Bielorusko (biel.Белару́сь,rus.Белару́сь), dlhý tvar názvuBieloruská republika (biel.Рэспу́бліка Белару́сь,rus.Республика Беларусь), jevnútrozemský štát vovýchodnej Európe.[5] Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu sUkrajinou (891km), na západe sPoľskom (535km), na severozápade sLitvou (677km) na severe sLotyšskom (167km) a na severe a východe sRuskom (1 239km).
Bielorusko patrí do mierneho podnebného pásma na rozhraní kontinentálnych a oceánskych zón. Oceánske prúdenie je spôsobené blízkymBaltským morom aAtlantickým oceánom. Krajina má teplé letá a chladné zimy s relatívne malým počtom zrážok (546 –693mm). Priemerná letná teplota neprekračuje 17,5°C (júl) a zimná -7°C (január).
Bielorusko je republika s prezidentským systémom vlády. Dvojkomorový parlament – Národné zhromaždenie (po bielorusky:Нацыянальны сход) – pozostáva zo 110 člennej Snemovne reprezentantov (po bielorusky:Палата прадстаўнікоў) a z Rady republiky (po bielorusky:Савет Рэспублікі), ktorá má 64 členov. Poslanci dolnej komory sú volení vo všeobecných voľbách v jednomandátových obvodoch, z členov hornej komory sa 56 volí nepriamo a 8 menuje hlava štátu.
V dolnej komore parlamentu v súčasnosti tvoria väčšinu nestraníci (98 kresiel), okrem toho je tu zastúpená Komunistická strana (8 kresiel), Agrárna strana (3 kreslá) a Liberálnodemokratická strana (1 kreslo). Opozičné strany ako Bieloruský ľudový front a Zjednotená občianska strana Bieloruska nezískali v ostatných voľbách ani jediného poslanca.
V istých aspektoch sa javí súčasné Bielorusko ako zmenšenina voľakedajšiehoSovietskeho zväzu.
Naďalej sa pestuje kult komunistických vodcovLenina,Dzeržinského a iných.
Oficiálna politická scéna a médiá sú pozoruhodne jednotné.
Volebné výsledky sú nezvyčajne presvedčivé.
Štát štedro dotuje sociálny systém.
Od roku1994 prezidentský úrad zastávaAlexander Lukašenko (po bieloruskyАлякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка, známejší je však ruský variant jeho mena). Vo funkcii ho potvrdili ostatné voľby v roku 2015.
Viaceré medzinárodné organizácie, vrátaneOBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v médiách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru.Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v rokoch 2006, 2010,2015 a 2020 v ktorých získal súčasný prezidentLukašenko viac ako 80% hlasov. Z jeho súperov bol v roku 2006 najúspešnejšíAlexander Milinkevič (6%). V posledných dvoch voľbách sa opozícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi. V roku 2015 z troch vyzývateľov Lukašenka, ktorý podľa oficiálnych výsledkov získal 83,47% hlasov, jediným opozičným demokratickým kandidátom bola Taciana Karatkievič, ktorá získala len 4,44%. 6,32% voličov hlasovali proti všetkým kandidátom.
Bielorusko sa v súčasnosti delí na šesť oblastí a hlavné mesto Minsk, ktoré má osobitné postavenie a je zároveň centrom Minskej oblasti (Мінская вобласць) a Minského rajónu
Počet obyvateľov Bieloruska k 1. októbru 2019 dosiahol 9 413 446 ľudí.[2] V posledných rokoch sa stabilizoval tesne pod 9,5 miliónmi. Prirodzený úbytok, ktorý trápil krajinu od roku 1993 sa značne zmiernil a pre výrazné znižovanie počtu zomrelých a mierne zvyšovanie pôrodnosti dosiahol v roku 2015 len 621 ľudí. Je predpoklad, že Bielorusko dosiahne v roku 2016 prirodzený prírastok, ktorý by ale nemal dlho vydržať, keďže sa postupne do plodného veku dostávajú menej početné ročníky narodené v 90. rokoch.
Podľa sčítania ľudu z novembra2011 sa 58,9% všetkých Bielorusov hlásilo k nejakému náboženstvu; z toho pravoslávie tvoria (bieloruský exarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi) asi 82%. Rímsky katolicizmus sa praktizuje väčšinou v západných oblastiach a existujú tiež rôzne odvetvia protestantizmu. Menšiny tiež praktizujú grécky katolicizmus, judaizmus, islam (najmä. Lipkovia) a novopohanstvo. Celkovo je 48,3% populácie pravoslávnych kresťanov, 41,1% je bez vyznania, 7,1% katolíkov a 3,3% nasledujú iné náboženstvá.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránkypomocníka, odporúčanie preencyklopedický štýl a článokvhodne upravte.
Tejto sekcii chýbajúodkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možnéoveriť.
↑Human Development Report 2016 – "Human Development for Everyone" [online]. Rozvojový program Spojených národov, [cit. 2017-06-27].Dostupné online. (po anglicky)
↑Religion and denominations in the Republic of Belarus [online]. Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Belarus, [cit. 2013-02-17].Dostupné online. Archivované 2017-10-14 z originálu.
.svg)
