Tomuto článku alebo sekcii chýbajúodkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešteoveriť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy naspoľahlivé zdroje.
Autoimunitná choroba/ochorenie aleboautoimúnna choroba aleboimunopatia je kolektívne označenie pre ochorenia, pri ktorých jeimunitný systém nadmerne aktívny a napáda niektoré štruktúry vlastného tela. Napr. niektoré bunky normálne zabezpečujúce obranu organizmu protiinfekcii a poškodeniu začnú nekontrolovateľne napádať a ničiť iné bunky v tele. Novšie výskumy (M.Pender et al.: Multiple sclerosis) naznačujú možnú vírusovú etiológiu autoimúnnych chorôb, kde imunitný systém útočí na rôzne druhy latentných vírusov pri súčasnejCD8+ nedostatočnosti imunitného systému.
Zoznam (neúplný,etiológia viacerých nižšie uvedených chorôb je v štádiu výskumu a nie je jednoznačne známa):
Príčiny vzniku týchto ochorení nie sú presne známe. Podľa dostupných údajov má genetická predispozícia jedinca najväčší vplyv na vznik autoimunitnej choroby. Aby sa choroba prejavila, sú pravdepodobne nutné ďalšie faktory, ktoré podporia zdedenú predispozíciu tak, aby vznikla choroba.
Liečbou autoimunitných chorôb je podávanie protizápalových liekov. Používajú sa nesteroidné protizápalové liečivá, kortikosteroidy (glukokortikoidy) aj iné imunosupresíva. Dlhodobé užívanie liekov má aj mnohé vedľajšie nežiaduce účinky, môže sa vyvinúť pľúcna arteriárna hypertenzia (vyžaduje ďalšiu liečbu) a rôzne nádorové ochorenia (Miklošková a kol. 2007). Dlhodobé používanie kortikosteroidov vedie k zvýšenej vnímavosti na infekcie a celkovej imunosupresii.
