| Bitka pri Tange | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasťťaženia vo východnej Afrike počasprvej svetovej vojny | |||||||
 Bitka pri Tange podľa Martina Frosta (1875–1927) | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Nemecké cisárstvo |  Britské impérium | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Paul von Lettow-VorbeckTom von Prince | Arthur Aitken | ||||||
| Sila | |||||||
| 1 000 mužov | 8 000 mužov 1 krížnik triedy Astraea | ||||||
| Straty | |||||||
| 16 mŕtvych Nemcov a 55 mŕtvych askari, 76 zranených | 360 mŕtvych, 487 zranených a 148 nezvestných | ||||||
Bitka pri Tange (3. -5. november1914) je jedna z najhanebnejších porážokSpojeného kráľovstva počasprvej svetovej vojny. Bitka sa odohrala v oblasti prístavuTanga v dnešnejTanzánii.
Obojživelná operácia, ktorá mala obsadiť centrum nemeckej správy vNemeckej východnej Afrike a ukončiť vojnu v tejto oblasti, sa skončila úplnou katastrofou, keď nemecký veliteľPaul von Lettow-Vorbeck zmietol takmer osemkrát silnejšie britské jednotky späť do mora a zmocnil sa koristi, ktorá mu umožnila viesť boj po celý zvyšok vojny a pútať tak na seba mnohonásobne početnejšie silyDohody.
Spojené kráľovstvo v boji nasadilo 8 000 vojakov, prevažneIndov, Paul von Lettow-Vorbeck asi 1 100 mužov, prevažneaskariov. Britské straty predstavovali 360 mŕtvych[1] a 487 ranených,[2] nemecké 71 mŕtvych[2] a 76 zranených.[2] Do nemeckých rúk padli stovkypušiek, desiatkyguľometov a asi 600 000nábojov.
Bitka predstavovala jednu z najhanebnejších porážok vojsk Dohody za celú prvú svetovú vojnu a je často uvádzaná ako vzorový príklad toho, ako sa veci nemajú robiť, od výberu jednotiek až po konkrétne chyby veliteľov. Geoffrey Regan začlenil popis jednania britskej strany pri plánovaní a vykonaní operácie ako obzvlášť otrasný príklad diletantizmu do svojejGuinnessovej knihy Vojnových omylov.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkovBitva o Tangu na českej Wikipédii aBattle of Tanga na anglickej Wikipédii.
