Rojava ([rožava], doslova „Západ“, oficiálne kurdskyRêveberiya Xweseriya Demokratîk a Herêma Bakur û Rojhilatê Sûriyê, slovenskyAutonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie (ASSVS) (medzi rokmi 2016-2018Federaliya Demokratîk a Bakûrê Sûriyê, slovenskyDemokratická federácia Severnej Sýrie (DFNS)), niekedy ajZápadný Kurdistan (kurdskyRojavayê Kurdistanu) jede factoautonómny región v severnej a severovýchodnejSýrii. Skladá sa z troch nesusediacich kantónov Afrin, Jazira a Koban. Rojava nie je sýrskou vládou oficiálne uznaná ako autonómne územie.Kurdi všeobecne považujú Rojavu za jednu zo štyroch častíKurdistanu, ktorý tiež zahŕňa častí juhovýchodného Turecka (Severný Kurdistan), severného Iraku (Južný Kurdistan) a západného Iránu (Východný Kurdistan).
RiekaEufrat pri obci Halabiye v oblasti Dajr-ez-Zúr.
Rojava leží na západ od riekyTigris pozdĺž tureckej hranice. Skladá sa z troch kantónov: Jazira (Džazíra), Koban (neskôr Eufrat) a Afrin. Všetky kantóny sú prevažne nížinné. Kantón Jazira tiež hraničí na juhovýchode s Irackým Kurdistanom. Ostatné hranice sú sporné kvôliSýrskej občianskej vojne. Súčasnú západnú hranicu ASSVS s územiami ovládanými sýrskou vládou tvorí do veľkej miery riekaEufrat, Rojave prislúcha tiež ľavé pobrežieAssadovho jazera. Oblasť je prevažne nížinná s výnimkou pohorí Abdulazíz (920 m.n.m.) a západnej častiSindžárskych vrchov (do 1400 m.n.m.).
V roku 2018 bola väčšinaAfrínu dobytá tureckými silami voperácii Olivová ratolesť. Afrínsky kantón bol okupovaný, zatiaľ čo tamojšie jednotky Rojavy -Sýrskych demokratických síl (SDF), civilné úrady a časti populácie ustúpili do kantónu Šahba, ktorý bol pod ochranou sýrskej vlády.[3]
V roku 2019 turecký prezidentErdoğan mesiace varoval, že prítomnosť kurdskýchĽudových obranných jednotiek (YPG) na tureckých hraniciach je pre neho neprípustná - YPG považuje za teroristov. Jeden zo západných spravodajcov dospel k záveru, že "nebolo nič prekvapujúce" na tureckom útoku z 9. októbra 2019 na časti Rojavy (guvernoráty Aleppo, Hasaka a Rakka) hneď po tom, čoSpojené štáty z územia takmer úplne stiahli svoje málopočetné vojenské jednotky (asi 2000 vojakov).[4]
13. októbra 2019 sa SDF dohodli s vládouBaššára al-Asada na spoločnom postupe proti postupujúcej tureckej ofenzíve v rámcioperácie Prameň mieru. Spolupráca znamená sčasti zánik samosprávy v kurdských územiach, teda prenechanie vlády nad pohraničnými mestami akoManbidž,Kobání čiKámišlí, Sýrskej arabskej armáde (SAA). Cieľom spolupráce SAA a SDF je úplné vytlačenie tureckých vojsk z územia Sýrie.[5]
V Rojave je presadzovaná myšlienka demokratického konfederalizmu inšpirovaná myšlienkamianarchistov a sociálneho ekológaMurraya Bookchina. VládnaStrana kurdských pracujúcich prešla zásadným ideovým obratom a oproti predchádzajúcejmarxisticko-leninskej profilácie nachádza teraz inšpiráciu napríklad v praxi mexických zapatistov. V Rojave možno tiež vidieť snahu o rovnosť mužov a žien, ktorá je v tejto časti sveta bezpríkladná.[6]
Napriek de iure vyhlásenej nezávislosti Rojavy (ako ASSVS) územie za samostatné ani autonómne neuznáva žiaden členský štát OSN.[7] O uznaní po vzoreKosova uvažovalo v roku 2018 Francúzsko, avšak nakoniec ku kroku nepristúpilo.[8] ASSVS má dobré vzťahy sUSA, ktoré kurdskú samosprávu od počiatkusýrskej občianskej vojny vojensky podporujú.[9] Naopak, najväčšou hrozbou pre existenciu územia v súčasnej podobe jeTurecko. PrezidentRecep Tayyip Erdoğan kvôli obavám z veľkej kurdskej menšiny vo vlastnej krajine opakovane požaduje kroky zamerané na faktické zničenie samosprávy v kurdskej Rojave, vrátane invázie tureckých vojsk, vytvorenia demilitarizovanej zóny či presídlenia sýrskych utečencov do oblasti.[10][11][12] V septembri 2019 na Valnom zhromaždení OSN ohlásil Erdoğan, že chce do Rojavy presídliť 2-3 milióny sýrskych utečencov z Turecka, prevažne Arabov, čo by znamenalo, že presídlencov by bolo viac než samotného súčasného obyvateľstva ASSVS a tak by to zničilo pôvodné majoritné kurdské obyvateľstvo.[11]
Ozbrojenými zložkami ASSVS súSýrske demokratické sily (SDF), ktoré vznikli zlúčením viacerých kurdských, asýrskych a arabských vojenských jednotiek na čele s kurdskými milíciamiĽudové obranné jednotky (YPG) aŽenské obranné jednotky (YPJ). Doplnené sú obrannými jednotkami HPX a kresťanskými jednotkami.[13] V roku 2017 mali 20-30 tisíc príslušníkov.[13]
Od júla 2013 plní faktickú funkciu ministerstva vnútra úradAsaiš (v preklade "Bezpečnosť"). Riadi políciu, proti-teroristické jednotky, spravodajstvo aj výcvik jednotiek. Celková sila Asaišu je asi 15 000 príslušníkov (10 000 v Džazíre, 3000 v Afríne a 2000 v Kobaní/Eufrate).[14] V krajine tak funguje dvojakosť vnútornej bezpečnosti, zaisťovanej Asaišom aj miestnymi milíciami.
Tri najpočetnejšie etnické skupiny súKurdi, ktorí žijú najmä v severných oblastiach ASSVS, ktoré držala Rojava od začiatku vojny. NasledujúArabi, žijúci v povodí riekyEufrat a okolí mesta Tell Abjad.Asýrčania žijú vo východnej časti oblasti, v kantóne Cezire (asýrsky Gozarto). Pri meste Tell Abjad žijú tiežTurkméni, kým pri Hasakeh žijúArméni.
Severné oblasti Sýrie, kde sa Rojava rozkladá, boli dlhodobo vládou udržiavané ako prevažne poľnohospodárske zóny, pričom tento stav vláda vedome udržovala ako spôsob zamedzenia rozvoja.[15]70% vládnych výdavkov putovalo okolo roku 2015 na obranu a bezpečnosť. V regióne sa od vzniku neplatili žiadne dane. Od roku 2017 región Džazíra zaviedol čiastočné zdanenie.[16] Štátne financie sa získavajú z colných poplatkov a predaja ropy či ďalších prírodných zdrojov. V regióne sú podporované komunitné družstvá, ktoré ľuďom slúžia pre ich vlastné potreby a navyše zabezpečujú zamestnanosť.
Ceny určujú a kontrolujú demokratické komisie v každom z kantónov. Tieto komisie môžu nastaviť cenu spotrebného tovaru ako je jedlo a zdravotnícke potreby. Tento systém môže byť tiež použitý na riadenie výroby. Napríklad môže zvýšiť produkciu pšenice a udržať tak nízke ceny pre potraviny.[17]
V súčasnosti vláda hľadá zahraničných investorov, aby mohla postaviť elektráreň a továreň na výrobu umelých hnojív.
Región Džazíra je významný producentpšenice abavlny a taktiež disponuje významnými zásobamiropy.[15] Región Eufrat z Rojavy najviac utrpel dlhotrvajúcimi bojmi a má veľké výzvy spočívajúce v nutnej rekonštrukcii. V nedávnom čase sa začalo soovým poľnohospodárstvom.[18] Región Afrín sa tradične špecializoval na výrobu olivového oleja, vrátane jeho pridávania do známehoallepského mydla.[15] Po okupácii väčšiny Afrínu islamistickou opozíciou atureckou armádou boli mnohé olivové sady vyklčované a vypaľované, aby tak okupanti zabránili Kurdom v návrate do oblasti.[19] Do oblasti sa v rokoch 2012-2016 v dôsledku bojov oAleppo presunula aj značná časť priemyselnej produkcie z mesta.
V oblasti pôsobila v čase vzniku Rojavy vládna štátna Univerzita Eufrat v Hassake a Afrínska univerzita v Afríne. Afrínska univerzita bola v roku 2015 tureckými vojskami uzavretá.[20] V júli 2016 založili vlastnúuniverzitu Rojava v meste Kámišlí, ktorá prvých študentov prijala v zimnom semestri 2016/2017. Tá mala v roku 2018 4 fakulty a 6 katedier - lekárstvo, literatúra, médiá, poľnohospodárske inžinierstvo, strojné inžinierstvo a ekonomika, teda odvetvia kriticky dôležité pre úspech ASSVS.[18] V roku 2018 tu študovalo približne 850 študentov.[20]
↑The Kurds are creating a state of their own in northern Syria [online]. Kobání a Rakka:The Economist, 23.5.2019, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
↑MEYSSAN, Thierry.The French Plan to Recognize “Rojava” [online]. Global Research, 11.1.2018, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
↑HUNT, Edward.There Is Still Hope for Rojava [online]. Foreign Policy In Focus, 7.1.2019, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
↑GRAEBER, David.America's Kurdish allies risk being wiped out – by Nato [online].The Guardian, 1.2.2019, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
12IDDON, Paul.Killing two birds with one stone: Erdogan’s Syria refugee plan [online]. Rudaw.net, 25.9.2019, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
↑COWLES, Ben.Erdogan says Turkey is determined to destroy Rojava ‘to pieces [online]. Morning Star, 27.7.2019, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
12RASHID, Bedir Mulla (z arabčiny preložil: Obaida Hitto).Military and Security Structures of the Autonomous Administration in Syria. 2017. vyd. Istanbul: Omran for Strategic Studies. [Cit. 2019-09-26].Dostupné online. S.72. (po anglicky)
↑ŠIMEK, Dávid.Bezpečnosť „Autonómnej správy severnej a východnej Sýrie“ - Rodžava [online]. MepoForum.sk, 12.7.2019, [cit. 2019-09-26].Dostupné online.
123LEBSKY, Maksim.The Economy of Rojava [online]. Cooperation in Mesopotamia, 17.3.2016, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
↑VAN WILGEBURG, Wladimir.Rojava Administration to Impose Tax System in Northern Syria [online]. Cooperation in Mesopotamia, 10.7.2017, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
↑Efrîn Economy Minister Yousef: Rojava challenging norms of class, gender and power [online]. Diclenews.com, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. Archivované 2015-01-18 z originálu.
12SOGUEL, Dominique.At a new university, Syrian Kurds build their own future [online]. The Christian Science Monitor, 16.4.2019, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
↑Turkish-backed mercenaries burned another 200 olive trees [online]. Hawar News Agency, 25.9.2019, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
12MADOSA, Beritan a Heidvar HARANI.Afrin University students continuing their studies at Rojava's University [online]. Hawar News Agency, 29.6.2018, [cit. 2019-09-26].Dostupné online. (po anglicky)
.jpg)
