Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Brno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súradnice:49°12′00″S16°37′00″V / 49,2°S 16,61667°V /49.2; 16.61667
Brno
štatutárne mesto
Pohľad na Brno z hraduŠpilberk.
ŠtátČeskoČesko
Kraj(NUTS 3)Juhomoravský(CZ064)
Okres(LAU 1)Brno-mesto(CZ0642)
Historická krajinaMorava
RiekySvitava,Svratka
Nadmorská výška237 m n. m.
Súradnice49°12′00″S16°37′00″V / 49,2°S 16,61667°V /49.2; 16.61667
Najvyšší bod
 - výška479 m n. m.
Najnižší bod
 - výška190 m n. m.
Rozloha230,22 km² (23 022 ha)
 - súše225,73 km² (22 573 ha)
 - vody4,46 km² (446 ha)
Obyvateľstvo377 508 (1. 1. 2014) [1]
Hustota1 672,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka1243
PrimátorMarkéta Vaňková (ODS)
Časové pásmoSEČ (UTC+1)
 - letný časSELČ (UTC+2)
PSČ600 00 - 640 00
Miestne časti58
Zákl. síd. jednotky278
Katastrálne územie48
LAU 2 (obec)CZ0642 582786
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
NázovVila Tugendhat v Brne
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
2001 (#25)
Číslo1052
RegiónEurópa a Severná Amerika
Kritériáii, iv
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Brna
Dominikánské nám. 1
601 67 Brno
E-mailová adresainformace@brno.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Brno
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.brno.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Brno (slovenské prídavné meno zniebrniansky[pozn 1];nem.Brünn) je počtom obyvateľov najväčšiemestoMoravy a druhé najväčšie mestoČeska. Je historickým hlavným mestomMoravy, v súčasnosti je správnym centromJuhomoravského kraja s postavenímštatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhuMoravy na sútoku riekSvratka aSvitava. Má rozlohu 230,2 km². K 1. januáru2024 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 400 566 obyvateľov[7] a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3 170 km² až 740 678 (2010)[8], čo je viac ako oficiálny počet obyvateľovBratislavského samosprávneho kraja.

Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českejjustície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástichuniverzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvobrnianskej diecézy. Od roku1998 tu stojíprvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdioČeského rozhlasu[9] (prvé vysielanie rozhlasu prebehlo v roku1924) aČeskej televízie[10] (vzniklo1961 v rámciČesko-slovenskej televízie).

K najvýznamnejším dominantám mesta patriahradŠpilberk aKatedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov). Druhým zachovaným hradom na území Brna jehrad Veveří týčiaci sa nadbrnianskou priehradou. Severovýchodne od mestského jadra, tvoreného pôvodným historickým jadrom a vyhlásenéhomestskou pamiatkovou rezerváciou, leží stavebná pamiatkavila Tugendhat od architektaLudwiga Mies van der Roheho, zapísaná na zoznamesvetového dedičstvaUNESCO[11]) K turistickým lákadlám patrí aj začiatokchránenej krajinnej oblastiMoravský kras.

Dejiny

[upraviť |upraviť zdroj]

Najstarším dokladomľudského osídlenia územia Brna jeručne opracovaný kameň nájdený na Červenom kopci starý približne 700 000 rokov.[12] V oblasti Brna žil taktiežčlovek kromaňonský. Významným náleziskom so stopami osídleniastaršej kamennej doby jeStránska skala, sú tu však aj stopy osídlenia z neskorších období (eneolit). Počnúc mladšou kamennou dobou (neolit) bol priestor Brna osídlený nepretržite, pričom v niektorých obdobiachpraveku a celýstredovek tu existovali sídelné útvary centrálneho významu. Počas stavebných prác v mestskej častiBohunice boli v roku2007 nájdené pozostatky pravdepodobne opevnenej osady zmladšej kamennej doby staré 6- až 8-tisíc rokov. Počas odborného archeologického prieskumu boli nájdené početné pozostatky dobovej keramiky, úlomkypazúrikov, kostí atď. Z toho sa usudzuje, že mohlo ísť o osadu kupcov a lovcov, ktorí ovplyvňovali dianie v širokom okolí. Existujú dohady, že osada mohla byť obohnaná i vodnou priekopou, na to však nie je dostatok dôkazov.Na území tzv. historického jadra Brna bolo zaznamenané eneolitické osídlenie zo staršej až neskorej bronzovej doby ahalštatskej doby. Pozornosť si zaslúžia zatiaľ ojedinelé hroby rámcovo z9. storočia. Trvalé osídlenie tohto areálu začína v12. storočí, a to v južnej časti - približne medzi dnešným Námestím slobody a ulicou Nádražní. V poslednej dobe boli získané aj doklady o využívaní južných svahov pri dnešnej Pekařskej ulici v tomto období.

V2. storočí sa grécky geografKlaudios Ptolemaios zmieňoval o osadeMeliodunon zrejme na území dnešného Brna.[13]Prvé doklady slovanského osídlenia pochádzajú z5.7. storočia.[14]

Stredovek

[upraviť |upraviť zdroj]
Rytina Brna v roku 1591

Počas8. a9. storočia plnilo centrálnu funkciu v brnianskom priestore hradiskoStaré Zámky pri Líšni (v súčasnosti Brno-Líšeň, mestská časť na východe Brna). Určitý význam malo už vtedy sídlisko pravdepodobne na ostrove v rieke Svratke na území dnešnéhoStarého Brna (približne v priestore Krížovej, Křídlovickej a Ypsilantiho ulice), možno už v 1. polovici10. storočia opevnené. Osídlenie tu pokračuje nepretržite ďalej, ďalšie opevnenie pravdepodobne vzniklo v 1. polovici11. storočia. Najskôr na prelome 10. a 11. storočia bola na ľavom brehu Svratky postavenárotunda, ktorej pozostatky boli zachytené v areáli augustiniánskeho kláštora na Mendlovom námestí. Až po ďalších dvoch prestavbách v 12. (?) a13. storočí tu založila roku1324Alžbeta Rejčka súčasnýkostol Nanebovzatia Panny Márie, slúžiaci však už novozaloženému cisterciánskemu kláštoru. Zdá sa, že v Starom Brne bolo aj významné centrumpřemyslovského štátu po ovládnutí Moravy touto dynastiou roku1019, v 2. polovici 11. a 1. polovici 12. storočia tu zrejme sídliliúdelnékniežatá.

Z roku1091 je prvá zaručená písomná zmienka vKosmovej kronike. V 12. storočí sa ranne stredoveká aglomerácia, ktorá zahŕňala okrem hradu a osídlenia v areáli neskoršieho starobrnianského kláštora ešte hospodárske podhradie na pravom brehu Svratky, rozšírila na svahy južne od Pekařskej ulice a najmä do južnej časti neskoršieho mesta. Vtedy bol tiež vybudovaný kostolík sv. Petra s kryptou; okolo bolo doložené súdobé osídlenie, ale nie opevnenie na prístupnej strane. Palisádový žľab v mieste domu Petrov 8 (dnešné biskupstvo) však nevylučuje existenciu hradeného dvorca. Existencia přemyslovského správneho hradu v 11. a 12. storočí na Petrove nie je vo svetle archeologických výskumov pravdepodobná. Osídlenie z 8. - 12. storočia, na ktoré nadviazalo v 13. storočí predmestie, bolo archeologicky preukázané aj v areáli ulíc Dornych a Spálená. Okolo roku1200 prišlinemeckí, (rakúski) avalónski osídlenci, výrazne sa rozrástlo osídlenie zahŕňajúce do 30. rokov13. storočia celé neskoršie historické jadro v hradbách. Tento vývoj vyvrcholil vznikom inštitucionálneho mesta asi v 30., možno už v 20. rokoch 13. storočia. Jeho právny poriadok bol odvodený od rakúskych miestEnns aViedeň.

Roku1243 Brnu kráľVáclav I. udelil mestské privilégiá.[14] HradŠpilberk zrejme založil v 70. rokoch 13. storočiaPřemysl Otakar II. Už pred polovicou 13. storočia boli postavené kamennéhradby. Roku1292 dostalo mesto právo voliťrichtára. V roku1349 sa Brno stalo trvalým sídlom moravských markgrófov.[14] PopriOlomouci bolo Brno najvýznamnejším moravským mestom, zasadal tu aj zemský súd. Obvod zovretý hradbami dosahoval necelých 37 ha, počet obyvateľov sa pohyboval okolo 8 000.

Husitské vojny zasiahli Brno v rokoch1428 a1430. Brno zostalo po celú dobu pevnou katolíckou baštou, k čomu prispel jeho prevažne nemecký charakter.Husiti mesto nedobyli, ťažko však utrpeloStaré Brno a ďalšie blízke obce a predmestia.Už v 1. polovici 13. storočia vznikli v Brne prvé murované meštianske domy, aj keď ešte o niekoľko desaťročí neskôr bolo mesto prevažne drevené. Proces prechodu k murovanej architektúre sa v prostredí meštianskej zástavby výrazne urýchlil od 2. polovice 13. storočia, takže v 14. a 15. storočí už malo Brno v zásade murovaný charakter. Aj keď tehly sa používali už v 13. storočí, veľký rozmach tehlových stavieb možno zaznamenať v 15. storočí.

Novovek

[upraviť |upraviť zdroj]
SochaLouisa Raduita de Souches vkostole svätého Jakuba v Brne

V roku1641 po dobytíOlomoucašvédskymi vojskami sa Brno stalo faktickým hlavným mestomMoravy okrem iného preto, že sem boli z Olomouca narýchlo premiestnenéZemské dosky. Koniec sporu oboch miest urobil až roku1782 markgróf a cisárJozef II., ktorý priznal nárok na označenie hlavného mesta definitívne Brnu. V lete1645 bolo samotné Brno neúspešne obliehané osemnásťtisícovým švédskym vojskomgenerálaTorstensona, ktorý chcel Brno použiť ako základňu pre finálny útok naViedeň. Neskôr sa k Torstensonovmu vojsku pridalo ešte desaťtisícové vojskosedmohradskéhokniežaťaJuraja II. Rákociho, ktorého časť ale bola onedlho odvolaná kLedniciam. Počastohto obliehania mesto bránilo iba 1476 obyvateľov, pričom vojaci tvorili necelú polovicu.[15] Vďaka tvrdosti a nasadeniu obrancov a geniálnej organizácii obranyRaduitom de Souches[15] však Švédi neuspeli a s osemtisícovými stratami boli nútení obliehanie ukončiť. Takmer o sto rokov neskôr, roku1742, bolo Brno bez úspechu obliehanépruskými vojskami.Priemysel sa začal rozvíjať už v roku1763, kedy bola založená prvá textilná manufaktúra. Roku1777 bolo založenébrnianske biskupstvo podliehajúce však olomouckému arcibiskupstvu.

Dodnes existujúci brniansky železničný viadukt k dnešnému hlavnému nádražiu na trati z Břeclavi (polovica 19. storočia)

V roku1805 v Brne nocovalNapoleon Bonaparte pred dôležitoubitkou pri Slavkove. Pobyt francúzskeho vojska bol pre mesto značnou príťažou, spotrebovalo množstvo potravinových zásob na úkor mešťanov a začali sa šíriť choroby. V roku1817 bolo cisárskym dekrétom Františka I. založené Františkovo múzeum, dnešnéMoravské zemské múzeum, druhé najväčšie a zároveň druhé najstaršiemúzeum v Česku (po múzeu vOpave). V roku1839 bolo mesto spojené sViedňou železnicou.[16] Roku1846 bolo zavedené verejné osvetlenie plynovými lampami, nasledujúci rok (1847) bol do Brna zavedenýtelegraf.6. júla1850 bolo k Brnu pripojených 20 ďalších katastrálnych území a jehorozloha sa zväčšila na 1 732 ha a zhruba sa krylo s modernou mestskou časťouBrno-střed. Zároveň bolo Brno rozdelené na 4 samosprávne okresy, v ktorých čele stáli okresné výbory na čele s predstaveným a námestníkom. V rokoch1859 -1864 bolo postupne zbúrané takmer celémestské opevnenie Brna, z ktorého sa do dnešnej doby zachovali spolu s prestavanouMěnínskou bránou len krátke úseky, priliehajúce k uliciam Husova, Bašty a na Denisovým sadom. Po zbúraní mestského opevnenia nastal prudký priemyselný rozvoj mesta. Dňa17. augusta1869 začala prevádzkuKonská železnica.[17] Rok1873 priniesol prvú vysokú školu v Brne, technický inštitút. V rokoch1881 a1882 bolo novo vybudované mestské divadlo osvetlené ako prvé európske divadlo elektrickýmižiarovkamiT. A. Edisona,[18] hneď ďalší rok založilJozef Barvič prvé české kníhkupectvo v Brne. Roku1899 bolo založenéVysoké učení technické v Brne.

20. storočie

[upraviť |upraviť zdroj]

Dňa3. mája1905 bol vydaný nový štatút mesta Brna, ktorý zrušil okresné výbory. Do čela každého okresu potom volilo mestské zastupiteľstvo len jedného predstaveného a dvoch námestníkov.

Funkcionalistickávila Tugendhat z roku 1928.
Nemecké nacistické jednotky vstupujúce15. marca1939 do Brna. ZačiatokokupácieČiech aMoravy.

Po vznikuprvej Česko-slovenskej republiky bolo6. novembera1918 prevzaté Brno do českých rúk. Ako prvá univerzita nového štátu vznikla už12. decembera1918Vysoká škola zverolekárska v Brne, terajšiaVeterinární a farmaceutická univerzita Brno. Ďalšie školy univerzitného typu nasledovali v roku1919;28. januára vzniklaMasarykova univerzita a neskôr v tom istom roku tiežMendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita v Brne. Na základezákona č 213/1919 Zb. O zlúčení susedných obcí s Brnom boli16. apríla1919 k Brnu pripojené 2 mestá (Husovice aKrálovo Pole) a 21 ďalších obcí (Bohunice,Brněnské Ivanovice,Černovice,Dolní Heršpice,Horní Heršpice,Juliánov,Jundrov,Kamenný Mlýn,Kohoutovice,Komárov,Komín,Lískovec,Maloměřice,Medlánky,Obřany,Přízřenice,Řečkovice,Slatina,Tuřany,Žabovřesky aŽidenice), čím vzniklo tzvVeľké Brno o rozlohe 12 379 ha, takmer o tri roky skôr akoVeľká Praha.26. mája1928 bolo výstavou súdobej kultúry v Československu otvorené novovybudovanéBrnianske výstavisko. V roku1930 bola postavená funkcionalistickáVila Tugendhat a v rokoch1936 -1940brnianska priehrada.22. januára1933 uskutočnili členoviaNárodnej obce fašistickej tzv „Židenický puč,“ ktorý bol armádou potlačený.

V noci z14. na15. marca1939 uskutočnili brnianski Nemci (v meste žilo cez 50 000 obyvateľov nemeckej národnosti) puč, pri ktorom obsadili ešte predpríchodom nemeckej okupačnej armády dôležité budovy v meste. Brniansky starosta Rudolf Spazier však odmietol vydať brnianským Nemcom radnicu a vo funkcii zostal až do23. marca1939.17. novembra1939 boli vysoké školy v Brne prepadnuté nacistami a študenti odvlečení do koncentračných táborov, nasledujúci rok sa z Kounicových internátov stala väznica, kde sa konali popravy a boli odtiaľ vypravované transporty do vyhladzovacích táborov. Roku1944 bolo k Brnu pripojenémestečkoLíšeň. V tom istom roku sa Brno niekoľkokrát stalo terčomspojeneckých náletov.

26. apríla1945 oslobodila BrnoČervená armáda. Nasledujúci deň sa uskutočnilo prvé rokovanie Revolučného národného výboru, zároveň vzniklo na predmestiach i vo vnútornom meste 26 miestnych národných výborov, ktoré však nemali presne vymedzené kompetencie. Na konci mája prebehlo vysídlenie Nemcov z Brna a tzv.Brniansky pochod smrti, pri ktorom bolo 20 tisíc moravských Nemcov odvedených pešo narakúske územie a 1691 z nich zahynulo. Jednotlivé národné výbory potom v Brne pôsobili do konca roku1946, k1. januáru1947 boli nahradené obvodnými radami 10 novovzniknutých mestských obvodov, existujúcich do roku1949, kedy došlo k ďalšej administratívnej reforme Brna. Počas komunizmu došlo ešte k niekoľkým administratívnym reformám Brna.

1. januára1957 bola k Brnu pripojená rozsiahla oblasťBrnianskej priehrady (časti vtedajších katastrov obcíBystrc,Kníničky,Rozdrojovice,Moravské Knínice,Chudčice aVeverská Bítýška) o rozlohe 31,8 km².V roku1958 bolo vybudované medzinárodnéletisko Brno-Tuřany.[14] V nasledujúcom roku sa začala v Černoviciach výstavba prvého brnianskéhopanelového sídliska. Masívna výstavba panelových sídlisk potom pokračovala v 60., 70. a 80. rokoch a výrazne sa podpísala na vzhľade mnohých brnianskych štvrtí.1. júla1960 boli k Brnu pripojené obce Bystrc,Holásky, Kníničky,Mokrá Hora a časť katastraMoravian (tzv.Nové Moravany). Roku1965 bolo vybudované aj nové divadlo,Janáčkova opera. V rokoch1966 – 1969 sa na území Brna uskutočnila rozsiahla katastrálna reforma.26. novembra1971 boli k Brnu pripojené obceBosonohy,Dvorska,Chrlice,Ivanovice u Brna,Jehnice,Ořešín,Soběšice aŽebětín. Ako posledný bol k Brnu1. júla1980 pripojenýÚtěchov. V roku1987 bola vybudovaná pretekárska traťMasarykov okruh.[14]

Po nežnej revolúcii

[upraviť |upraviť zdroj]
Sídlo Ústavného súdu

Ponežnej revolúcii začala séria bývalých obcí požadovaťsamosprávu, niektoré štvrte (napríklad Kníničky) uvažovali aj o odtrhnutí od Brna. Roku1990 bolo preto schválené nové členenie mesta na 29samosprávnych mestských častí, ktoré nadobudlo účinnosť24. novembera1990, v deň komunálnych volieb. Brno sa stalo sídlom významných inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou, ako jeÚstavný súd,Najvyšší súd,Najvyšší správny súd,Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže alebo naposledy úradverejného ochrancu práv - ombudsmana.

Po roku 1990 bola na území Brna postupne ukončená výstavba ďalšíchpanelových domov. Do konca 20. storočia boli ukončené rekonštrukcie a opravy fasád veľkého množstvo dlhodobo zanedbávaných domov v historickom jadre mesta. Pritom došlo v miesteVelkého Špalíčku k zbúraniu historicky cenných domov (časť z nich bola zbombardovaná už počas 2. svetovej vojny) a vybudovaniu obchodného centra. V roku2002 bolavila Tugendhat zapísaná do zoznamusvetového dedičstvaUNESCO. V rokoch 2006-2007 prebehla často kritizovaná rekonštrukciaNámestia slobody, ktoré bolo vydláždené žulovými blokmi, bola pridaná fontána s veršami brnianského básnikaJana Skácela, malé napájatko a kvetinová výzdoba na stĺpy osvetlenia.

Obyvateľstvo

[upraviť |upraviť zdroj]

K31. decembru2009 malo Brno 371 399 obyvateľov[19], k1. januáru2019 to bolo 406 878 obyvateľov.[20] Najväčší prírastok obyvateľstva zažilo Brno v období rokov1850 -1919 (počaspriemyselnej revolúcie), najmä pripojením okolitých obcí; do roku1940 potom počet obyvateľov stagnoval a od50. rokov 20. storočia opäť rástol. Mierny pokles po roku1989 kopíruje trend veľkých miest v celomČesku, ľudia sa sťahujú za administratívne hranice, v meste však naďalej pracujú a využívajú služby. Štatisticky tak v Brne ľudí ubúda, fakticky ich počet rastie, čo indikuje narastajúci počet obyvateľovokresu Brno-venkov, najmä v prstenci obcí susediacich s Brnom.

Vývoj počtu obyvateľstva

[upraviť |upraviť zdroj]

[19]

S Brnom je popri mnohých významnýchČechoch spätý aj rad svetových osobností vedy a kultúry. Narodili sa a pôsobili tu napríkladNemci fyzikErnst Mach, logikKurt Gödel alebo genetikGregor Mendel, po ktorom je pomenovanáMendelova zemědělská a lesnícka univerzita v Brne.

Kultúra

[upraviť |upraviť zdroj]

Brniansky magistrát vynakladá na oblasť kultúry ročne okolo 750 miliónov korún.[21] V meste pôsobí rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúva sa tu rad festivalov a najrôznejších kultúrnych podujatí. Okrem toho je v Brne je tiež zriadenáHvezdáreň a planetárium Brno, tri botanické záhrady alebo napríkladZoologická záhrada Brno vBystrci.

Brno si aj napriek svojmu mestskému charakteru zachováva tradičnú moravskú ľudovú kultúru vrátane ľudových slávností, na ktorých nechýbajúmoravské kroje, moravské vína, moravská dychová hudba, ľudové tance a súťaže. Na rozdiel od menších obcí v Brne majú svoje hody lokálne jednotlivé mestské časti, avšak nie všetky.

Členenie Brna

[upraviť |upraviť zdroj]

Administratívne a katastrálne členenie štatutárneho mesta Brna prešlo vôbec najzložitejším vývojom zo všetkýchmiest na územíČeska. Počas20. storočia sa uskutočnilo na území Brna niekoľko reforiem administratívneho členenia a dve katastrálne reformy, z ktorých prvá prebehla v rokoch1941 – 1942 a druhá v rokoch1966 – 1969 . K1. júlu1979 bolo ešte zrušenékatastrálne územieLužánky a upravené hranice katastrálnych územíČerná Pole,Královo Pole,Ponava,Veveří aŽabovřesky.

Katastrálne členenie

[upraviť |upraviť zdroj]

V súčasnosti sa mesto členení na 48 katastrálnych území:

  1. Bohunice*
  2. Bosonohy*
  3. Brněnské Ivanovice
  4. Bystrc*
  5. Černá Pole
  6. Černovice*
  7. Dolní Heršpice
  8. Dvorska
  9. Holásky
  10. Horní Heršpice
  11. Husovice
  12. Chrlice*
  13. Ivanovice*
  14. Jehnice*
  15. Jundrov
  16. Kníničky*
  17. Kohoutovice
  18. Komárov
  19. Komín*
  20. Královo Pole
  21. Lesná
  22. Líšeň*
  23. Maloměřice
  24. Medlánky*
Očíslované katastrálne územia Brna
  1. Město Brno
  2. Mokrá Hora
  3. Nový Lískovec*
  4. Obřany
  5. Ořešín*
  6. Pisárky
  7. Ponava
  8. Přízřenice
  9. Řečkovice
  10. Sadová
  11. Slatina*
  12. Soběšice
  13. Staré Brno
  14. Starý Lískovec*
  15. Stránice
  16. Štýřice
  17. Trnitá
  18. Tuřany
  19. Útěchov u Brna*
  20. Veveří
  21. Zábrdovice
  22. Žabovřesky*
  23. Žebětín*
  24. Židenice
*Katastrálne územie je totožné smestskou časťou     † Katastrálne územie je rozdelené medzi 2 alebo 3 mestské časti

Mestské časti

[upraviť |upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku:Zoznam mestských častí Brna

Od24. novembera1990 sa Brno člení na 29samosprávnychmestských častí sozastupiteľstvom, radou astarostom a tiež vlastnouvlajkou aznakom.

  1. Brno-Bohunice
  2. Brno-Bosonohy
  3. Brno-Bystrc
  4. Brno-Černovice
  5. Brno-Chrlice
  6. Brno-Ivanovice
  7. Brno-Jehnice
  8. Brno-jih
  9. Brno-Jundrov
  10. Brno-Kníničky
  11. Brno-Kohoutovice
  12. Brno-Komín
  13. Brno-Královo Pole
  14. Brno-Líšeň
  15. Brno-Maloměřice a Obřany
Mestské časti Brna
  1. Brno-Medlánky
  2. Brno-Nový Lískovec
  3. Brno-Ořešín
  4. Brno-Řečkovice a Mokrá Hora
  5. Brno-sever
  6. Brno-Slatina
  7. Brno-Starý Lískovec
  8. Brno-střed
  9. Brno-Tuřany
  10. Brno-Útěchov
  11. Brno-Vinohrady
  12. Brno-Žabovřesky
  13. Brno-Žebětín
  14. Brno-Židenice

K1. septembru1995 došlo k úprave hraníc mestských častíBrno-Jundrov aBrno-Kohoutovice,1. mája1998 ešte k úprave hraníc mestských častíBrno-sever aBrno-střed.

Doprava

[upraviť |upraviť zdroj]

Brno je dôležitou križovatkou cestnej iželezničnej dopravy. Dňa7. júla1839 sa príchodom prvého vlaku do Brna začala prevádzka na železničnej trati Brno -Viedeň. Dnes slúži Brniansky železničný uzol pre hlavné prepravné smery medziViedňou,Prahou aBratislavou. Vychádza odtiaľto tiež veľa spojov na severnú Moravu i do zvyšku Česka. V roku1967 bola zahájená výstavba diaľnice D1 z Prahy do Brna. Prvý úsek do Mirošovíc bol uvedený do prevádzky12. júla1971 ale k prepojeniu Prahy s Brnom došlo až v roku1980. V súčasnosti vedú na južný okraj Brna dvediaľnice (diaľnica D1 z Prahy na strednú Moravu adiaľnica D2 do Bratislavy),rýchlostná cesta (R52 smerom naViedeň) a mesto má tiež k dispozícii medzinárodnéletisko Tuřany.

Mestská hromadná doprava

[upraviť |upraviť zdroj]

Mestská hromadná doprava (prevádzkovanáDopravným podnikom mesta Brna) je súčasťouIntegrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja.

Električková doprava

[upraviť |upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku:Električková doprava v Brne
Parná električka z prelomu 19. a 20. storočia

Históriaelektričkovej dopravy siaha až do 2. polovice19. storočia, keď bola v roku1869 po prvýkrát na území Česka sprevádzkovaná linkakonskej železnice.[17] Po počiatočných neúspechoch v roku1884 začala prevádzkuparná električka, ktorá spoľahlivo slúžila až do roku1900, potom bola celá jej sieť elektrifikovaná.[17] Vrcholný rozkvet zažili brnianske električky zaprvej Československej republiky. V70. a80. rokoch 20. storočia boli stavané predovšetkýmtrate rýchlodrážneho charakteru do veľkýchsídlisk na okraji mesta. Poslednou zmenou v koľajovej sieti bolo v roku2008 predĺženie trate vsamosprávnej mestskej častiKrálovo Pole na konečnúTechnologický park. V súčasnej dobe je električková sieť v Brne najväčšia naMorave a druhá v celom Česku. K 1. septembru 2023 bolo v prevádzke 11 denných električkových liniek (čísla 1-12).

Trolejbusová doprava

[upraviť |upraviť zdroj]

Prvé trolejbusy začali svoju prevádzku v brnianskych uliciach už v roku1949, dlho však boli skôr "popoluškou" v brnianskej MHD. V60. rokoch im dokonca hrozil zánik. Búrlivý rozvoj nastal v 70. rokoch20. storočia, kedy bolo postavených veľa tratí najmä do menších sídlisk. V90. rokoch nastalo upokojenie a prioritou sa stalo predovšetkým zabezpečenie prevádzky na už postavených tratiach najväčšej trolejbusovej siete v Česku.[22] K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 13 denných liniek (čísla 25-27, 30-39).

Autobusová doprava

[upraviť |upraviť zdroj]
Historický autobus Praga RND v Brně

Autobusová doprava v Brne začala prevádzku už v roku1930. Spočiatku mala skôr doplnkový charakter. Zasocializmu však bola sieť liniek výrazne rozšírená do celého mesta. V 90. rokoch bola pri reorganizácii mestskej hromadnej dopravy vylúčená prevádzka autobusov z centra. V súčasnej dobe by mali autobusy pôsobiť najmä ako napájače pre električkovú dopravu. K1. januáru2017 bolo v prevádzke 48 mestských autobusových liniek, z toho 34 denných (čísla 40-44, 46-55, 57-58, 60, 61, 63-65, 67-71, 73-75, 77-78, 81 , 82, 84), 11 nočných (čísla 89-99), 4 expresné (E50, E56, E75, E76). Nočné autobusy zabezpečujú celú hromadnú dopravu počas noci. Linky 81 a 82 sú primárne určené telesne postihnutým cestujúcim, obsluhujú ich špeciálne vybavené autobusy prechádzajúce celým mestom nezávisle od ostatných liniek.

Lodná doprava

[upraviť |upraviť zdroj]
Pohľad na hornú palubu lodeVeveří pod rovnomenným hradom

Dopravný podnik mesta Brna prevádzkuje od roku1946 po celej dĺžkeBrnianskej priehrady elektrickúlodnú dopravu. Lode jazdia z prístaviska v mestskej casti Brno-Bystrc do obceVeverská Bítýška, nachádzajúcej sa už za hranicami Brna, v rozšírenej letnej sezóne (od konca apríla do polovice októbra).

Podpovrchová doprava

[upraviť |upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku:Brněnský tramvajový diametr

V budúcnosti sa plánuje výstavba tzv. Severojužného električkového diametru, čiže koľajovej rýchlodráhy, ktorá spojí sever a juh Brna. Počíta sa s výstavbou v centre podpovrchových, plytko založených tratí so stanicami s bočnými nástupišťami, na okrajových úsekoch majú viesť trate oddelene od ostatnej dopravy a na povrchu.

Metro

[upraviť |upraviť zdroj]

V územnom pláne mesta je zahrnutá aj výstavba metra.[23]

Letecká doprava

[upraviť |upraviť zdroj]

Letisko Brno-Tuřany je vzdialené približne 7 km juhovýchodne od centra. Z letiska sú prevádzkované pravidelné linky doLondýna,Prahy,Eindhovenu, Maastrichtu-Aachenu, Mníchova a ďalej charterové lety do turistických destinácií predovšetkým doStredomoria.

Priemysel

[upraviť |upraviť zdroj]
Traktor Zetor 25

Medzi najznámejšiepodniky brnianskej histórie patria strojárneZetor,Zbrojovka Brno,Královopolská, 1. Brněnská strojírna a ďalšie. Po nežnej revolúcii mnoho tradičných firiem skrachovalo, niektoré však boli reštrukturalizované. Brno sa preorientovalo naľahký priemysel,logistiku aslužby, v súčasnosti v týchto odvetviach zažíva nebývalý rozvoj. Výrobné závody sa sústreďujú predovšetkým do nových priemyselných zón v Brne a okolí.

SpoločnosťVeletrhy Brno (predtýmBrněnské veletrhy a výstavy) vlastní známeBrnianske výstavisko, na ktorom sa každoročne usporadúva radvýstav a veľtrhov s medzinárodnou účasťou. K ďalším významným projektom patríČeský technologický park, spoločný projekt britskej firmy B&O a mesta.

Predovšetkým pozdĺž ulíc Heršpická a Vídeňská na juhu Brna rastie mnoho veľkých administratívnych centier. Po roku 2000 v Brne otvorili svoje pracoviská zahraničné technologické firmy akoIBM,Honeywell aleboCisco Systems.

Šport

[upraviť |upraviť zdroj]

Na katastri Brna sa čiastočne nachádza Masarykov okruh, kde je každoročne usporiadaná Veľká cena Českej republiky v rámciMajstrovstiev sveta cestných motocyklov (od roku 1965) a ďalšie veľké motoristické preteky.

V Brne je niekoľko športových klubov, ktoré hrajú najvyššiu ligu daného športu. Medzi ostatnými to je futbalový klubFC Zbrojovka Brno hrajúci naMestskom futbalovom štadióne Srbská, klub ľadového hokejaHC Kometa Brno hrajúci vDRFG arene, ženské basketbalové klubyBK Handicap Brno (hrajúci v hale Rosnička v Žabovřeskách) aKP Brno, štyri bejzbalové kluby -AVG draci Brno,Hrochy Brno,VSK Technika Brno aMZLU Express Brno; ďalej klub amerického futbaluBrno Alligators, dva ragbyovej klubyRC Dragon Brno aRC Bystrc, volejbalové kluby mužov (Volejbal Brno) a žien (VK KP Brno), florbalový klubBulldogs Brno, klub národnej hádzanej1. NH Brno, lakrosový klubBrno Ravens LC , atlétkyAK Olymp Brno a ďalšie.

Školstvo

[upraviť |upraviť zdroj]

Vysoké školy:

Štátne vysoké školySúkromné vysoké školy
  • Akademie STING
  • Brno International Business School
  • NEWTON College
  • Rašínova vysoká škola
  • Vysoká škola Karla Engliše v Brně

Partnerské mestá

[upraviť |upraviť zdroj]

[24]

Galéria

[upraviť |upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. Podľa PSP sa do roku 1991 písalo brnenský, od roku 1991 brniansky.[2][3]. Oba tvary, teda brniansky aj brnenský, boli naopak uvedené vPríručke slovenského pravopisu pre školy v 80. rokoch[4] a v PeciarovomSlovníku slovenského jazyka v 60. rokoch[5][6].

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991.ISBN80-224-0080-7. S. 148.
  3. Pravidlá slovenského pravopisu. 11. vyd. Bratislava :Vydavateľstvo SAV, 1971. S. 128.
  4. ORAVEC, Ján;LACA, Vincent.Príručka slovenského pravopisu pre školy. 9. vyd. Bratislava :Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. S. 187.
  5. DVONČ, Ladislav. Deriváty českých miestnych mien na-eň.Slovenská reč, 1972, roč. 37, čís. 3, s. 160-161.Dostupné online [cit. 2016-11-07].
  6. KAČALA, Ján. Jazykoveda v minulých desaťročiach.Kultúra slova, 1991, roč. 26, čís. 1, s. 8-9.Dostupné online [cit. 2016-11-07].ISSN 0023-5202.
  7. Český statistický úřad.Počet obyvatel v obcích k 1. 1. 2024 [online]. csu.gov.cz, [cit. 2024-08-26].Dostupné online.
  8. Population by citizenship and country of birth - functional urban areas.ec.europa.eu (Eurostat), 23.8.2019.Dostupné online [cit. 2019-08-30].
  9. Zákon 484/1991 Sb. o Českém rozhlasu – Informace o ČRo
  10. Statut ČT — Vše o ČT — Česká televize
  11. Vila Tugendhat památkou světového kulturního dědictví [online]. .Dostupné online.
  12. Nejstarší kamenný nástroj [online]. Encyklopedie dějin města Brna, rev. 2007-12-13, [cit. 2011-02-19].Dostupné online. (po česky)
  13. Ottův slovník naučný
  14. abcdeHistorie v datech [online]. Statutární město Brno, [cit. 2010-04-19].Dostupné online. (po česky)
  15. abEnglund, P.nepokojná leta. Nakladatelství Lidové noviny. Praha 2000
  16. Magistrát města Brna.Z historie [online]. KPMB ® MMB, 2007-05-03, rev. 2010-03-24, [cit. 2010-03-29].Dostupné online. (po česky)
  17. abcČT24.Brno vyzkoušelo koňskou, parní i elektrickou tramvaj [online]. www.ct24.cz, 2009-08-17, [cit. 2010-03-29].Dostupné online. Archivované 2009-08-26 z originálu. (po česky)
  18. SEDLÁK, Jan.Historie Mahenova divadla - Budova a její umělecká výzdoba [online]. Národní divadlo Brno, [cit. 2010-03-31].Dostupné online. (po česky)
  19. abČasové řady vybraných ukazatelů - Brno-město [online]. Český statistický úřad, rev. 2010-03-15, [cit. 2010-04-02].Dostupné online. Archivované 2012-10-28 z originálu. (po česky)
  20. Informativní počty obyvatel v obcích [online]. MVČR, [cit. 2019-08-19].Dostupné online. (po česky)
  21. Schválený rozpočet provozních a kapitálových výdajů – Rekapitulace dle oddílů a paragrafů [online]. unesco.org, [cit. 2017-07-24].Dostupné online.
  22. KOLÍNKOVÁ, Eliška.Nejdelší trolejbusovou trať v republice má Brno, „trajfy“ zde jezdí od roku 1949 [online]. MF DNES, 30.7.2009, [cit. 2010-04-03].Dostupné online. (po česky)
  23. SITA. Brno plánuje vybudovať metro, radnica schválila územný plán.SME (Bratislava: Petit Press), 2024-12-11.Dostupné online [cit. 2024-12-11].ISSN 1335-4418.
  24. Mezinárodní vztahy/Partnerská města [online]. Statutární město Brno:Odbor zahraničních vztahů, rev. 2011-03-01, [cit. 2011-10-31].Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

[upraviť |upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Wikicitáty
Commons
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo oBrno
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na témuBrno

Externé odkazy

[upraviť |upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť |upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuBrno na českej Wikipédii.

Znak Brna
100 000+
70 000+
30 000+
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Brno&oldid=7955146
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp