Burgundi boli východogermánsky kmeň alebo kmeňový zväz. Ich pôvod nie je jasný. Stredoveké pramene uvádzajú, že pochádzali zdánskeho ostrovaBornholm (Borgundarholm), podľa iných bádateľov zase z južnéhoNórska. Pôvodne sídlili medzi riekamiOdra aNisa, odkiaľ ich okolo roku200 vytlačiliGepidi smerom doLužice aSliezska. V tejto oblasti natrafili naLongobardov, ktorí ich časť zotročili a časť ustupovala na západ až k sútoku riekMohan aRýn. Toto teritórium obsadili v období 2. polovice4. storočia.
Ich prítomnosť v tomto regióne možno doložiť nálezmi hrobov v okolí miestWürzburg,Mainz,Speyer.
Ich štátny celok s centrom voWormse zničilihunské nájazdy. Zmienka o tom sa nachádza napríklad v závereeposu oNibelungoch.
Burgundi boli ešte okolo roku370 pohanmi. Neskôr prijalikresťanstvo pričom konvertovali zariánstva.
Kráľ Gundobad (480 - 516), ktorý bol arián, písomne upravil vzťahy medzi Burgundmi a galsko-rímskymi usadlíkmi z čias rímskej provincie v dvoch zákonoch:Lex Burgundionum aLex Romana Burgundionum v roku506. Po usadení sa vládnuca vrstva Burgundov romanizovala. Širokých ľudových vrstiev sa však romanizácia dotkla slabo. Dedičstvo Burgundov pretrvalo v geografických názvoch a vprovensalčine vo forme niektorých jazykových vplyvov.
Po roku500 sa ríša Burgundov dostávala častejšie do bojových konfliktov sFrankami a v roku534 jej politická a kultúrna samostatnosť zanikla.
