Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Bob Marley

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bob Marley
Bob Marley v roku 1976
Bob Marley v roku 1976
Základné informácie
Rodné menoRobert Nesta Marley
Umelecké menáTuff Gong
Narodenie6. február1945
Nine Mile,Jamajka
Úmrtie11. máj1981 (36 rokov)
Miami,Florida,USA
PôsobenieSpevák-skladateľ,hudobník,gitarista,aktivista
Žánerreggae,ska,rocksteady
Hrá nanástrojochSpev, gitara, klavír, saxofón, harmonika, perkusie, lesný roh
Gibson Les Paul Special
Roky pôsob.1962 – 1981
VydavateľstváStudio One,Upsetter,Tuff Gong
Súvisiace
články
Bob Marley & The Wailers
The Wailers
The Upsetters
I Threes
Webstránkabobmarley.com

Robert NestaBobMarley,OM (*6. február1945,Nine Mile,Jamajka – †11. máj1981,Miami,Florida,USA) bol jamajský spevák-skladateľ a hudobník známy svojimireggae nahrávkami. Bol rytmickým gitaristom a frontmanomska,rocksteady areggae skupín The Wailers (1963 – 1974) aBob Marley & The Wailers (1974 – 1981). Marley sa stal najznámejším anajpredávanejším reggae hudobníkom, so 75 miliónmi predanými albumami po celom svete.[1] Taktiež dopomohol k rozšíreniu jamajskej hudby arastafariánstva do celého sveta.[2]

Marleyho hudbu výrazne ovplyvnili sociálne problémy jeho domoviny.[3] Medzi jeho najznámejšie skladby patria „I Shot the Sheriff“, „No Woman, No Cry“, „Could You Be Loved“, „Duppy Conqueror“, „Stir It Up“, „Get Up Stand Up“, „Jamming“, „Redemption Song“, „One Love“ a „Three Little Birds“,[4] rovnako ako jeho posmrtné skladby „Buffalo Soldier“ a „Iron Lion Zion“. Kompilačný albumLegend (1984), ktorý bol vydaný tri roky po jeho smrti, sa stal najpredávanejším reggae albumom pričom získal desaťkrátplatinovú platňu (v USA akodiamantová platňa)[5] s predajom viac ako 25 miliónov kópií po celom svete.[6][7] V roku2004 zaradil časopisRolling Stone Boba Marleyho na 11. miesto v zozname najlepších hudobných umelcov všetkých čias.[8]

Začiatok života a kariéra

[upraviť |upraviť zdroj]

Marley sa narodil v malej dedineNine Mile naJamajke. Jeho otec,Norval Sinclair Marley (narodený1885) pracoval ako dozorca na plantáži, keď si vzal 18-ročnú Cedella Bookerovú. Bob Marley mal desať rokov keď jeho otec zomrel nainfarkt v roku1955 vo veku 70 rokov. Marley bol terčom rasových predsudkov už v mladosti vďaka jeho zmiešanému rasovému pôvodu a otázkam o jeho vlastnej rasovej identite, ktoré sa tiahli celým jeho životom. Raz povedal:

"Nemám voči sebe predsudky. Môj otec bol biely a moja matka bola čierna. To ma robí miešancom. Nestojím na nikoho strane. Nestojím na strane belochov a nestojím ani na strane černochov. Stojím na strane Boha. Toho, ktorý ma stvoril a spôsobil, že pochádzam od bielych aj čiernych."

Marley a jeho matka sa po otcovej smrti na konci 50. rokov presťahovali do hlavného mestaJamajky. Bol prinútený naučiť sa sebaobrane, pretože sa vďaka výzoru černocha a malej postave stával terčom zastrašovania a tyranizovania. Získal si úctu vďaka svojej fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku "Tuff Gong". Marley sa tu spoznal s Nevilleom "Bunnym" Livingstonom (neskôr známym ako Bunny Wailer). Zanechal školu vo veku 14 rokov a začal pracovať ako učeň v miestnom zváračskom obchode. Vo svojom voľnom čase sa on a Livingston začali venovať hudbe s Joeom Higgsom, miestnym spevákom a Rastafariánom, ktorého mnohí považujú za Marleyho mentora. Neskôr sa stretol aj sPeterom Toshom, ktorý mal podobné hudobné ambície. V 1962 nahral Marley svoje prvé dve pesničky, "Judge Not" a "One Cup of Coffee", s producentom Leslie Kongom. Tieto pesničky, vydané pod pseudonymom Bobby Martell, nezaznamenali väčšiu pozornosť. Skladby boli neskôr opäť vydané na albumeSongs of Freedom, posmrtnej kolekcii Marleyho pesničiek.

„Mám len jednu ambíciu. Mám len jedinú vec, ktorú naozaj chcem, aby sa stala. Chcel by som vidieť ľudí žiť spoločne: čiernych, bielych, Číňanov, každého – to je všetko.“

Hudobná kariéra

[upraviť |upraviť zdroj]

The Wailers

[upraviť |upraviť zdroj]

V roku1964 Bob Marley, Bunny Livingston, Peter McIntosh založili ska-soulovú skupinu, ktorú nazvali The Teenagers. Neskôr zmenili názov na The Wailing Rudeboys, potom na The Wailing Wailers a nakoniec naThe Wailers. Neskôr sa k nim pridali Junior Braithwaite, Beverley Kelso a Cherry Smith. V 1966 Braithwaite, Kelso a Smith opustili The Wailers, zanechávajúc len jadro skupiny, trio Marley, Livingston a McIntosh. Marley sa zhostil úlohy lídra, speváka a hlavného skladateľa pesničiek. Veľa zo skorej tvorby The Wailers zachytáva ich prvý singel „Simmer Down“ produkovaný Coxsone Doddom vStudio One. Simmer Down dobyl jamajské rebríčky v roku1964 a zariadili, že The Wailers sa stali jednou z najžiadanejších skupín v krajine. Nasledovali pesničky ako „Soul Rebel“ a „400 Years“. V roku1966 si Marley vzal Ritu Andersonovú a žil v jej byte voWilmingtone vDelaware pár mesiacov. Po návrate na Jamajku Marley konvertoval a stal sa členomRastafariásneho hnutia a začal nosiť ich označenie:dredy. Po konflikte s Doddom sa Marley a jeho skupina spojili s Lee „Scratch“ Perrym a jeho skupinouThe Upsetters. Hoci sa toto spojenie rozpadlo po menej ako roku, nahrali mnoho dobrých diel skupiny The Wailers. Marley a Perry sa rozišli po spore týkajúcom sa nahrávacích práv, ale zostali priaťelmi a pracovali spolu ešte niekoľkokrát. Medzi rokmi1968 a1972, Bob a Rita Marleyovci, Peter McIntosh a Bunny Livingston znova nahrali niektoré staré piesne s JAD Records v Kingstone a Londýne, pokúšajúc sa o komercializáciu hudbyThe Wailers. Livingston neskôr o týchto pesničkách tvrdil, že „nikdy nebudú vydané na albume… sú to len demá pre nahrávacie spoločnosti.“ Prvý album skupiny,Catch A Fire, bol celosvetovo vydaný roku1973 a predával sa veľmi dobre. Ďalší rok bol nasledovaný albumomBurnin', ktorý obsahoval okrem iného aj pesničky „Get Up, Stand Up“ a „I Shot The Sheriff“.Eric Clapton urobil z pesničky „I Shot the Sheriff“ v roku1974 hit, čím zvýšil Marleyho medzinárodný profil. The Wailers sa rozpadli v roku1974, keď sa traja hlavní predstavitelia tejto skupiny vydali na samostatné sólové kariéry. McIntosh začal nahrávať pod menom Peter Tosh a Livingston pokračoval ako Bunny Wailer.

Bob Marley & The Wailers

[upraviť |upraviť zdroj]

Napriek rozpadu Marley pokračoval v nahrávaní ako Bob Marley & The Wailers. V jeho novej skupine účinkovali aj bratia Carlton a Aston „Family Man“ Barrettovci hrajúci na basoch a bubnoch, Junior Marvin a Al Anderson na gitare, Tyrone Downie a Earl „Wya“ Lindo na klávesoch a Alvin "Seeco" Patterson. „I Threes“ skladajúca sa z Judy Mowatt, Marcia Griffiths, a Marleyho ženy Rity poskytovali sprievodné vokály. V roku1975 zaznamenal Marley prvý medzinárodný hit, „No Woman, No Cry„ z albumuNatty Dread. Tento úspech bol nasledovaný ďalším, tentoraz v podobe albumuRastaman Vibration (1976), ktorý uspel hlavne v USA, keď zotrval v top desiatke Billboard rebríčku štyri týždne. V decembri 1976, dva dni pred Smile Jamaica, bezplatným koncertom organizovaným jamajským premiéromMichael Manley v pokuse o upokojenie napätia medzi dvoma súperiacimi politickými skupinami, boli Marley, jeho žena a jeho manažér Don Taylor zranení pri útoku neznámeho strelca v Marleyho dome. Taylor a Marleyho žena utrpeli vážne zranenia, ale neskôr sa z nich vyliečili. Bob Marley utrpel len menšie zranenia na hrudi a ruke. Streľba bola politicky motivovaná. Nezávisle od toho koncert pokračoval. Marley odišiel zJamajky na konci roku1976 doAnglicka, kde nahral svoje albumyExodus aKaya.Exodus zotrval v britskom albumovom rebríčku nepretržite 56 týždňov. Obsahoval štyri hity: „Exodus“, „Waiting In Vain“, „Jamming“, „One Love“.. Neskôr bol Marley zatknutý a usvedčený z prechovávania malého množstvamarihuany počas pobytu v Londýne. V roku1978 Marley účinkoval v inom politickom koncerte na Jamajke:One Love Peace koncert, opäť v úsilí upokojiť súperiace strany. Ku koncu jeho vystúpenia, na Marleyho požiadanie, Marley a jeho politický rival Edward Seaga, vstúpili na pódium a podali si ruky.Survival, vzdorovitý a politikou nabitý album, bol vydaný roku1979. Pesničky ako „Zimbabwe“, „Africa Unite“, „Wake Up and Live“, a „Survival“ odrážali Marleyho podporu za boj Afričanov. Začiatkom roku1980 navštívil 17. aprílaZimbabwe kvôli oslavám dňa nezávislosti.Uprising (1980) bol posledný štúdiový album Boba Marleyho a je jeho najviac nábožensky založeným dielom, obsahujúc skladby „Redemption Song“ a „Forever Loving Jah“. V „Redemption Song“ Marley zaspieval verš:

"Vymaň sa z duševného otroctva. Nikto iný, iba my môžeme oslobodiť svoje mysle…"

Confrontation, vydaný posmrtne v roku1983, zhromažďuje jeho nevydaný materiál vytvorený počas života. Obsahuje aj hit „Buffalo Soldier“ a nové mixy pesničiek, predtým dostupných len naJamajke.

Rodina

[upraviť |upraviť zdroj]

Bob Marley mal niekoľko detí: tri so svojou manželkou Ritou, dve adoptované z Ritinho predchádzajúceho vzťahu a niekoľko ďalších detí od rôznych žien. Oficiálna webstránka Boba Marleyho potvrdzuje jedenásť detí.

Tie uvedené na jeho oficiálnej webstránke sú:

  1. Sharon (*23. november1964), dcéra Rity z predchádzajúceho vzťahu, ale po svadbe s Ritou ju Marley adoptoval
  2. Cedella (*23. august1967) s Ritou Marley
  3. David "Ziggy", nar.17. október1968) s Ritou Marley
  4. Stephen (*20. apríl1972) s Ritou Marley
  5. Robert "Robbie" (*16. máj1972) s Pat Williams
  6. Rohan (*19. máj1972) so Janet Hunt
  7. Karen (*1973) so Janet Bowen
  8. Stephanie (*17. august1974) s Ritou Marley
  9. Julian (*4. jún1975) s Lucy Pounder
  10. Ky-Mani (*26. február1976) s Anite Belnavis
  11. Damian (*21. júl1978) so Cindy Breakspeare
  12. Makeda (*30. máj1981) s Yvette Crichton[9]

Posledné roky a smrť

[upraviť |upraviť zdroj]

Diagnóza rakoviny

[upraviť |upraviť zdroj]

V júli1977 mu zistili melanóm (rakovinu) na nechte na nohe. Hovorí sa, že dostal rakovinu, lebo si zranil palec počas futbalu, ale to doktori nikdy nepotvrdili. Marley odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byť „celok“.

Marley považoval doktorov za podvodníkov. Verný tomuto presvedčeniu odmietol všetky chirurgické zákroky a hľadal iné prostriedky, ktoré by neboli v rozpore s jeho náboženským presvedčením. Takisto odmietol spísať závet, na základe rastafariánskeho presvedčenia, že spísanie závetu je potvrdenie smrti, ktoré naruší nekonečnosť ľudského života.

Kolaps a liečba

[upraviť |upraviť zdroj]

Rakovina zasiahla Marleyho mozog, pľúca, pečeň a žalúdok. Po odohraní dvoch predstavení naMadison Square Garden, časti jeho1980Uprising Tour, skolaboval počas behu vNew YorkskomCentral Parku. PokračovanieUprising Tour bolo zrušené.

Bob Marley zahral svoj posledný koncert v Stanley Theatery vPittsburghu23. septembra1980. Živá verzia „Redemption Song“ na albumeSongs of Freedom bola nahratá na tomto predstavení. Marley potom požiadal o lekársku pomoc mníchovského špecialistu Josefa Isselsa, ale jeho rakovina už bola v konečnom štádiu.

Smrť a posmrtné ocenenia

[upraviť |upraviť zdroj]

Počas letu zNemecka domov na Jamajku, kde mal dožiť svoje posledné dni, začal Marley kolabovať a lietadlo muselo pristáť vMiami, kde ho na okamžité lekárske ošetrenie previezli do nemocnice Cedars of Lebanon Hospital. Zomrel v tej istej nemocnici skorého rána11. mája1981 v Miami na Floride vo veku iba 36 rokov. Jeho posledné slová pre jeho vtedy 12-ročného synaZiggyho boli: „Za peniaze život nekúpiš.“ Marleymu vystrojili štátny pohreb na Jamajke, ktorý kombinoval prvkyEtiópskej ortodoxnej cirkvi a rastafariánskych tradícií. Bol pochovaný v hrobke neďaleko jeho rodnej dediny s jeho gitarouGibson Les Paul, futbalovou loptou, marihuanovým jointom, prsteňom aBibliou. Mesiac pred smrťou obdržal jamajskýRád za zásluhy (Order of Merit).

Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti a zaručila mu mýtické postavenie v dejinách hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v marci1994. V roku1999 určil časopisTime albumExodus za najlepší album dvadsiateho storočia.

Vofebruári 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškouGrammy za celoživotné dielo, a Rebel Music, dokument o jeho živote, bol nominovaný na Najlepšie dlhé hudobné video dokladované vGrammy. Toto video získalo rôzne iné ocenenia. S účasťou Rity, niektorými členmi skupiny The Wailers, Marleyho milenkami a deťmi povedalo veľa o jeho príbehu.

Diskografia

[upraviť |upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku:Diskografia Boba Marleyho
Štúdiové albumy
Koncertné albumy

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. Michael Jackson, Elvis Presley Are Top-Earning Dead Musicians.Rolling Stone, 1. november 2012.Dostupné online [cit. 2013-01-30].
  2. 2007 Pop Conference Bios/Abstracts [online].Experience Music Project and Science Fiction Museum and Hall of Fame.Dostupné online.
  3. Bob Marley [online].Rock and Roll Hall of Fame, [cit. 2010-12-29].Dostupné online.
  4. Encyclopædia Britannica. [s.l.] : [s.n.], 2006. Kapitola Bob Marley.
  5. MILLER, Doug.Concert Series: 'No Woman, No Cry' [online]. web.BobMarley.com, 26. február 2007, [cit. 2009-10-03].Dostupné online.
  6. NEWCOMB, Peter. Top Earners for 2004.Forbes, 25. október 2004, s. 9.Dostupné online [cit. 2008-11-30].
  7. Rolling in the money [online]. iAfrica, [cit. 2008-11-30].Dostupné online.
  8. JEAN, Wyclef.100 Greatest Artists: Bob Marley [online]. Rolling Stone, [cit. 2013-07-07].Dostupné online.
  9. DIXON, Meredith.Lovers and Children of the Natural Mystic: The Story of Bob Marley, Women and their Children [online]. The Dread Library, [cit. 2007-06-21].Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Commons
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na témuBob Marley

Zdroj

[upraviť |upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuBob Marley na anglickej Wikipédii.

Autoritné údaje:
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bob_Marley&oldid=7932976
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp