Báb (arabs. بابbáb - brána), vlastným menomSajjid Alí Muhammad aleboMirza Alí Muhammad (*20. október1819,Šíráz,Perzia – †9. júl1850,Tabríz, Perzia) bol zakladateľbábizmu. ZakladateľbahaizmuBahá’u’lláh považoval Bába za svojho predchodcu.
Sajjid Alí Muhammad sa živil ako obchodník a cestoval poIráne aIraku. V rokoch 1840–41 navštívilšiitske pútne miestoKarbala, kde sa dostal do kontaktu sšajchizmom, islamským mystickým hnutím.22. mája1844 sa vyhlásil za predchodcu skrytéhoimáma (vodcu šiitskych moslimov) a prijal meno Báb. Ešte v ten večer začal písať svoje prvé náboženské dielo, komentár k dvanástej súreKoránu (súreJúsuf) pod názvomKajjúm al-Asma'. Bábisti a bahájci považujú tento spis za prvé Bábovo dielo inšpirovanéBohom.
V septembri1844 vykonal Báb púť doMekky. Pre svoju reformovanú verziu šiitskeho islamu sa mu nepodarilo získať veľa prívržencov. Po návrate do Šírázu ho perzské úrady uväznili. Vo väzení strávil pol roka a krátko po svojom prepustení sa v ňom začiatkom roku1847 ocitol zase. Na jar roku1848 sa v liste svojim žiakom vyhlásil za očakávaného dvanásteho imáma šiitskeho islamu. Po smrti perzskéhošáha na jeseň roku 1848 sa niektorí radikálni Bábovi prívrženci rozhodli využiť príležitosť a definitívne sa oddeliť od islamu. Začali viesť formubábistickéhodžihádu s cieľom vytvoriť bábistickúteokraciu. Séria povstaní Bábových prívržencov trvala päť rokov. Perzské úrady Bába v roku 1850 odsúdili na trest smrti a popravili.
Najdôležitejším Bábovým dielom jeBaján, posvätná kniha bábistov a bahájcov.
- Manfred Hutter. „Bābīs". In: Lindsay Jones (ed.),Encyclopedia of Religion, Second Edition, Vol. 2, Farmington, MI: Thomson Gale,2005.