Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Budapešť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súradnice:47°28′19″S19°03′01″V /47,47194°S 19,05028°V /47.47194; 19.05028
Budapešť
maď.Budapest,chorv.Budimpešta
Hlavné mesto,mesto so župným právom
Budapešť
Vlajka
Erb
Prezývky:Kráľovná na Dunaji, Paríž Východu
ŠtátMaďarskoMaďarsko
RegiónBudapešť, hlavné mesto
RiekaDunaj
Súradnice47°28′19″S19°03′01″V /47,47194°S 19,05028°V /47.47194; 19.05028
Najvyšší bodJánsky vrch (maď.János-hegye)
 - výška529 m n. m.
Najnižší bodhladina Dunaja
 - výška96 m n. m.
Rozloha525,16 km² (52 516 ha)
Obyvateľstvo1 671 004 (2023)[1]
Hustota3 182 obyv./km²
PrimátorGergely Karácsony(Karácsony Gergely

Momentum–DK–MSZP–Párbeszéd–LMP)

Časové pásmoSEČ
 - letný časSELČ
PSČ1011 - 1239
Telefónna predvoľba0036 1
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
NázovBudínsky hradný vrch a pobrežie Dunaja, Andrášiho trieda s metrom M1, Námestie hrdinov a Mestský park
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1987 (#11)
Číslo400
RegiónEurópa a Severná Amerika
Kritériáii, iv
Poloha hlavného mesta v Maďarsku
Poloha hlavného mesta v Maďarsku
Budapeštianske obvody I-XXIII
Budapeštianske obvody I-XXIII
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons:Budapest
Webová stránka:budepest.hu
OpenStreetMap:mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym:Budapešťan,Budapeštianka[2]
Széchenyi Lánchíd
Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana

Budapešť (maď.Budapest, v staršej slovenčine ajPešťbudín) je hlavné a najväčšie mestoMaďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Jemestom so župným právom a tiež správnym centromPeštianskej župy.Veľkomesto vzniklo v roku1873 zlúčením troch dovtedy samostatných miestBudína (maď.Buda,nem.Ofen),Starého Budína (maď.Óbuda) aPešti (maď.Pest). Do roku1918 bolo hlavným mestomUhorského kráľovstva, v rokoch1919 – 1945Maďarského kráľovstva, po roku1945Maďarskej republiky. Rozprestiera sa po oboch brehoch riekyDunaj na ploche525 km², má približne 1,67milióna obyvateľov (2023).

Prírodné podmienky

[upraviť |upraviť zdroj]

Dunaj, ktorý preteká mestom od severu na juh v dĺžke28 km, vytvára niekoľko ostrovov; najvýznamnejšie z nich súMargitin ostrov (Margit sziget) aČepelský ostrov (Csepel sziget). Priemerný prietok dosahuje2 330 m³/s. Rieka rozdeľuje mesto na dve časti s výrazne odlišným krajinným rázom. Zatiaľ čo ľavý peštianský breh je rovinatý, pravý breh je značne kopcovitý – Budínske vrchy (Budai hegység) dosahujú na území mesta výšku527 m (János hegy); najnižším miestom je hladinaDunaja (98 m). Centrum mesta leží v nadmorskej výške105 m. V Budínskych vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupnýchjaskýň (Pálvölgy barlang,Mátyás barlang). Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú početnétermálne pramene, vďaka ktorým je Budapešťnajväčším kúpeľným mestom sveta.Podnebie je stredoeurópske, mierne kontinentálne. Priemerná januárová teplota je -2 °C, v júli zase 22 °C; ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo620 mm.

Územné členenie

[upraviť |upraviť zdroj]

Budapešť sa skladá z 23 obvodov (kerület) – samosprávnych mestských častí. Sú označované rímskymi číslicami a tieto sú aj vo verejnosti bežne zaužívané, keďže nie každý z obvodov má svoje vlastné meno.

Obvody I – XX boli vytvorené v roku1950, kedy pri vytvoreníVeľkej Budapešti bolo k metropole pričlenených 7 priľahlých miest a 16 obcí. Počet obyvateľstva vzrástol z 1,05 milióna na 1,6 miliónov, čo zaradilo mesto na vtedajšiu siedmu priečku vo veľkosti európskych metropol. V roku1992 sa od obvodu XX odčlenil nový obvod XXIII v juhovýchodnej časti mesta.[3]

Bližšie informácie v hlavnom článku:Obvod (Budapešť)

Obyvateľstvo

[upraviť |upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva (2001)

[upraviť |upraviť zdroj]

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva (2001)

[upraviť |upraviť zdroj]

Dejiny mesta

[upraviť |upraviť zdroj]
Pozostatky rímskeho mesta Aquincum

Rímske obdobie

[upraviť |upraviť zdroj]

Už v1. stor. pred Kr. pri prameňoch na úpätí Gellértovho vrchu sídliliKelti. Okolo roku89 založiliRimania severne od dnešného centra osaduAquincum. Na ochranu tunajšieho prechodu cez Dunaj zriadili aj na opačnom (peštianskom) brehu opevnenieContra Aquincum (blízko dnešného Námestia 15. marca). V Aquincu bola umiestnená vojenská posádka a roku106 sa stalo hlavným mestom provinciePannonia Inferior. Vo svojej dobe išlo o dosť veľké sídlo; počet obyvateľov sa odhaduje na 20 000. ÚpadokRímskej ríše a obdobiesťahovania národov znamenali tiež vyľudnenie Aquinca. VPanónii sa vystriedaliHuni,Ostrogóti,Longobardi,Avari,Slovania/Starí Slováci (v 9. stor. súčasťNitrianskeho kniežatstva aVeľkej Moravy) a nakoniec začiatkom10. stor. sa tu usadiliStarí Maďari.

Stredoveké mesto

[upraviť |upraviť zdroj]
Budín - hlavné mestoUhorska vkorvínovskej dobe

Keď sa začiatkom 10. storočia v Panónii usadili Starí Maďari, stal sa jedným z ich oporných bodov Budín (neskôr Starý Budín, po maďarskyÓbuda, po nemeckyAlt-Ofen) na pravom brehu Dunaja v tesnom južnom susedstve niekdajšieho Aquinca. Pôvod názvov sa vykladá rôzne – buď z menaArpádovho mladšieho brata Búdu alebo zo slovanského výrazu znamenajúceho budova, príbytok. V neskorších dobách bol Budín jedným zo sídieluhorských panovníkov (vedľaOstrihomu (Esztergom) aStoličného Belehradu (Székesfehérvár)). Počas povstania protichristianizácii a proti nemaďarskému kráľoviPetrovi Orseolovi bol v roku1046 na kopci pri Budíne zabitý čanádsky biskupGerard (po maďarskyGellért). Gerardov vrch (Gellérthegy) nesie dodnes jeho meno.

Korunovačné klenoty v maďarskom parlamente

Na ľavom brehu sa Pešť po prvýkrát spomína v roku1148; samotné osídlenie však je určite už slovanského pôvodu, ako o tom svedčí meno („pec, peč“) – pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Budín, z čoho pochádza jeho nemecký názovOfen (pec).

Rozvoj mesta v roku1242 narušilmongolský vpád do Uhorska, ktorý spustošil celú stredovýchodnú Európu. Uhorský kráľBelo IV. následne prikázal stavať po celej krajine pevné kamenné hrady. Jedna z takýchto silných pevností vyrástla na vysokom kopci južne od (Starého) Budína, dnešnom Hradnom vrchu (Várhegy). Od roku1261 tu až do16. storočia sídlili uhorskí králi. Okolo nového hradu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov Budín od staršieho sídla v severnom susedstve.

Obdobie rozkvetu

[upraviť |upraviť zdroj]
Socha Mateja Korvína na hradnom nádvorí

Budín aj Pešť rozkvitali najmä za vládyŽigmunda Luxemburského (zriadenie univerzity1395) aMateja Korvína (prvá kníhtlačiareň1473). Prevažne na budínskom hrade sídlili aj v rokoch14901526 českí králiVladislav II. aĽudovít. Za vládyJagelovcov malo budapeštianske trojmestie okolo 25 – 30 000 obyvateľov a patrilo spolu sPrahou,Viedňou aKrakovom k najväčším sídlam strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom a vínom.

Turecká nadvláda

[upraviť |upraviť zdroj]
Hrobka tureckého derviša Güla Babu

Po víťazstve vbitke pri Moháči v roku1526Turci čoskoro ovládli veľkú časť Uhorska. Budín sa od roku1541 na jeden a pol storočia z metropoly uhorského štátu stal provinčným mestom – sídlom budínskehopašalíka. Hlavným mestom Uhorska sa stalaBratislava. Mnohé kostoly boli zmenené namešity alebo zbúraných, veľký počet nemeckých a maďarských mešťanov odišiel. Namiesto nich sa v Budíne a okolí hojne usadzovaliSrbi,Arménci aGréci. Najviac Srbov žilo v štvrti Taban, južne od hradu. Dodnes srbskú minulosť v Budapešti,Szentendre a inde v okolí pripomína mnohopravoslávnych kostolov alebo miestne názvy začínajúce naRác (Rác je staré maďarské označenie Srbov). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy – moslimským pútnickým miestom je dodnes mauzóleumderviša a básnikaGüla Babu (Gül Baba Türbe) zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózsadomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpele pochádzajú ešte z časov tureckého panstva.

Pod habsburskou vládou

[upraviť |upraviť zdroj]
Oslobodenie Budína od Turkov (1686)

Až v roku1686 Budín po ťažkom šesťtýždňovom obliehaní dobylo habsburské vojsko. Mesto sa z vojen čoskoro spamätalo a opäť začalo rásť.

Metro v Budapešti

Ku koncu18. storočia mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov, ale stále nezískali väčší medzinárodný význam. Až v roku 1703 sa Budín aj Pešť stali slobodnými kráľovskými mestami. Roku 1777 sem bola premiestnenáTrnavská univerzita a roku 1783/4 z Bratislavy centrálne uhorské úradyUhorská miestodržiteľská rada aUhorská komora. V prvej polovici 19. storočia sa mesto stalo sídlom silnejúceho maďarského národného obrodenia (vznik Maďarskej akadémie vied, Maďarského národného múzea), ale súčasne sa tu aktivizovalo aj národné hnutie Slovákov (založenýSpolok milovníkov reči a literatúry slovenskej) a Srbov (založenáMatica srbská). V roku 1848 sa Pešť a Budín stali hlavným mestom Uhorska namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budapešť stala aj centrom vydávania periodickej tlače v Uhorsku. Vychádzali tu aj významné slovenské noviny akoPešťbudínske vedomosti (1861 – 1870), BobuloveSlovenské noviny (1868 – 1875), vládneSlovenské noviny (1886 – 1918), HodžovSlovenský týždenník (1900 – 1915) a rôzne slovenské časopisy.

Budín a Pešť v roku 1850

Na modernizácii Pešti a Budína mal veľkú zásluhu grófŠtefan Sečéni, napríklad inicioval postavenie prvého (reťazového) mosta cez Dunaj, ktorý dnes nesie jeho meno. Za maďarskej revolúcie v rokoch1848/1849 boli tri mestá nakrátko zjednotené, ale po potlačení povstania bolo toto nariadenie odvolané, ba čo viac, na Gellértovom vrchu vyrástla mohutná citadela, ktorej delá mali zastrašiť vzdorujúcich Maďarov. O to väčšie bolo nadšenie, s akým bola čoskoro porakúsko-uhorskom vyrovnaní roku1867 zbúraná. Teraz, keď bola uznaná existencia maďarského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pešť, Budín a Starý Budín boli zlúčené1. januára1873.

Expandujúca metropola

[upraviť |upraviť zdroj]

Najmä Pešť sa rýchlo premenila na európske veľkomesto súperiace s Viedňou. Vyrástli široké bulváre a predmestia so zelenými parkmi. Veľkorysá výstavba vyvrcholila v roku1896 oslavami tisíceho výročia maďarského „zaujatia vlasti“. Počet obyvateľov Pešti počas19. storočia vzrástol dvadsaťnásobne. Okrem Maďarov tvorili značnú časť obyvateľstvaNemci aŽidia, veľký bol aj prílivSlovákov a príslušníkov iných národností z celej krajiny. Na konci 19. storočia tvorili Slováci podľa oficiálnych údajov až vyše 100 000 obyvateľov, čím bola Budapešť paradoxne najväčším „slovenským“ mestom v Rakúsko-Uhorsku, vrátane Slovenska.

Medzivojnové obdobie

[upraviť |upraviť zdroj]

Porážka vprvej svetovej vojne a rozpadRakúsko-Uhorska znamenali ťažký otras (v roku1919 sa dokonca moci v krajine nakrátko chopilikomunisti – Maďarská republika rád). Rozpadom Uhorska vznikli nástupnícke štáty: Slovensko (spolu s Podkarpatskou Rusou spoluvytvárajúca časť nového Česko-Slovenska), Chorvátsko (v rámci Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov), územné časti Sedmohradsko a Vojvodina sa stali súčasťou Rumunska, resp. Kráľovstva Napriek tomu však rozvoj Budapešti pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestia bežných obytných domov; objavila sa aj hodnotná urbanistické riešenie, ako Wekerleho sídlisko (Wekerle Telep) z 20. rokov. V roku1930 prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna.

Druhá svetová vojna

[upraviť |upraviť zdroj]
Prenasledovanie Židov počas nemeckej okupácie Maďarska 1944 – 1945

Druhá svetová vojna v meste zanechala obrovské škody. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky diplomatRaoul Wallenberg, bola väčšina tunajšíchŽidov odvlečená do vyhladzovacích táborov. V roku1944 ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a nasledujúcich 6 mesiacov sa zúrivo bránila na pravom brehu. Najmä Hradná štvrť bola delostreleckou paľbou takmer zrovnaná so zemou. Počas niekoľkých rokov po oslobodení boli najhoršie rany zahojené.

Po vojne znovupostavenýAlžbetin most z roku 1965

V roku1950 bolo zavedené dodnes platné správne členenie mesta. Na jeseň1956 sa práve Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo krvavo potlačené sovietskymi tankmi. Konsolidovaný režimJánosa Kádára od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli ktorým si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V polovici 80. rokov dosiahla Budapešť najväčší počet obyvateľov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly znižuje. V súčasnosti tu žije takmer 1,7 milióna obyvateľov. Komunistickú éru definitívne ukončili slobodné voľby1990.

Historické pamiatky

[upraviť |upraviť zdroj]
Budova Parlamentu v noci

Országház (Parlament)

[upraviť |upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku:Országház

Budova maďarského parlamentu bola postavená v rokoch18851902 podľa plánov architektaImricha Steindla. Svojou veľkosťou vyjadrovali silu Uhorského kráľovstva a veľmi pripomínali budovy britského parlamentu. Návštevníka zaujmú najmä neogotické vežičky, ktoré svojou štíhlosťou a krásou pripomínajú gotické prvky britského parlamentu. O monumentálnosti stavby svedčí aj fakt, že v budovách parlamentu je 691 miestností a skoro 20 kilometrov schodísk. Na stavbe budov maďarského parlamentu sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne zLiptova.

Bazilika svätého Štefana

[upraviť |upraviť zdroj]
Bazilika sv. Štefana

Szent István Bazilika – je najväčším rímskokatolíckym chrámom v Budapešti. Nachádza sa v peštianskej časti Lipótváros a jej obrovskú monumentálnu kupolu vidieť z veľkej diaľky. Je vysoká 96 metrov, čo má aj svoj historický význam. Pripomína milénium príchodu maďarských kmeňov do Podunajska v roku896. Chrám bol postavený v rokoch18511905. Do chrámu sa zmestí až 8500 návštevníkov.

Námestie hrdinov

[upraviť |upraviť zdroj]
Námestie hrdinov, detail

Je to obrovské námestie, ktoré je známe najmä Pamätníkom milénia. Tento pomník pripomínamilénium príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jadrom pamätníka je 36 metrov vysoký stĺp, na vrchole ktorého stojí postava archanjela Gabriela, ktorý sa podľa legendy v sne zjavil uhorskému kráľovi Štefanovi a ponúkol mu kráľovskú korunu.Vedľa piedestálu sedí na koni vojvodcaArpád a sedem kmeňových náčelníkov, ktorí priviedli staré maďarské kmene do novej vlasti. V polkruhovej kolonáde sa nachádzajú významné postavy maďarskej histórie na čele s uhorským kráľom Štefanom. Námestie sa stalo miestom, kde sa stretávajú maďarskínacionalisti.

Múzeum výtvarného umenia

[upraviť |upraviť zdroj]

Je to neoklasicistická budova, ktorá sa nachádza na Námestí hrdinov oproti Palácu umenia. V múzeu sa nachádzajú historicky cenné zbierky od egyptského umenia až po umenie dvadsiateho storočia. Návštevník môže vidieť aj diela talianskych, španielskych, nemeckých či holandských majstrov. Za pozornosť stoja najmä majstrovské diela španielskeho barokového maliaraEl Greca, ale aj skvosty francúzskych impresionistov (Cézan,Monet,Renoir,...)

Vajdahunyad

[upraviť |upraviť zdroj]

Táto stavba sa nachádza v známom mestskom parku (Városliget), ktorý sa rozkladá na ploche 101 hektárov. Začal sa budovať v 19. storočí a sprístupnený verejnosti bol v roku1896 pri oslavách milénia. HradVajdahunyad (napodobnenina historickej stavby zo sedmohradského mestaHunedoara) bol pôvodne postavený ako kulisa pri miléniových oslavách a až neskôr bol prestavaný do trvalej podoby. V budove sídli Maďarské poľnohospodárske múzeum.

Maďarské národné múzeum (Magyar Nemzeti Múzeum)

[upraviť |upraviť zdroj]

Neoklasicistická stavba s korintskými stĺpmi, ktorá sa nachádza na tzv. Malom bulvári. V budove sa nachádzajú kráľovské korunovačné klenoty a iné exponáty, ktoré sa týkajú histórie Karpatskej kotliny. Mnohé pamiatky pochádzajú z územia dnešného Slovenska.

Postavili ju Habsburgovci po porážke uhorskej revolúcie1848/1849. Je to strategický bod nad celou Budapešťou. Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrávali tvrdé boje medzi nemeckou a sovietskou armádou. Víťazstvo sovietskej armády nad Nemcami pripomína Pamätník oslobodenia, ktorý vidieť zo všetkých strán mesta. Obyvatelia ho však vnímajú ako symbol sovietskej okupácie.

Chrám kráľa Mateja

[upraviť |upraviť zdroj]

Nachádza sa na budínskej strane Dunaja na Hradnom vrchu. Chrám sa elegantne vypína nad historickou časťou mesta a je dôležitým orientačným bodom v Budíne. Pôvodný chrám bol postavený v13. storočí, počas tureckej okupácie bol prestavaný na mešitu a počas oslobodzovacích bojov na konci18. storočia bol vážne poškodený. Po oslobodení mesta od Turkov sa stal opäť rímskokatolíckym chrámom a bol prestavaný v barokovom štýle. V roku1867 tu bol korunovanýFrantišek Jozef I. za uhorského kráľa. V rokoch18731896 sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia do novogotickej podoby. V interiéri chrámu sa nachádza krásnaLoretánska kaplnka so sochou Panny Márie z červeného mramora. Na východnej strane je vchod do krypty a múzea, kde môžeme uvidieť skvosty stredovekého sakrálneho umenia z územia Uhorska (relikvie, monštrancie, obrazy, rúcha,...). Pred chrámom si môžeme všimnúť morový stĺp, ktorý je spomienkou na morovú epidémiu z 18. storočia.

Rybárska bašta (Halászbástya)

[upraviť |upraviť zdroj]
Pomník kráľa Štefana pred Rybárskou baštou

Jedna z najznámejších pamätihodností Budína. Je postavená na hradných hradbách. Pomenovaná je podľa rybárov (maď.halász znamená ‘rybár’), ktorí v 18. storočí bašty bránili. V podstate však ide o neohistorickú stavbu z obdobia miléniových osláv (neogotika, 1905). Napriek tomu patrí k najrušnejším miestam v Budíne s nádherným výhľadom naDunaj a peštiansku časť mesta (hl. budovy Parlamentu). Neďaleko sa nachádza aj jazdecká socha zakladateľa Uhorského kráľovstva – sv. Štefana. Bašta a jej okolie dýchajú umeleckým duchom (pouliční hudobníci, maliari,...). Pri pohľade na západ môžeme zbadať zrkadlovú fasádu známeho budapeštianskeho hotela Hilton, ktorý vznikol prebudovaním staršieho sakrálneho objektu. Stavba pôsobí v oblasti rušivo a svojím moderným výzorom výrazne poškodzuje celkový dojem z oblasti.

Pamiatka na časy Rímskeho impéria, miesto obrovského množstva archeologických nálezov rímskeho akvaduktu, amfiteátra aj obytných domov. Ruiny rímskych stavieb zostali dlho nepovšimnuté. Až v tridsiatych rokoch 19. storočia sa začalo s ich reštaurovaním.

Sečéniho kúpele (Széchenyi fürdő)

Vidám park

[upraviť |upraviť zdroj]

Jedna z najpopulárnejších atrakcií Budapešti. Ide o staromódny park, ktorý má charakter púťovej zábavy. Nájsť tu možno klasické kolotoče, čertovo koleso, elektrické autíčka, strelnice a iné klasické púťové zábavy a atrakcie. Neďaleko parku sa nachádza známa zoologická záhrada s pôvabným secesným vchodom a ešte známejšie kúpele Szechényi.

Doprava

[upraviť |upraviť zdroj]

Do Budapešti

[upraviť |upraviť zdroj]

Vlakom sa možno dostať do Budapešti na niekoľko staníc. Najdôležitejšími súNyugati pályaudvar (Západná železničná stanica) aKeleti pályaudvar (Východná železničná stanica), ktoré sa nachádzajú priamo v centre mesta.

Keleti pályaudvar - Východná železničná stanica

Vlaky prichádzajúce od juhu obsluhujeDéli pályaudvar (Južná železničná stanica). Ďalšou možnosťou je príchod autobusom. Hlavná autobusová stanica je pri stanici metraStadionok.

Autom sa možno dostať do Budapešti priamo po diaľnici. Všetky diaľnice do BudapeštiM1,M2,M3 aM7 podliehajú povinnosti zakúpiť si diaľničnú nálepku. Okružná diaľnica okolo celého mestaM0 je čiastočne vybudovaná, a jej ďalšia výstavba sa plánuje, je čiastočne spoplatnená. Rýchlosť mestských úsekov diaľnic je obmedzená na60 km/hod.

Dopravná špička v Budapešti je značným problémom. Najmä ranné špičky počas pracovného týždňa alebo piatkové poobedňajšie zápchy na výpadovkách sú časté.

Letisko Budapešť-Ferihegy je jediným medzinárodným letiskom v Budapešti a hlavným leteckým uzlom pre celú krajinu. Nachádza sa v juhozápadnej časti mesta, v obvode XVIII. v mestskej častiPestszentlőrinc. Nízkonákladové letecké spoločnosti okupujú prevažne starší terminál Ferihegy 1, modernými terminálmi sú Ferihegy 2A a 2B, odkiaľ sa odbavujú cestujúci tradičných spoločností na európskych i transatlantických linkách. Letisko je svojou polohou a najnovšie napojením na diaľničnú sieť atraktívne pre časť slovenských cestujúcich z južných, juhovýchodných a východných oblastí štátu.[4]

Terminál 2Bmedzinárodného letiska Ferihegy

V stredoeurópskom meradle však výrazne zaostáva v počte odbavených cestujúcich za viedenským letiskomSchwechat a aj za pražským letiskomRuzyně.[5]Loďou sa dá dostať do Budapešti zViedne iBratislavy, prípadne z ďalších miest ležiacich naDunaji.

Mestská hromadná doprava

[upraviť |upraviť zdroj]
Zrekonštruovaná stanica metra na Keleti pályaudvar,trasa M2

Budapeštianskamestská hromadná doprava má hustú sieť rôznych dopravných prostriedkov s vysokým podielom elektrickej trakcie a je dobre organizovaná. Linkové vedenie sa na rozdiel od slovenského alebo českého úzu pridržiava spravidla zásady vedenia jednej frekventovanej linky na jednej trase. Cestujúci využívajú dopravu týmito dopravnými prostriedkami:

  • električka – v premávke od roku1887 s hustými a frekventovanými linkami po celom meste
  • trolejbus – v premávke od1933 s hustou sieťou v Pešti a dobrou obsluhou Mestského parku (ZOO, Vidám Park)
  • autobus – v premávke od1921, doplnok ku elektrickej trakcii, okrem bežných liniek vypravované aj expresné linky
  • metro – najstaršie metro na európskom svetadieli, najstaršia linkaM1 v prevádzke od1896, novšie linkyM2 aM3 budované podľa sovietskeho vzoru spustené1970, resp.1976. V roku2014 bola otvorená nová automatizovaná linkaM4.[6]
Mapa liniek metra a prímestskej železnice
Bližšie informácie v hlavnom článku:Budapeštianske metro
  • Prímestská železnicaHÉV – transformovaná z prímestských parných lokálok v 50. a 60. rokoch na efektívnu modernú predmestskú železnicu na štyroch trasách do mestskej častiCsepel, ďalej za hranice mesta doRáckeve,Szentendre aGödöllő. V budúcnosti sa plánuje ich napojenie na sieť metra, pričom trať zoSzentendre sa má podzemne prepojiť s traťami naCsepel a vetvou doRáckeve. Táto trať vytvorí novúlinku metra M5.
  • Libegő – lanovka na Budínsky hradný vrch z roku1870, znovuspustená1986 po zničení za 2. svetovej vojny.
  • Zubačka – otvorená1873 na budínsky vrchSvábhegy
  • Lesná detská železnica – postavená1950 v Budínskych vrchoch pre pionierov

Partnerské mestá

[upraviť |upraviť zdroj]

Pohľad z Budína na Pešť
Pohľad z Budína na Pešť

Galéria

[upraviť |upraviť zdroj]
  • Múzeum výtvarného umenia
    Múzeum výtvarného umenia
  • Korvínova univerzita
    Korvínova univerzita
  • Kostol sv.Alžbety
    Kostol sv.Alžbety
  • Synagóga
    Synagóga
  • Umeleckopriemyselné múzeum
    Umeleckopriemyselné múzeum
  • Opera
    Opera

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. Maďarsko v roku 2011 (v maďarčine)
  2. JÚĽŠ.Budapešťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.Dostupné online.
  3. SIPOS ANDRÁS: Nagy-Budapest kialakulása. 1950. január 1. [online]. [Cit. 2009-06-03].Dostupné online. Archivované 2006-12-18 z originálu.
  4. Letiská a Aerolínie na Slovensku
  5. Bratislavské letisko v tieni susedov [online]. [Cit. 2009-06-03].Dostupné online. Archivované 2008-05-31 z originálu.
  6. Official website of Metro4

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Commons
Wikislovník

Externé odkazy

[upraviť |upraviť zdroj]


Časti krajiny
Vlajka Maďarska
Regióny
Župy
Mestá so župným právom
Hlavné mesto
Okresy
Hlavné mestá Európy
Nezávislé štáty
Závislé územia
Územné celky so sporným
medzinárodným postavením
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Budapešť&oldid=8024539
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp