Basilicata je hornaté územie, ktoré sa rozkladá na veľkej časti južnýchApenín, medzi riekouOfanto, masívomMonte Pollino na juhu a riekouBradano na východe. Nachádza sa tu vyhasnutásopkaMonte Vulture, pričom okolie je seizmicky aktívne, najmä pri mestáchMelfi aPotenza. Veľká časť regiónu bola zdevastovaná pri veľkomzemetrasení v roku 1857.
Región bol v minulosti známy aj ako Lucania, podľa pôvodných obyvateľov. Územie pred príchodomGrékov v 7. storočí pred Kr. obývaliSamniti. Gréci toto územie začlenili doMagna Graecia, založili viaceré mestá, podporilipoľnohospodárstvo a zaviedli obchod. Približne od 2. storočia pred Kr. bolo územie pod nadvládouRimanov. Po Rimanoch na území vládlaByzantská ríša, ktorá pomenovala územie ako Basilicata. Neskôr toto územie napadliNormani aŠvábi. V 13. storočí bola nastolenáfeudálna spoločnosť a región zostal v hlbokej chudobe. Neskôr v regióne panovaloKráľovstvo oboch Sicílií a v roku 1860 sa Basilicata vzburou pridala kTalianskemu kráľovstvu. Počas tohto obdobia bolo štátom skonfiškované a predané veľké územie, ktoré vlastnila rímskokatolícka cirkev. Novými vlastníkmi ale bola hŕstka bohatých ľudí a obyčajní ľudia žili stále v chudobe. Vznikol tak fenomén miestnych zbojníkov, ktorých podporovala cirkev, aby povstali proti novému štátu. Tento odpor trval ešte veľa rokov. Po druhej svetovej vojne sa situácia vďaka pozemkovej reforme začala v regióne zlepšovať. V roku 1952 boli obyvatelia Sassi di Matera (stará časť mestaMatera) štátom presťahovaní, ale viacerí už predtým emigrovali čo viedlo k veľkej demografickej kríze. V roku 1994 bola Sassi di Matera zapísaná do Svetového dedičstva UNESCO, automobilkaFiat začala vyrábať v mesteMelfi a vznikolNárodný park Pollino.
