Dunaj, ktorý preteká mestom od severu na juh v dĺžke28km, vytvára niekoľko ostrovov; najvýznamnejšie z nich súMargitin ostrov (Margit sziget) aČepelský ostrov (Csepel sziget). Priemerný prietok dosahuje2 330m³/s. Rieka rozdeľuje mesto na dve časti s výrazne odlišným krajinným rázom. Zatiaľ čo ľavý peštianský breh je rovinatý, pravý breh je značne kopcovitý – Budínske vrchy (Budai hegység) dosahujú na území mesta výšku527m (János hegy); najnižším miestom je hladinaDunaja (98m). Centrum mesta leží v nadmorskej výške105m. V Budínskych vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupnýchjaskýň (Pálvölgy barlang,Mátyás barlang). Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú početnétermálne pramene, vďaka ktorým je Budapešťnajväčším kúpeľným mestom sveta.Podnebie je stredoeurópske, mierne kontinentálne. Priemerná januárová teplota je -2°C, v júli zase 22°C; ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo620mm.
Budapešť sa skladá z 23 obvodov (kerület) – samosprávnych mestských častí. Sú označované rímskymi číslicami a tieto sú aj vo verejnosti bežne zaužívané, keďže nie každý z obvodov má svoje vlastné meno.
Obvody I – XX boli vytvorené v roku1950, kedy pri vytvoreníVeľkej Budapešti bolo k metropole pričlenených 7 priľahlých miest a 16 obcí. Počet obyvateľstva vzrástol z 1,05 milióna na 1,6 miliónov, čo zaradilo mesto na vtedajšiu siedmu priečku vo veľkosti európskych metropol. V roku1992 sa od obvodu XX odčlenil nový obvod XXIII v juhovýchodnej časti mesta.[3]
Keď sa začiatkom 10. storočia v Panónii usadili Starí Maďari, stal sa jedným z ich oporných bodov Budín (neskôr Starý Budín, po maďarskyÓbuda, po nemeckyAlt-Ofen) na pravom brehu Dunaja v tesnom južnom susedstve niekdajšieho Aquinca. Pôvod názvov sa vykladá rôzne – buď z menaArpádovho mladšieho brata Búdu alebo zo slovanského výrazu znamenajúceho budova, príbytok. V neskorších dobách bol Budín jedným zo sídieluhorských panovníkov (vedľaOstrihomu (Esztergom) aStoličného Belehradu (Székesfehérvár)). Počas povstania protichristianizácii a proti nemaďarskému kráľoviPetrovi Orseolovi bol v roku1046 na kopci pri Budíne zabitý čanádsky biskupGerard (po maďarskyGellért). Gerardov vrch (Gellérthegy) nesie dodnes jeho meno.
Korunovačné klenoty v maďarskom parlamente
Na ľavom brehu sa Pešť po prvýkrát spomína v roku1148; samotné osídlenie však je určite už slovanského pôvodu, ako o tom svedčí meno („pec, peč“) – pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Budín, z čoho pochádza jeho nemecký názovOfen (pec).
Rozvoj mesta v roku1242 narušilmongolský vpád do Uhorska, ktorý spustošil celú stredovýchodnú Európu. Uhorský kráľBelo IV. následne prikázal stavať po celej krajine pevné kamenné hrady. Jedna z takýchto silných pevností vyrástla na vysokom kopci južne od (Starého) Budína, dnešnom Hradnom vrchu (Várhegy). Od roku1261 tu až do16. storočia sídlili uhorskí králi. Okolo nového hradu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov Budín od staršieho sídla v severnom susedstve.
Budín aj Pešť rozkvitali najmä za vládyŽigmunda Luxemburského (zriadenie univerzity1395) aMateja Korvína (prvá kníhtlačiareň1473). Prevažne na budínskom hrade sídlili aj v rokoch1490 až1526 českí králiVladislav II. aĽudovít. Za vládyJagelovcov malo budapeštianske trojmestie okolo 25 – 30 000 obyvateľov a patrilo spolu sPrahou,Viedňou aKrakovom k najväčším sídlam strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom a vínom.
Po víťazstve vbitke pri Moháči v roku1526Turci čoskoro ovládli veľkú časť Uhorska. Budín sa od roku1541 na jeden a pol storočia z metropoly uhorského štátu stal provinčným mestom – sídlom budínskehopašalíka. Hlavným mestom Uhorska sa stalaBratislava. Mnohé kostoly boli zmenené namešity alebo zbúraných, veľký počet nemeckých a maďarských mešťanov odišiel. Namiesto nich sa v Budíne a okolí hojne usadzovaliSrbi,Arménci aGréci. Najviac Srbov žilo v štvrti Taban, južne od hradu. Dodnes srbskú minulosť v Budapešti,Szentendre a inde v okolí pripomína mnohopravoslávnych kostolov alebo miestne názvy začínajúce naRác (Rác je staré maďarské označenie Srbov). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy – moslimským pútnickým miestom je dodnes mauzóleumderviša a básnikaGüla Babu (Gül Baba Türbe) zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózsadomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpele pochádzajú ešte z časov tureckého panstva.
Ku koncu18. storočia mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov, ale stále nezískali väčší medzinárodný význam. Až v roku 1703 sa Budín aj Pešť stali slobodnými kráľovskými mestami. Roku 1777 sem bola premiestnenáTrnavská univerzita a roku 1783/4 z Bratislavy centrálne uhorské úradyUhorská miestodržiteľská rada aUhorská komora. V prvej polovici 19. storočia sa mesto stalo sídlom silnejúceho maďarského národného obrodenia (vznik Maďarskej akadémie vied, Maďarského národného múzea), ale súčasne sa tu aktivizovalo aj národné hnutie Slovákov (založenýSpolok milovníkov reči a literatúry slovenskej) a Srbov (založenáMatica srbská). V roku 1848 sa Pešť a Budín stali hlavným mestom Uhorska namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budapešť stala aj centrom vydávania periodickej tlače v Uhorsku. Vychádzali tu aj významné slovenské noviny akoPešťbudínske vedomosti (1861 – 1870), BobuloveSlovenské noviny (1868 – 1875), vládneSlovenské noviny (1886 – 1918), HodžovSlovenský týždenník (1900 – 1915) a rôzne slovenské časopisy.
Budín a Pešť v roku 1850
Na modernizácii Pešti a Budína mal veľkú zásluhu grófŠtefan Sečéni, napríklad inicioval postavenie prvého (reťazového) mosta cez Dunaj, ktorý dnes nesie jeho meno. Za maďarskej revolúcie v rokoch1848/1849 boli tri mestá nakrátko zjednotené, ale po potlačení povstania bolo toto nariadenie odvolané, ba čo viac, na Gellértovom vrchu vyrástla mohutná citadela, ktorej delá mali zastrašiť vzdorujúcich Maďarov. O to väčšie bolo nadšenie, s akým bola čoskoro porakúsko-uhorskom vyrovnaní roku1867 zbúraná. Teraz, keď bola uznaná existencia maďarského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pešť, Budín a Starý Budín boli zlúčené1. januára1873.
Najmä Pešť sa rýchlo premenila na európske veľkomesto súperiace s Viedňou. Vyrástli široké bulváre a predmestia so zelenými parkmi. Veľkorysá výstavba vyvrcholila v roku1896 oslavami tisíceho výročia maďarského „zaujatia vlasti“. Počet obyvateľov Pešti počas19. storočia vzrástol dvadsaťnásobne. Okrem Maďarov tvorili značnú časť obyvateľstvaNemci aŽidia, veľký bol aj prílivSlovákov a príslušníkov iných národností z celej krajiny. Na konci 19. storočia tvorili Slováci podľa oficiálnych údajov až vyše 100 000 obyvateľov, čím bola Budapešť paradoxne najväčším „slovenským“ mestom v Rakúsko-Uhorsku, vrátane Slovenska.
Porážka vprvej svetovej vojne a rozpadRakúsko-Uhorska znamenali ťažký otras (v roku1919 sa dokonca moci v krajine nakrátko chopilikomunisti – Maďarská republika rád). Rozpadom Uhorska vznikli nástupnícke štáty: Slovensko (spolu s Podkarpatskou Rusou spoluvytvárajúca časť nového Česko-Slovenska), Chorvátsko (v rámci Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov), územné časti Sedmohradsko a Vojvodina sa stali súčasťou Rumunska, resp. Kráľovstva Napriek tomu však rozvoj Budapešti pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestia bežných obytných domov; objavila sa aj hodnotná urbanistické riešenie, ako Wekerleho sídlisko (Wekerle Telep) z 20. rokov. V roku1930 prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna.
Prenasledovanie Židov počas nemeckej okupácie Maďarska 1944 – 1945
Druhá svetová vojna v meste zanechala obrovské škody. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky diplomatRaoul Wallenberg, bola väčšina tunajšíchŽidov odvlečená do vyhladzovacích táborov. V roku1944 ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a nasledujúcich 6 mesiacov sa zúrivo bránila na pravom brehu. Najmä Hradná štvrť bola delostreleckou paľbou takmer zrovnaná so zemou. Počas niekoľkých rokov po oslobodení boli najhoršie rany zahojené.
V roku1950 bolo zavedené dodnes platné správne členenie mesta. Na jeseň1956 sa práve Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo krvavo potlačené sovietskymi tankmi. Konsolidovaný režimJánosa Kádára od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli ktorým si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V polovici 80. rokov dosiahla Budapešť najväčší počet obyvateľov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly znižuje. V súčasnosti tu žije takmer 1,7 milióna obyvateľov. Komunistickú éru definitívne ukončili slobodné voľby1990.
Budova maďarského parlamentu bola postavená v rokoch1885 až1902 podľa plánov architektaImricha Steindla. Svojou veľkosťou vyjadrovali silu Uhorského kráľovstva a veľmi pripomínali budovy britského parlamentu. Návštevníka zaujmú najmä neogotické vežičky, ktoré svojou štíhlosťou a krásou pripomínajú gotické prvky britského parlamentu. O monumentálnosti stavby svedčí aj fakt, že v budovách parlamentu je 691 miestností a skoro 20 kilometrov schodísk. Na stavbe budov maďarského parlamentu sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne zLiptova.
Szent István Bazilika – je najväčším rímskokatolíckym chrámom v Budapešti. Nachádza sa v peštianskej časti Lipótváros a jej obrovskú monumentálnu kupolu vidieť z veľkej diaľky. Je vysoká 96 metrov, čo má aj svoj historický význam. Pripomína milénium príchodu maďarských kmeňov do Podunajska v roku896. Chrám bol postavený v rokoch1851 až1905. Do chrámu sa zmestí až 8500 návštevníkov.
Je to obrovské námestie, ktoré je známe najmä Pamätníkom milénia. Tento pomník pripomínamilénium príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jadrom pamätníka je 36 metrov vysoký stĺp, na vrchole ktorého stojí postava archanjela Gabriela, ktorý sa podľa legendy v sne zjavil uhorskému kráľovi Štefanovi a ponúkol mu kráľovskú korunu.Vedľa piedestálu sedí na koni vojvodcaArpád a sedem kmeňových náčelníkov, ktorí priviedli staré maďarské kmene do novej vlasti. V polkruhovej kolonáde sa nachádzajú významné postavy maďarskej histórie na čele s uhorským kráľom Štefanom. Námestie sa stalo miestom, kde sa stretávajú maďarskínacionalisti.
Je to neoklasicistická budova, ktorá sa nachádza na Námestí hrdinov oproti Palácu umenia. V múzeu sa nachádzajú historicky cenné zbierky od egyptského umenia až po umenie dvadsiateho storočia. Návštevník môže vidieť aj diela talianskych, španielskych, nemeckých či holandských majstrov. Za pozornosť stoja najmä majstrovské diela španielskeho barokového maliaraEl Greca, ale aj skvosty francúzskych impresionistov (Cézan,Monet,Renoir,...)
Táto stavba sa nachádza v známom mestskom parku (Városliget), ktorý sa rozkladá na ploche 101 hektárov. Začal sa budovať v 19. storočí a sprístupnený verejnosti bol v roku1896 pri oslavách milénia. HradVajdahunyad (napodobnenina historickej stavby zo sedmohradského mestaHunedoara) bol pôvodne postavený ako kulisa pri miléniových oslavách a až neskôr bol prestavaný do trvalej podoby. V budove sídli Maďarské poľnohospodárske múzeum.
Neoklasicistická stavba s korintskými stĺpmi, ktorá sa nachádza na tzv. Malom bulvári. V budove sa nachádzajú kráľovské korunovačné klenoty a iné exponáty, ktoré sa týkajú histórie Karpatskej kotliny. Mnohé pamiatky pochádzajú z územia dnešného Slovenska.
Postavili ju Habsburgovci po porážke uhorskej revolúcie1848/1849. Je to strategický bod nad celou Budapešťou. Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrávali tvrdé boje medzi nemeckou a sovietskou armádou. Víťazstvo sovietskej armády nad Nemcami pripomína Pamätník oslobodenia, ktorý vidieť zo všetkých strán mesta. Obyvatelia ho však vnímajú ako symbol sovietskej okupácie.
Nachádza sa na budínskej strane Dunaja na Hradnom vrchu. Chrám sa elegantne vypína nad historickou časťou mesta a je dôležitým orientačným bodom v Budíne. Pôvodný chrám bol postavený v13. storočí, počas tureckej okupácie bol prestavaný na mešitu a počas oslobodzovacích bojov na konci18. storočia bol vážne poškodený. Po oslobodení mesta od Turkov sa stal opäť rímskokatolíckym chrámom a bol prestavaný v barokovom štýle. V roku1867 tu bol korunovanýFrantišek Jozef I. za uhorského kráľa. V rokoch1873 až1896 sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia do novogotickej podoby. V interiéri chrámu sa nachádza krásnaLoretánska kaplnka so sochou Panny Márie z červeného mramora. Na východnej strane je vchod do krypty a múzea, kde môžeme uvidieť skvosty stredovekého sakrálneho umenia z územia Uhorska (relikvie, monštrancie, obrazy, rúcha,...). Pred chrámom si môžeme všimnúť morový stĺp, ktorý je spomienkou na morovú epidémiu z 18. storočia.
Jedna z najznámejších pamätihodností Budína. Je postavená na hradných hradbách. Pomenovaná je podľa rybárov (maď.halász znamená ‘rybár’), ktorí v 18. storočí bašty bránili. V podstate však ide o neohistorickú stavbu z obdobia miléniových osláv (neogotika, 1905). Napriek tomu patrí k najrušnejším miestam v Budíne s nádherným výhľadom naDunaj a peštiansku časť mesta (hl. budovy Parlamentu). Neďaleko sa nachádza aj jazdecká socha zakladateľa Uhorského kráľovstva – sv. Štefana. Bašta a jej okolie dýchajú umeleckým duchom (pouliční hudobníci, maliari,...). Pri pohľade na západ môžeme zbadať zrkadlovú fasádu známeho budapeštianskeho hotela Hilton, ktorý vznikol prebudovaním staršieho sakrálneho objektu. Stavba pôsobí v oblasti rušivo a svojím moderným výzorom výrazne poškodzuje celkový dojem z oblasti.
Pamiatka na časy Rímskeho impéria, miesto obrovského množstva archeologických nálezov rímskeho akvaduktu, amfiteátra aj obytných domov. Ruiny rímskych stavieb zostali dlho nepovšimnuté. Až v tridsiatych rokoch 19. storočia sa začalo s ich reštaurovaním.
Jedna z najpopulárnejších atrakcií Budapešti. Ide o staromódny park, ktorý má charakter púťovej zábavy. Nájsť tu možno klasické kolotoče, čertovo koleso, elektrické autíčka, strelnice a iné klasické púťové zábavy a atrakcie. Neďaleko parku sa nachádza známa zoologická záhrada s pôvabným secesným vchodom a ešte známejšie kúpele Szechényi.
Vlakom sa možno dostať do Budapešti na niekoľko staníc. Najdôležitejšími súNyugati pályaudvar (Západná železničná stanica) aKeleti pályaudvar (Východná železničná stanica), ktoré sa nachádzajú priamo v centre mesta.
Vlaky prichádzajúce od juhu obsluhujeDéli pályaudvar (Južná železničná stanica). Ďalšou možnosťou je príchod autobusom. Hlavná autobusová stanica je pri stanici metraStadionok.
Autom sa možno dostať do Budapešti priamo po diaľnici. Všetky diaľnice do BudapeštiM1,M2,M3 aM7 podliehajú povinnosti zakúpiť si diaľničnú nálepku. Okružná diaľnica okolo celého mestaM0 je čiastočne vybudovaná, a jej ďalšia výstavba sa plánuje, je čiastočne spoplatnená. Rýchlosť mestských úsekov diaľnic je obmedzená na60km/hod.
Dopravná špička v Budapešti je značným problémom. Najmä ranné špičky počas pracovného týždňa alebo piatkové poobedňajšie zápchy na výpadovkách sú časté.
Letisko Budapešť-Ferihegy je jediným medzinárodným letiskom v Budapešti a hlavným leteckým uzlom pre celú krajinu. Nachádza sa v juhozápadnej časti mesta, v obvode XVIII. v mestskej častiPestszentlőrinc. Nízkonákladové letecké spoločnosti okupujú prevažne starší terminál Ferihegy 1, modernými terminálmi sú Ferihegy 2A a 2B, odkiaľ sa odbavujú cestujúci tradičných spoločností na európskych i transatlantických linkách. Letisko je svojou polohou a najnovšie napojením na diaľničnú sieť atraktívne pre časť slovenských cestujúcich z južných, juhovýchodných a východných oblastí štátu.[4]
V stredoeurópskom meradle však výrazne zaostáva v počte odbavených cestujúcich za viedenským letiskomSchwechat a aj za pražským letiskomRuzyně.[5]Loďou sa dá dostať do Budapešti zViedne iBratislavy, prípadne z ďalších miest ležiacich naDunaji.
Zrekonštruovaná stanica metra na Keleti pályaudvar,trasa M2
Budapeštianskamestská hromadná doprava má hustú sieť rôznych dopravných prostriedkov s vysokým podielom elektrickej trakcie a je dobre organizovaná. Linkové vedenie sa na rozdiel od slovenského alebo českého úzu pridržiava spravidla zásady vedenia jednej frekventovanej linky na jednej trase. Cestujúci využívajú dopravu týmito dopravnými prostriedkami:
električka – v premávke od roku1887 s hustými a frekventovanými linkami po celom meste
trolejbus – v premávke od1933 s hustou sieťou v Pešti a dobrou obsluhou Mestského parku (ZOO, Vidám Park)
autobus – v premávke od1921, doplnok ku elektrickej trakcii, okrem bežných liniek vypravované aj expresné linky
metro – najstaršie metro na európskom svetadieli, najstaršia linkaM1 v prevádzke od1896, novšie linkyM2 aM3 budované podľa sovietskeho vzoru spustené1970, resp.1976. V roku2014 bola otvorená nová automatizovaná linkaM4.[6]
Prímestská železnicaHÉV – transformovaná z prímestských parných lokálok v 50. a 60. rokoch na efektívnu modernú predmestskú železnicu na štyroch trasách do mestskej častiCsepel, ďalej za hranice mesta doRáckeve,Szentendre aGödöllő. V budúcnosti sa plánuje ich napojenie na sieť metra, pričom trať zoSzentendre sa má podzemne prepojiť s traťami naCsepel a vetvou doRáckeve. Táto trať vytvorí novúlinku metra M5.
Libegő – lanovka na Budínsky hradný vrch z roku1870, znovuspustená1986 po zničení za 2. svetovej vojny.
.svg)
.jpg)
.jpg)
