Bazalt alebočadič (staršie,paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajúdiabáz[2] alebomelafýr[3]) je tmavosivá, niekedy čiernahornina sopečného pôvodu. Väčšinou má zrnitú stavbu, niekedy sporfyrickými výrastlicami jednotlivých minerálov, vyskytuje sa však aj vo forme škvary, bez viditeľných kryštálov. Mineralogicky je tvorenýplagioklasmi, amafickými minerálmi: prevažnepyroxénmi a menším obsahomolivínu. Pre bazalty je charakteristická stĺpcovitá odlučnosť – prizvetrávaní sa tvoria šesť- alebo päťuholníkové bloky.
Bazalt sa používa na označenie jemne zrnitýchextruzívnych, prípadne plytko uloženýchintruzívnych hornín, hrubo zrnité hlbinné horniny daného zloženia sa označujú názvamidolerit agabro. Termín bazalt, predtým používaný už v starom Grécku a Egypte, zaviedol v súčasnom ponímaní v roku 1546Georgius Agricola[4]. Staroveké použitie termínu je pripisované rímskemu prírodovedcoviPlíniovi Staršiemu[5].
Najvýznamnejšou zložkou bazaltov sú zásadité (sodno-vápenaté) živce -plagioklasy (labradorit ažbytownit) apyroxény (rombické aj monoklinické)[6]. V značnom množstve môže byť prítomný ajilmenit amagnetit, pre niektoré typy bazaltov sú typické vyššie obsahy minerálovskupiny olivínu. V medzipriestoroch medzi minerálmi jevulkanické sklo, alebo druhá generácia rovnakých minerálov v drobnozrnnom vývoji[3]. Bazalty staršie akokenozoikum sú často silne alterované a ich primárne minerály sú vo veľkej miere nahradené chloritom, sklo je devitrifikované a nahradenépalagonitom. Prítomné výrastliceolivínu sú premenené nasaponit alebonontronit, prípadne Fe-oxidyhematit,magnetit, čigoethit.[7]
Tholeitické bazalty - sú najrozšírenejším typom. Do tejto kategórie spadajú všetky bazalty oceánskeho dna (tzv. mid ocean ridge basalt - MORB), veľkých vulkanických ostrovov aj kontinentálnych bazaltov. Charakteristický je nízky obsahsodíka a priemerný obsahkremíka. Mineralogicky je charakterizovaný obsahom pyroxénov (augit),plagioklasu amagnetitu. Ako akcesórie sa vyskytuje oxid kremičitý (kremeň, príp.tridymit) aolivín.
Olivinické tholeity sú dosť podobné, len majú zvýšený obsah olivínu.
Vysokohlinité bazalty - majú zvýšený obsah Al2O3 - 17 % a nižší obsah TiO2.
Teplota bazaltovejmagmy je okolo 1 100 až 1 250 °C. Vďaka nej, ako aj nízkemu obsahu rozpustených plynov je magma značne pohyblivá (vytvára až 20 km dlhé lávové prúdy), jej erupcie bývajú spravidla pokojné, bez väčších explózií. Bazalty sú pevnejšie akogranitoidy, približne o tretinu (pevnosť v tlaku za sucha 180 až 380 MPa). Ich hustota sa pohybuje od 2,95 do 3,15 g.cm3[1].
Bazalty majú v porovnaní s inými bežnými horninami malý obsah oxidu kremičitého (SiO2) - od 48 do 52 hm. %. Zvyšok je tvorený prevažne oxidom horečnatým (MgO - 5 až 12 hm. %), oxidom vápenatým (CaO - okolo 10 hm. %), oxidmi železa (FeO a Fe2O3 - 5 - 14 hm. %) a oxidom hlinitým (Al2O3 - viac ako 14 hm. %). Oprotisvetlejším horninám majú menší obsah CaO, Na2O, K2O. Asi 2 - 6 hmotnostných % tvoria alkálie, 0,5-2,0 %TiO2.
Alkalické bazalty majú obsah Al2O3 od 17 do 19 %; boninity majú obsah MgO do 15%. Nafoidy bohatémafické horniny až alkalické bazalty môžu mať obsah Na2O a K2O aj 12% a viac.
Terciérny bazalt z okolia Žiaru nad Hronom
Keďže sú MORB bazalty považované za jednu z kľúčových faktorov chápaniaplatňovej tektoniky ich chemické zloženie bolo pomerne podrobne prebádané. Zloženie MORB bazaltov je síce odlíšiteľné od bazaltov vznikajúcich v iných prostrediach, sami nie sú celkom rovnaké. Ich zloženie sa mení na základe ich umiestnenia vstredooceánskom chrbáte a je závislé aj od jednotlivých lokalít a oceánskych bazénov. MORB bazalty a ich intruzívne ekvivalenty,gabrá sú typickými horninamistredooceánskych chrbtov. Sú tiež označované ako tholeitické bazalty a majú pomerne nízky obsah alkálií a nekompatibilných stopových prvkov. MORB bazalty tiež majú pomerne rovnú krivku obsahuREE, normalizovanú na plášťovéchondritické hodnoty. Naproti tomu, alkalické bazalty majú normalizované hodnoty obohatené o ľahké prvky REE a majú celkovo vyšší obsah REE a ďalších nekompatibilných prvkov.
Charakteristická stĺpcovitá dolučnosť bazaltu na lokalite Panská Skála v Česku. Bazalt s mandľovitou (amygdaloidnou) štruktúrou, dutiny vyplňuje zeolit - thomsonit. Lokalita: Pustý vrch u Folknářů, Česko
Miesta výskytu bazaltových magiem sú rôzne, najčastejšie sú toriftové údolia (nachádzajúce sa vstredooceánskych chrbátoch, alebo na kontinentoch),horúce škvrny, ale bazaltový vulkanizmus sa vyskytuje aj v konvergentných okrajoch stretávajúcich satektonických platní, najmä ak sú obidve platne tvorené oceánskoukôrou.
Bazalty sú veľmi rozšírené, je nimi tvorené prakticky celé oceánske dno. Na pevnine sú známe obrovské výlevy bazaltov ztriasu:Dekanské, prípadneSibírske trapy - obrovské plošiny tvorené bazaltami, vzniknuté v priebehu len niekoľko tisíc rokov (čo je vgeologickom meradle veľmi krátky čas), čo prestavuje enormnú vulkanickú aktivitu. Podobná vulkanická aktivita bola zaznamenaná na začiatkujury okolo novovznikajúcehoAtlantiku[8]. Ďalšia veľká akumulácia bazaltov, ktorá je vulkanicky aktívna aj v súčasnosti sa nachádza naHavajských ostrovoch, príp.Islande.
Bazalt je často využívaná surovina v stavebníctve (akoštrk a kamenivo dobetónov), stavebný aj obkladový kameň. Tiež pri výrobe izolačných materiálov ako petrurgický čadič (čadičové vlákna,minerálna vlna).
↑abOn-line geologická encyklopedie - Tabulka 9. Pevnost v tlaku a hustota hlavních skupin hornin [online]. geology.cz, 29.5.2009.Dostupné online.
↑Kamenický, J., Hovorka, D., 1980, O návrhu subkomisie IUGS pre systematiku eruptív na klasifikáciu a nomenklatúru vulkanických a niektorých ďalších skupín hornín. Mineralia Slovaca, 12, 1, s. 75-88
↑abHovorka, D., 1990:Sopky.Veda, Bratislava, 147 s.
↑Le Maitre, R.W. (Editor), 2002, Igneous rocks A Classification and Glossary of Terms Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks. Cambridge University Press, Cambridge, s. 61
↑Krist, E., Krivý, M., 1985:Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
