Atelektáza (iné názvy:atelektáza pľúc, bezvzdušnosť pľúc(neho tkaniva), nezvdušnosť pľúc(neho tkaniva),kolaps pľúc, pľúcny kolaps) je chorobný stav, kedy je rôzne veľká časťpľúcneho parenchýmu nevzdušná. Môže byť prítomná už u novorodenca (vrodená) alebo vzniknúť neskôr. Niektoré zdroje ako atelektázu (v užšom zmysle) označujú len atelektázu novorodencov,[1] iné (napr. MKCH-10) zas naopak len ostatné prípady. Odpľúcnej konsolidácie sa líši tým, že vzduch nie je nahradený patologickým obsahom a preto je objem postihnutej časti pľúc zreteľne menší.
Nartg snímke sa atelektáza zobrazí ako homogénne zatienenie s prejavmi zmenšenia objemu pľúc (presun mediastína, vyššia poloha bránice a podobne).
Atelektáza môže byť podľa rozsahu subsegmentálna, segmentálna, lobárna alebo alárna; podľa tvaru platničková alebo okrúhla. Osobitnou formou je tzv.platničková atelektáza.
Najčastejšou príčinou vzniku atelektázy je uzavretiepriedušky (odb.bronchiálna obštrukcia), ktorá danú časť pľúc ventiluje, s následným vstrebaním (resorbciou) vzduchu pod úrovňou uzáveru.[2] Najčastejšou príčinou takéhoto uzáveru je u dospelýchnádor alebo hlienová zátka. Vzácnejšími príčinami sú vdýchnuté cudzie teleso, zúženie priedušky alebo jej útlak zvonku (napríklad zväčšenou lymfatickou uzlinou). U detí sú príčiny odlišné, nádory priedušiek a pľúc sú u nich veľmi zriedkavé; najčastejšou príčinou sú hlienové zátky (časté priastme alebocystickej fibróze) a vdýchnuté cudzie teleso.
Atelektázu môže ďalej spôsobiť akýkoľvek proces, ktorý zaberá miesto v hrudníku. Môže pľúca buď stláčať (tzv.kompresívna atelektáza), alebo im umožňuje sa retrahovať (tzv.pasívna atelektáza) Kompresívnu atelektázu spôsobuje napríklad tekutina vpleurálnej dutine (odb.fluidothorax), pasívnu vzduch v pleurálnej dutine (odb.pneumothorax).[3]
Ďalšou príčinou môže byť infekcia (zväčša chronická), ktorá pľúcny parenchým postupne ničífibrózou abronchiektáziami.
Na diagnostiku lobárnej atelektázy (postihujúcej celý pľúcny lalok) je dostačujúcartg snímka hrudníka. Počítačová tomografia sa používa v nejasných prípadoch, väčšinou keď je atelektáza spojená i so zápalom pľúc a tekutinou v pleurálnej dutine.
Základným morfologickým prejavom u oboch zobrazovacích metód je zatienenie/nevzdušnosť príslušného pľúcneho laloka a zmenšenie jeho objemu. Ďalšie prejavy sú presuny okolitých štruktúr v dôsledku zmeny objemu, najmä mediastína. Dochádza tiež ku kompenzačnému zväčšeniu objemu susedných lalokov, ktorý je však málo patrný a nešpecifický.