrarad [podrad]LeptopodomorphaPopov, 1971
- Terheteroptera
- infrarad [podrad]CimicomorphaLeston, Pendergrast & Southwood, 1954
- infrarad [podrad]PentatomomorphaLeston, Pendergrast & Southwood, 1954
- nadčeľaďAradoideaBrullé, 1836
- nadčeľaďLygaeoideaSchilling, 1829
- nadčeľaďPyrrhocoroideaAmyot & Serville, 1843
- nadčeľaďCoreoideaLeach, 1815[40]
- čeľaďAlydidaeAmyot & Serville, 1843
- čeľaďCoreidaeLeach, 1815 – obrubnicovité
- čeľaďHyocephalidaeBergroth, 1906
- čeľaďRhopalidaeAmyot & Serville, 1843
- čeľaďStenocephalidaeDallas, 1852
- čeľaď †TrisegmentatidaeZhang, Sun & Zhang, 1994
- čeľaď †YuripopovinidaeAzar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011[41]
- nadčeľaďPentatomoideaLeach, 1815
- čeľaďAcanthosomatidaeSignoret, 1863
- čeľaďAphylidaeBergroth, 1906
- čeľaďCanopidaeMcAtee & Malloch, 1928
- čeľaďCydnidaeBillberg, 1820 – hrabavicovité
- čeľaďDinidoridaeStål, 1867
- čeľaďLestoniidaeChina, 1955
- čeľaďMegarididaeMcAtee & Malloch, 1928
- čeľaďPentatomidaeLeach, 1815 – bzdochovité
- čeľaďPhloeidaeAmyot & Serville, 1843
- čeľaďPlataspidaeDallas, 1851 – okrúhličkovité
- čeľaďScutelleridaeLeach, 1815 – štítovkovité
- čeľaďTahitocoridaeYang, 1935[42]
- čeľaďTessaratomidaeStål, 1865
- čeľaďThaumastellidaeHorváth, 1896
- čeľaďUrostylididaeDallas, 1851
Poznámky:
- -Voľnotykadlové bzdochy/suchozemské bzdochy/voľnorohé (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha[43]. V užšom zmysle sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývanýAmphibicorisae/Amphibicores, t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)[44][45][46]. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v najužšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera[47] alebo len taxón Terheteroptera[48].
- -Euheteroptera bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha.
- -Neoheteroptera bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha.
- -Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté.
Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:[19][43][44][49][50][51][52][53][54]; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi:[55][56][57][51][58]
- ↑Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).[8][9][10] Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).
- ↑Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100
- ↑bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65
- ↑Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953[1]
- ↑I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov[2]
- ↑abrôznokrídly hmyz. In:Slovenský náučný slovník III. 1932, S. 140
- ↑[3]
- ↑rozličnokrídle. In:Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑abTIBENSKÝ, Ján.Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. [s.l.] : Obzor, 1986. 1003 s. S. 463, 488.
- ↑PÖSS, Ondrej.Slovenská akadémia vied a umení. [s.l.] : Historický ústav SAV, 1994. 101 s.ISBN978-80-967150-4-6. S. 76.
- ↑Historická revue. [s.l.] : KLEIÓ, 1993. 232 s.Dostupné online. S. 26.
- ↑NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68
- ↑MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42
- ↑Hemiptera. In:Masarykův slovník naučný III. 1927. S. 136
- ↑RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201
- ↑Slovenské národné múzeum.Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy). [s.l.] : Osveta., 1981. 658 s. S. 145.
- ↑KIRBY, William Forsell.Elementary Text-book of Entomology. [s.l.] : W. Swan Sonnenschein & Company, 1885. 240 s. S. 200.
- ↑OBENBERGER, Jan.Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera. [s.l.] : Přírodovědecké vydavatelství, 1952. 1081 s. S. 188.
- ↑hmyz. In:Pyramída
- ↑abSCHUH, Randall T.; SLATER, James Alexander.True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History). [s.l.] : Cornell University Press, 1995. 336 s.Dostupné online.ISBN978-0-8014-2066-5. S. 3-5.
- ↑Hemiptera. In:Masarykův slovník naučný III. S. 136
- ↑FRIC, Antonin.Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.). [s.l.] : B. Tempsky, 1875. 461 s.Dostupné online. S. 188.
- ↑ab[4]
- ↑Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology.The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers). [s.l.] : Cornell University Press, 1991. 1137 s.ISBN978-0-8014-2679-7. S. 443-444.
- ↑MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923
- ↑FRIC, Antonin.Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.). [s.l.] : B. Tempsky, 1875. 461 s.Dostupné online. S. 141 a nasl..
- ↑RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.
- ↑Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster.Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst. [s.l.] : Im Selbstverlage des Vereins., 1880. 112 s.Dostupné online. S. 76.
- ↑Rafinesque 1815
- ↑Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článkurovnokrídlovce
- ↑HENRY T.J. (2009)Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera. Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.
- ↑PROTIĆ, Ljiljana.Heteroptera. Beograd : Prirodnjački muzej u Beogradu, 2011.ISBN978-86-82145-36-3. S. 7.
- ↑WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011)Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress. Annual Review of Entomology 56: 487-510.
- ↑Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2.Citované 16. 1. 2014 Web Service available online:Fauna EuropaeaArchivované 2017-06-02 naWayback Machine
- ↑OBENBERGER, Jan.Entomologie IV - Systematická část 3. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1958. S. 8 až 9, 12 až 35.
- ↑https://www.biolib.cz/cz/taxon/id1325468/
- ↑NEPOMORPHA - water bugs, and relatives Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.Citované 17. 1. 2014Mikko's Phylogeny Archive
- ↑ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005)Ignotingidae fam. nov. (Insecta: Heteroptera: Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China. Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) 783-792.Abstrakt článku v databáze Science Direct
- ↑GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012)Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera: Heteroptera: Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain). Zootaxa 3270, 41-50.PDF
- ↑MALIPATIL, M. B. (2014)Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (HemipteraHeteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species. Zootaxa 3815(2) 233-248.First and last page from PDF
- ↑LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) OnlineCoreoidea Species File Online
- ↑AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011)A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (HemipteraPentatomomorpha). Polish Journal of Entomology 80 627-644.PDF
- ↑YANG, We-I (1935)Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects. Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 476-482.
- ↑ab insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-07-30].Dostupné online.
- ↑abAnnotated classification. In:Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-07-30].Dostupné online. (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)
- ↑GILLOT, Cedric.Entomology. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 729 s.Dostupné online.ISBN978-1-4615-6918-3. S. 195, 209, 210.
- ↑[5]
- ↑Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365
- ↑https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html
- ↑JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS[6] (prístup 30.7.2022)
- ↑Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35.[7]
- ↑abMikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.Citované 17. 1. 2014Mikko's Phylogeny Archive
- ↑Nomina Insecta Nearctica[8]Archivované 2022-09-27 naWayback Machine (prístup 30.7.2022)
- ↑Heteroptera [online]. tolweb.org, [cit. 2022-07-30].Dostupné online.
- ↑bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74
- ↑Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013.Citované 17. 1. 2014Paraneoptera Species File
- ↑SCHUH, Randall T.; SLATER, James Alexander.True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History). [s.l.] : Cornell University Press, 1995. 336 s.Dostupné online.ISBN978-0-8014-2066-5. S. celá kniha.
- ↑Fossilworks: Gateway to the Paleobiology DatabaseArchivované 2014-07-31 naWayback MachineCitované 17. 1. 2014
- ↑FERIANC, Oskár, ed.Slovenské mená hmyzu. 1. vyd. Bratislava :Veda, 1975.