Asymptotická vetva obrov je oblasť naHertzsprungov-Russellovom diagrame obsadená malými až stredne veľkýmihviezdami. Týmto štádiomvývoja hiezd prechádzajú všetky malé až stredne veľké hviezdy (0,6-10 násobok hmotySlnka) v neskoršom období svojej existencie.
Hviezda asymptotickej vetvy obrov (AGB) ječervený obor. Vo vnútornej štruktúre je charakteristická centrálnym a nehybným jadrom zuhlíka akyslíka, vrstvouhélia podstupujúceho fúziu, čoho výsledkom je tvorbauhlíka (známe ako horenie hélia), ďalšou zónou, kdevodík vstupuje do fúzie, čím sa vytvára hélium (horenie vodíka) a veľmi veľkým obalom z materiálu, ktorý zložením pripomína normálne hviezdy.[1]
Keď hviezda spotrebuje zásobu vodíka prijadrovej syntéze vjadre, jadro sa zmenší a jeho teplota sa zvýši, čoho výsledkom jeexpanzia a ochladenie vonkajších vrstiev.Svietivosť sa zvýši podstatne a z hviezdy sa stáva červený obor, čím nasleduje trasu vedúcu do pravého horného rohu HR diagramu.[2]
Až teplota v jadre dosiahne hranicu 3x108K, začína eventuálne prebiehať horenie hélia. Prudký začiatok horenia hélia v jadre zastaví ochladzovanie hviezdy a zvýši svietivosť a hviezda sa presunie nazad smerom doľava na HR diagrame. Toto jehorizontálna vetva (populácia II hviezd) alebočervená skupina (populácia I hviezd). Po ukončení horenia hélia v jadre sa hviezda zase začína posúvať doprava po HR diagrame, pričom pri tejto ceste sa pohybuje takmer po rovnakej trase ako bola jejtrasa červeného obra. Odtiaľ pochádza názovasymptotická vetva obrov. Hviezdy v tejto fáze svojho vývoja sú známe ako AGB hviezdy.
AGB fáza je rozdelená na dve časti, skorá AGB (E-AGB) a tepelne pulzujúca AGB (TP-AGB). Počas E-AGB hlavným zdrojom energie je fúzia hélia v oblasti okolo jadra skladajúcej sa hlavne zuhlíka akyslíka. Počas tejto fázy sa hviezda zväčšuje do veľkosti obra a stáva sa z nej červený obor. Polomer hviezdy môže mať veľkosťastronomickej jednotky. Keď v oblasti fúzie dôjde hélium začína TP-AGB fáza. V tejto fáze hviezda uvoľňuje svoju energiu z fúzie vodíka v tenkej zóne, vo vnútri ktorej leží teraz už neaktívna oblasťhélia. Avšak počas doby 10000-100000 rokov oblasť začne byť zase aktívna, čím znova nahradí zónu vodíka. Tento proces sa nazývahéliový záblesk alebo teplotný impulz. Vďaka týmto impulzom, ktoré prebiehajú iba niekoľko tisíc rokov, sa materiál z jadra zamiešava do vonkajších vrstiev, čím mení ich zloženie. Tento proces sa nazývadredge-up. Vďaka dredge-up, AGB hviezdy majú prvkyS-reakcie vo svojichspektrách. Ďalšie dredge-upy môžu viesť k vznikuuhlíkatej hviezdy.
AGB hviezdy sú typickédlhoperiodické premenné hviezdy, pričom strácajú obrovské množstvá hmoty vo formehviezdneho vetra. Hviezda môže v AGB fáze stratiť 50-70 % svojej hmoty.
Obrovská strata hmoty AGB hviezd vytvára v ich okolí rozšírenýprotoplanetárny obal. Pri stanovení dĺžky života AGB hviezdy jedenMYr (1 milión rokov) a vonkajšej rýchlosti 10km/s, jej maximálny polomer môže byť vypočítaný približne na 3×1014 km (30svetelných rokov). Toto je maximálna hodnota, keď sa materiál vďaka vetru začne miešať smedzihviezdnou hmotou na veľmi veľkom polomere, pričom sa predpokladá, že nie je žiaden rozdiel rýchlostí medzi hviezdou a medzihviezdnou hmotou. Dynamicky najzaujímavejšia činnosť vzniká v blízkosti hviezdy, kde vzniká vietor a strata hmoty je rozhodujúca. Avšak vo vonkajších vrstvách protoplanetárneho obalu prebiehajú zaujímavé reakcie a vďaka veľkosti a malejoptickej hrúbke sú jednoduchšie na pozorovanie.
Teplota obalu je daná zahrievacími a ochladzujúcimi procesmi pre plyn a prach, ale klesá so zväčšujúcou sa radiálnou vzdialenosťou odfotosféry s teplotou 2000-3000 K. Zloženie obalu:
V zóne formovania prachu sa tzv. refrakčné prvky (Fe,Si,Mg,...) presúvajú z fázy prachu do prachových zrniečok. Novosformovaný prach takmer okamžite napomáha pri povrchových reakciách. Hviezdne vetry z AGB hviezd sú centrami vytváraniamedziplanetárneho prachu, a predpokladá sa, že môžu byť hlavnými centrami tvorby prachu vovesmíre.
Hviezdne vetry AGB hviezd sú často zdrojommaserového žiarenia. Maserové molekuly sú SiO, H2O, a OH.
Po tom ako tieto hviezdy stratia takmer celý svoj obal a ostáva iba jadro, tak sa vyvinú do krátko existujúcichprotoplanetárnych hmlovín. Konečným osudom AGB obalu je fázaplanetárnej hmloviny.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuAsymptotic giant branch na anglickej Wikipédii.
