| Autonomistický blok | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | AB |
| Založenie | 1932 -Zvolenský manifest |
| Rozpustenie | 1935 |
| Materská strana | HSĽS,SNS,AZS aPS |
| Predseda | Andrej Hlinka,Martin Rázus,Andrej Bródy aLeon Wolf |
| Najviac poslancov | 22 |
| Volebný výsledok | 6,86 % (parlamentné voľby 1935) |
| Ďalšie informácie | |
| Web | |
Autonomistický blok bolo zoskupenie politických strán pôsobiacich v medzivojnovomČeskoslovensku v rokoch 1932 – 1935, ktorých cieľom bolo presadenie autonómie v rámci spoločného štátu. Išlo o stranyHSĽS aSNS, a neskôr ajPoľskú stranu v Československu (Polskie stranictwo v Czechoslowacji) aAutonómny poľnohospodársky zväz (politická stranaRusínov).[1] Autonomistický blok nezjednotil strany organizačne alebo programovo, išlo skôr o spoločný postup strán pri ochrane záujmov svojich voličov, resp. svojich národov.[2]
Strany išli pod spoločnou kandidátkou doparlamentných volieb v roku 1935. Ich kandidáti kandidovali v 9 z 22 volebných obvodov ČSR. Autonomistický blok obdržal v celoštátnom meradle 6,86 % hlasov (564 273 voličov) a umiestnil sa na 7. mieste. V 300-člennomparlamente obsadil 22 mandátov, z toho 1 na Moravskej Ostrave, 20 na Slovensku a 1 na Podkarpatskej Rusi. V senáte zasadlo za Autonomistický blok 11 senátorov (z toho 10 za Slovensko a 1 za Podkarpatskú Rus).[1] Najvyšší zisk dosiahlo zoskupenie na Slovensku, kde obdržalo vyše 30 % hlasov voličov a voľby s prehľadom vyhralo, no i tak išlo skôr o sklamanie, pretože predstavitelia HSĽS očakávali oveľa lepší výsledok.[3]
Kandidáti Autonomistického bloku pre voľby do poslaneckej snemovne a senátu.
Zvolení poslanci za Autonomistický blok v roku 1935
Andrej Bródy (Aut. poľn. zväz),Rudolf Čavojský (HSĽS),Štefan Danihel (HSĽS),Karol Dembovský (HSĽS),Jozef Drobný (HSĽS),Pavol Florek (HSĽS),Štefan Haššík (HSĽS),Andrej Hlinka (HSĽS),František Kendra (HSĽS),Martin Longa (HSĽS),Štefan Onderčo (HSĽS),Mikuláš Pružinský (HSĽS),Martin Rázus (SNS),Karol Sidor (HSĽS),Jozef Sivák (HSĽS),Koloman Slušný (HSĽS),Martin Sokol (HSĽS),Štefan Suroviak (HSĽS),Anton Šalát (HSĽS),Jozef Tiso (HSĽS),Teodor Turček (HSĽS) aLeon Wolf (Poľská strana).
Zvolení senátori za Autonomistický blok v roku 1935
Jozef Buday (HSĽS),Július Földessy (Aut. poľn. zväz),Gejza Fritz (HSĽS),Anton Hancko (HSĽS),Ondrej Janček (HSĽS),Karol Krčméry (HSĽS),Ľudovít Labaj (HSĽS),Karol Mederly (HSĽS),Anton Pázmán (HSĽS),Štefan Polyák (HSĽS) aViktor Ravasz (HSĽS).
Po smrti senátora Ľudovíta Labaja v roku 1937 nastúpil do senátuJán Juriga (HSĽS).[4]
Vo voľbách do slovenského krajinského zastupiteľstva už Autonomistický blok nekandidoval. Ako HSĽS, tak aj SNS kandidovala samostatne, dokonca mala aj konkurentku v podobeNeodvislej SNS. Paradoxne toto rozdelenie stranám skôr mierne pomohlo, pretože kým vparlamentných voľbách oslovili na Slovensku 30,12 % voličov, v krajinských získali spolu 31,58 % (HSĽS 28,52 %. SNS 2,71 % a Neodvislá SNS 0,35 %).HSĽS získala 11 poslancov a SNS 1 poslanca (z 36 volených poslancov). Autonómny poľnohospodársky zväz samostatne nekandidoval.
Kandidátka HSĽS pre voľby do Krajinského zastupiteľstva v roku 1935
Sklamanie zo slabšieho výsledku v parlamentných voľbách prerástlo do nezhôd ohľadom prerozdelenia poslaneckých a senátorských kresiel. Tri menšie strany získali po jednom mandáte napriek prísľubom dominantnej HSĽS, ktorá svojim partnerom pri dobrom výsledku (okolo 30 poslaneckých kresiel) sľubovala štedrejšie prerozdelenie mandátov. Ľudáci argumentovali najmä slabým výsledkom SNS, ktorá mala oslovovať evanjelických voličov na úkor republikánskej strany, no tá vo voľbách obdržala takmer totožný výsledok ako pri posledných voľbách (17,6 %). Predseda SNSMartin Rázus, ako jediný národniarsky poslanec, preto na konci roku 1935 z poslaneckého klubu HSĽS vystúpil a až do svojej smrti v roku 1937 pôsobil ako nezaradený poslanec.[5] Poslanec rusínskej strany,Andrej Bródy, dokonca do spoločného poslaneckého klubu vôbec nevstúpil a celé volebné obdobie zotrval ako nezaradený poslanec. Podobne sa zachoval aj rusínsky senátorJúlius Földessy, ktorý do klubu senátorov HSĽS nevstúpil. Naopak, poľský poslanec Leon Wolf po voľbách od spolupráce neodstúpil a pôsobil v spoločnom klube HSĽS ako hospitant.[6] Napriek formálnemu rozpadu autonomistickej koalície spolupráca medzi jej stranami neskončila. Napr. po smrti predsedu HSĽS, poslancaAndreja Hlinku, v auguste 1938 do parlamentu zasadolMiloš Vančo, po smrti Martina Rázusa nový predseda SNS. Ešte predtým, v roku 1937 po smrti Martina Rázusa, zasadol na jeho miesto poslanec za HSĽSRudolf Schwarz[7] alebo po smrti poslanca HSĽS a podpredsedu poslaneckej snemovne,Štefana Onderča, zasadol na jeho miesto politik Autonómneho poľnohospodárskeho zväzuIvan Pješčák (ten však do spoločného klubu HSĽS nevstúpil).[8] Aj keď národniari a Rusíni v spoločnom poslaneckom klube nepôsobili, v parlamente s HSĽS spolupracovali a často hlasovali jednotne.
