Zvuk basového bubna najčastejšie vytváraný pomocou jedno alebo dvojšľapkových pedálových mechanizmov ovládaných nohou. Prvý bubeník, ktorý hral na basový bubon pomocou nožnej šľapky, bol Dee Dee Chandler koncom 19. storočia.[1]
Dvojšľapkový mechanizmus sa skladá z dvoch nezávislých pedálov spolu s dvoma nezávislými úderníkmi. Vytvorenie dvojšľapkového mechanizmu umožnilo nastaviť druhý pedál bližšie k pedálu hi hatu. Dvojšľapkový mechanizmus sa využíva hlavne v niektorých druhochjazzu,rocku ametalu.
Zvyčajné stavebné prvky basového bubna sú:
- drevené alebo kovové telo
- predná a zadnámembrána (oproti bubeníkovi môže mať otvory, tie však môžu byť v niektorých prípadoch odstránené)
- lisované ráfky membrán
- nastavovacia skrutka membrány
- nôžky držiace bubon v úrovni
- (voliteľné) dvojšľapkový mechanizmus - časť bicej súpravy určená na vytvorenie rýchlejšieho a zložitejšieho rytmu. Umožňuje hranie dvomi pedálmi na jednej centrále.
Za účelom tlmenia vysokých tónov a veľkého zdôraznenia basového bubna sa vkladajú do jeho vnútra špeciálne rohože, zvinutý materiál alebo vankúšik. V závislosti od toho, aký tlmený zvuk chce hudobník dosiahnuť, sa určuje, či rohož príde do priameho styku s membránami alebo príde do styku len s jednou z dvoch membrán.
- ↑BAINES, Anthony.The Oxford companion to musical instruments. [s.l.] : Oxford University Press.ISBN9780193113343. S. 25.