Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Bielorusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bieloruská republika
Vlajka BieloruskaŠtátny znak Bieloruska
VlajkaZnak
Štátna hymna:
My, Belarusy (My, Bielorusi)
Miestny názov 
  dlhýРэспубліка Беларусь (bieloruština)
Республика Беларусь (ruština)
  krátkyБеларусь (bieloruština)
Беларусь (ruština)
Hlavné mestoMinsk
53°55 s.š. 27°33 v.d.
Najväčšie mestoMinsk
Úradné jazykybieloruština,ruština


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
prezidentská republika
Alexandr Lukašenko
Alexander Turčinov
Vznik25. august1991 (vyhlásenie nezávislosti odZSSR)
19. september 1991 (premenovanie na Bieloruskú republiku)
26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Bieloruska)
SusediaPoľsko,Litva,Lotyšsko,Rusko,Ukrajina
Rozloha
  celková
  voda (%)
 
207 595 km² (84.) 
 km² (1,4 %)
Počet obyvateľov
  odhad (2024)
  sčítanie (2019)

 hustota (2024)
 
9,155,978[1] (93.)
9 413 446[2]

45,8/km² (142.)
HDP
  celkový
  na hlavu (PKS)
2018
59 mld.[3] $ (77.)
6 300 $ (92.)
Index ľudského rozvoja (2015)0,796[4] (52.) – vysoký
Menabieloruský rubeľ = 100 kopejok (BYN)
Časové pásmo
 Letný čas
(UTC+3)
(UTC+3)
Medzinárodný kódBLR / BY
Medzinárodná poznávacia značkaBY
Internetová doména.by
Smerové telefónne číslo+375
Map
Interaktívna mapa
Gramotnosť: 99 %

Súradnice:53°31′42″S28°02′48″V /53,528333333333°S 28,046666666667°V /53.528333333333; 28.046666666667

Bielorusko (biel.Белару́сь,rus.Белару́сь), dlhý tvar názvuBieloruská republika (biel.Рэспу́бліка Белару́сь,rus.Республика Беларусь), jevnútrozemský štát vovýchodnej Európe.[5] Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu sUkrajinou (891 km), na západe sPoľskom (535 km), na severozápade sLitvou (677 km) na severe sLotyšskom (167 km) a na severe a východe sRuskom (1 239 km).

Dejiny

[upraviť |upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku:Dejiny Bieloruska

Obdobia dejín Bieloruskej republiky:

Geografia

[upraviť |upraviť zdroj]

Reliéf Bieloruska je málo členitý, prevažuje relatívne rovinatý terén. Najvyšším bodom jeDziaržynskaja hara (po bielorusky:Гара Дзяржынская) vysoká345 m. Krajina je súčasťouVýchodoeurópskej nížiny. Typickým krajinotvorným prvkom sú početné jazerá (okolo 11 000), ktorých plocha zväčša nepresahuje0,5 km². Lesy pokrývajú asi 34 % krajiny, panenský prales sa zachoval vBielovežskom národnom parku (po bielorusky:Белавеская пушча,po poľsky:Puszcza Białowieska) v poľsko-bieloruskom pohraničí (nazozname svetového dedičstva UNESCO).

Bielorusko patrí do mierneho podnebného pásma na rozhraní kontinentálnych a oceánskych zón. Oceánske prúdenie je spôsobené blízkymBaltským morom aAtlantickým oceánom. Krajina má teplé letá a chladné zimy s relatívne malým počtom zrážok (546 –693 mm). Priemerná letná teplota neprekračuje 17,5 °C (júl) a zimná -7 °C (január).

Bieloruské územie sa nachádza na rozvodí medziBaltským aČiernym morom. Krajinou pretekajú štyri významné vodné toky –Pripiať aDneper (na115 km tvorí bielorusko-ukrajinskú hranicu),Berezina aSož, ktoré tečú doČierneho mora a rieky na severozápade –Neman,Západná Dvina (Daugava), kýmVilija aZápadný Bug tečú doBaltského mora.

Politické pomery

[upraviť |upraviť zdroj]
PrezidentAlexandr Lukašenko a ruský prezidentVladimir Putin, 2015

Bielorusko je republika s prezidentským systémom vlády. Dvojkomorový parlament – Národné zhromaždenie (po bielorusky:Нацыянальны сход) – pozostáva zo 110 člennej Snemovne reprezentantov (po bielorusky:Палата прадстаўнікоў) a z Rady republiky (po bielorusky:Савет Рэспублікі), ktorá má 64 členov. Poslanci dolnej komory sú volení vo všeobecných voľbách v jednomandátových obvodoch, z členov hornej komory sa 56 volí nepriamo a 8 menuje hlava štátu.

V dolnej komore parlamentu v súčasnosti tvoria väčšinu nestraníci (98 kresiel), okrem toho je tu zastúpená Komunistická strana (8 kresiel), Agrárna strana (3 kreslá) a Liberálnodemokratická strana (1 kreslo). Opozičné strany ako Bieloruský ľudový front a Zjednotená občianska strana Bieloruska nezískali v ostatných voľbách ani jediného poslanca.

V istých aspektoch sa javí súčasné Bielorusko ako zmenšenina voľakedajšiehoSovietskeho zväzu.

  • Naďalej sa pestuje kult komunistických vodcovLenina,Dzeržinského a iných.
  • Oficiálna politická scéna a médiá sú pozoruhodne jednotné.
  • Volebné výsledky sú nezvyčajne presvedčivé.
  • Štát štedro dotuje sociálny systém.

Od roku1994 prezidentský úrad zastávaAlexander Lukašenko (po bieloruskyАлякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка, známejší je však ruský variant jeho mena). Vo funkcii ho potvrdili ostatné voľby v roku 2015.

Viaceré medzinárodné organizácie, vrátaneOBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v médiách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru.Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v rokoch 2006, 2010,2015 a 2020 v ktorých získal súčasný prezidentLukašenko viac ako 80 % hlasov. Z jeho súperov bol v roku 2006 najúspešnejšíAlexander Milinkevič (6 %). V posledných dvoch voľbách sa opozícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi. V roku 2015 z troch vyzývateľov Lukašenka, ktorý podľa oficiálnych výsledkov získal 83,47 % hlasov, jediným opozičným demokratickým kandidátom bola Taciana Karatkievič, ktorá získala len 4,44 %. 6,32 % voličov hlasovali proti všetkým kandidátom.

Bližšie informácie v hlavnom článku:Zoznam miest v Bielorusku

Administratívne rozdelenie

[upraviť |upraviť zdroj]

Bielorusko sa v súčasnosti delí na šesť oblastí a hlavné mesto Minsk, ktoré má osobitné postavenie a je zároveň centrom Minskej oblasti (Мінская вобласць) a Minského rajónu

Oblasti Bieloruska

  1. Brestská oblasť
  2. Homeľská oblasť
  3. Hrodnianska oblasť
  4. Mahiľovská oblasť
  5. Minská oblasť
  6. Vicebská oblasť

Hlavné mesto

  1. Minsk

Ekonomika

[upraviť |upraviť zdroj]
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že hodoplníš a rozšíriš.

Obyvateľstvo

[upraviť |upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku:Demografia Bieloruska

Počet obyvateľov Bieloruska k 1. októbru 2019 dosiahol 9 413 446 ľudí.[2] V posledných rokoch sa stabilizoval tesne pod 9,5 miliónmi. Prirodzený úbytok, ktorý trápil krajinu od roku 1993 sa značne zmiernil a pre výrazné znižovanie počtu zomrelých a mierne zvyšovanie pôrodnosti dosiahol v roku 2015 len 621 ľudí. Je predpoklad, že Bielorusko dosiahne v roku 2016 prirodzený prírastok, ktorý by ale nemal dlho vydržať, keďže sa postupne do plodného veku dostávajú menej početné ročníky narodené v 90. rokoch.

Národnostné zloženie

[upraviť |upraviť zdroj]
UmiestnenieNárodnosť[6]Počet%
1Bielorusi7 957 25283,7
2Rusi785 0848,3
3Poliaci294 5493,1
4Ukrajinci158 7231,7
5Židia12 9260,14
6iní76 6100,81

Vierovyznanie

[upraviť |upraviť zdroj]
Náboženstvo v Bielorusku (2011)[7]
Pravoslávie
 
48,3 %
Bez vyznania
 
41,1 %
Katolicizmus (latinského obradu)
 
7,1 %
Ostatní
 
3,3 %

Podľa sčítania ľudu z novembra2011 sa 58,9% všetkých Bielorusov hlásilo k nejakému náboženstvu; z toho pravoslávie tvoria (bieloruský exarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi) asi 82%. Rímsky katolicizmus sa praktizuje väčšinou v západných oblastiach a existujú tiež rôzne odvetvia protestantizmu. Menšiny tiež praktizujú grécky katolicizmus, judaizmus, islam (najmä. Lipkovia) a novopohanstvo. Celkovo je 48,3% populácie pravoslávnych kresťanov, 41,1% je bez vyznania, 7,1% katolíkov a 3,3% nasledujú iné náboženstvá.

Osobitá poznámka

[upraviť |upraviť zdroj]

Dňa22. decembra2008 Bielorusko uznalo nezávislosťJužného Osetska aAbcházska. Stalo sa tak vMinsku na rokovaní prezidentaAlexandra Lukašenka a jeho ruského partneraDmitrija Medvedeva o znížení ceny dodávky ruskej ropy do krajiny. PoNikarague je tak Bielorusko druhou krajinou sveta a prvou krajinouEurópy vôbec, ktorá nezávislosť týchto dvoch republík v sústaveGruzínska uznala.

Bieloruská pozemná armáda

[upraviť |upraviť zdroj]
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránkypomocníka, odporúčanie preencyklopedický štýl a článokvhodne upravte.
Tejto sekcii chýbajúodkazy na použité zdroje,
obsah preto nie je možnéoveriť.
tanky
tankštatv servise
T-72AZSSRnezame
T-72B447
T-72B3 Obr. 2016Rusko20
Obrnené bojové vozidlá
vozidloštatv servise
BRM-1ZSSR132
BRDM-2RKhnezname
Caimanbielorusky13+
MT-LBZZSR78+
RKhM-4ruskonezname
Bojové vozidlá pechoty
vozdiloštatv servise
BMP-2ZSSR906
BTR-82AZSSR/Rusko31+
Mobilné vozidlá pechoty
vozidloštatv servise
GAZ Tigr-Mruskonezname
Dongfeng EQ2050čína22
MZKT-4190100 Volat V1bieloruskonezname
Dajiang CS/VN3čina12
Samohybné protitankové raketové systémy
vozidloštatv servise
9P148 KonkursZSSR75
9P149 Shturm-S85
Húfnica
vozidloštatv servise
122 mm D-30ZSSR24
152 mm 2A65 Msta-B108
Balistické rakety krátkeho doletu
vozidloštatv servise
OTR-21 Tochka-UZSSR36
9K720 IskanderZSSR/Rusko4
vozidloštatv servise
30mm 2K22(M) TunguskaZSSRnezname
Systémy samohybných rakiet zem-vzduch (SAM).
vozidloštatv servise
9K35 Strela-10ZSSRnezname
9K33 OsaZSSR/Bieloruskonezname
Tor-M2KRuskonezname
S-300PSZSSRnezname
S-400 Triumfrusko2
Radary
vozidlaštatyv servise
PRV-9 'Tenká koža E'ZSSRnezname
PRV-16 'Tenká koža B'
55ZH6 'Tall Rack'
1S80 'Sborka' PPRU
Protivnik-GEbielorusko

Zdroj

[upraviť |upraviť zdroj]

Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.Dostupné online

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Wikicitáty
Commons
Predsedovia Najvyššieho sovietu a prezidenti Bieloruska
^1  predsedovia Najvyššieho sovietu (Najvyššej rady) Bieloruska
Bielorusko – Беларусь (Belarus) – (BY)

Oblasti (вобласьць):Brestská oblasťHomeľská oblasťHrodnianska oblasťMahiľovská oblasťMinská oblasťVicebská oblasť

Hlavné mesto:Minsk

Prezidentské voľby
Parlamentné voľby
Referendá
Štáty a závislé územia vEurópe
Nezávislé štáty
Ostatné územia
Sporné územia
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii
Členovia
Vlajka spoločenstva nezávislých štátov
Pridružený člen
Členovia
Partneri pre
spoluprácu
  1. Size and natural increase of population [online]. Belstat, [cit. 2018-04-03].Dostupné online. Archivované 2018-07-03 z originálu. (po anglicky)
  2. 12В Белстате подробно разъяснили данные переписи населения — 2019 [online]. Газета «Рэспублiка», 2020-02-26.Dostupné online. (po rusky)
  3. Report for Selected Countries and Subjects International Monetary Fund
  4. Human Development Report 2016 – "Human Development for Everyone" [online]. Rozvojový program Spojených národov, [cit. 2017-06-27].Dostupné online. (po anglicky)
  5. Bielorusko [online]. 2009-02-02.Dostupné online.
  6. Ethnic composition of Belarus 2009
  7. Religion and denominations in the Republic of Belarus [online]. Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Belarus, [cit. 2013-02-17].Dostupné online. Archivované 2017-10-14 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielorusko&oldid=8096982
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp