V užšom zmysle patria medzi bezstavovce lenmnohobunkové živočíchy (Polycytozoa), teda niejednobunkové organizmy prvoky. V ešte užšom zmysle sa sem nezaraďujú ani živočíchy, ktoré už majúchordu, ale nemajú ešte vyvinutú chrbticu. V tom prípade sa hovorí obezchordátoch.
V súčasnej systematickejzoológii sa táto skupina nepovažuje za plnohodnotnýtaxón, keďže je toparafyletický taxón, ktorý navyše vznikol len na zostatkovom princípe - patria sem všetky druhy živočíchov, ktoré nemajú chrbticu.
Bezstavovce sú veľmi rôznorodou skupinou zahŕňajúcou množstvo živočíšnychkmeňov. Naproti tomu všetky stavovce patria do jediného kmeňa. Medzi bezchordáty sa zaraďujú rôzne veľké a rôzne zložito stavané organizmy - odmikroskopických, voľným okom nepozorovateľných živočíchov až po niekoľko desiatok metrov dlhéčervy, od extrémne jednoduchýchplakulovcov ahubiek až po vyspeléhlavonožce s dobre rozvinutýmizmyslovými orgánmi ainteligenciou dokonca porovnateľnou scicavcami. Spája ich len neprítomnosť vnútornej kostry (endoskeletu), ktorú však už majú niektoré chordáty patriace medzi bezstavovce vyvinutú minimálne vlarválnych štádiách, aj keď sa u nikdy nediferencuje na jednotlivéstavce. Dokonca aj u hlavonožcov, napriek tomu, že sa zaraďujú kmäkkýšom, klesá redukovaný zvyšok schránky dovnútra tela a vytvára u nich vnútornú oporu.
Niektorým bezstavovcom chýbajú celéorgánové sústavy známe u stavovcov, ako napríkladdýchacia,obehová,nervová čioporno-pohybová. Chýbajúce orgány a orgánové sústavy nemusia byť vždy nutne znakom primitívnosti danej skupiny, ale mohli ju stratiť aj druhotne, napríklad v dôsledku prispôsobenia saparazitickému spôsobu života. Príkladom takejto druhotnej straty orgánovej sústavy jepásomnica, ktorá nemátráviacu sústavu. Pásomnice síce pravdepodobne pochádzajú zo spoločného predka sploskulicami, ale v dôsledku prispôsobenia sa na parazitický spôsob života tráviaca sústava pásomnice postupne zanikla ako nepotrebná.
Bezstavovce nemajúkrv v pravom zmysle slova. Pokiaľ ju majú, ichkrvné bunky nebývajú tak dobre diferencované na rozličné funkcie ako u stavovcov, a funkciu prenášania dýchacích plynov plnia lenkrvné farbivá rozpustené voľne v krvi. Krvvzdušnicovcov dokonca vôbec neplní funkciu zásobovaniatkanívkyslíkom, túto funkciu zabezpečujú priamo ich dýchacie orgány -vzdušnice.Telové tekutiny nemusia byť v tele vôbec pumpovanésrdcom, u niektorých skupín na to postačujú pulzujúcecievy (obrúčkavce). Telové tekutiny sa väčšinou voľne rozlievajú v tele, len v menšine prípadov býva krv uzavretá vcievach, ako je to známe u stavovcov.
Na rozdiel od stavovcov, bezstavovce sa bránia prieniku parazitických čipatogénnych organizmov do ich tiel len pomocou vrodenej nešpecifickejimunity. Neexistuje u nich špecifická (získaná) imunita typická pre stavovce. Obranné mechanizmy sú rôzne: patrí sem napríklad kožná bariéra,kutikulárna bariéra,slizový obal,fagocytóza cudzích látok určitými na to prispôsobenými bunkami,enkapsulácia a enzymatický rozklad cudzorodých látok.
Bezstavovce sa môžu deliť podľa rôznych kritérií. Základné delenie, v prípade, že tentotaxón zahŕňa aj jednobunkové organizmy je naprvoky (Protozoa) amnohobunkovce (Polycytozoa). Predpokladá sa, že druhá skupina sa vyvinula z prvej.
Mnohobunkové živočíchy možno rozdeliť na tri základné skupiny nazývané niekedy vývojové stupne alebo oddelenia (v tomto zmysle však oddelenia nie sú totožné s kmeňmi). Prvý vývojový stupeň,plakulovce (Placozoa) je zatiaľ zastúpený iba jediným druhom -Trichoplax adherens. Tento druh sa skladá z dvoch vrstiev obrvených buniek, priestor medzi nimi je vyplnený vretenovitými a hviezdicovitými bunkami. Nemá ešte nijaké orgánové sústavy.
Druhým vývojovým stupňom súhubkovce (Parazoa), z ktorých je zatiaľ známych okolo 5 000 druhov. Nemajú nijaké pohybové orgány, nervovú ani obehovú sústavu, a žijú prisadnuto.
Tretie a najväčšie oddelenie tvoria živočíchy, ktoré majú dobre diferencovanézárodočné listy, z ktorých vznikajú tkanivá v pravom zmysle slova. Nazývajú saepitelovce (Eumatozoa). Všetky epitelovce okrempŕhlivcov (Cnidaria) patria zároveň do skupinydvojstranovcov (Bilateralia aleboTriploblastica), pretože v embryonálnom štádiu sa im zakladajú tri zárodočné listy:ektoderm,endoderm amezoderm. Zároveň sú (až na výnimky) viacmenej dvojstranne súmerné, hoci druhotne môže táto súmernosť zanikať - príkladom súulitníky (Gastropoda). Pŕhlivce sú, až na výnimky, súmerné skôr radiálne, preto sa zaraďovali do podsekcieRadiata.
Mnohobunkové bezstavovce možno rozdeliť aj podľa toho, či ichústny otvor vzniká v proceseembryogenézy z prvotného telového otvoru -prvoústovce (Protostomia), alebo sa ústa tvoria až druhotne -druhoústovce (Deuterostomia).
