Archeopteryx (lat.Archaeopteryx) alebopravták (v užšom zmysle) je rod veľmi primitívneho vyhynutéhopravtáka, resp. veľmi vtáčiehodinosaura. Jeho (pravdepodobne) jediným druhom jeArcheopteryx lithographica.
Na veľmi dobrýchskamenelinách archeopteryxa vidno symetrické perie, typické pre lietavé vtáky a skrátený chvost iba s 23 stavcami. Zuby, predné končatiny s plne vyvinutými prstami a pazúrmi, otáčavý druhý prst nôh, ako tiež brušné rebrá a rôzne iné znaky však zdieľal s mnohými primitívnejšímiteropodmi, rovnako ako perie. Ako dokazuje tvar peria archeopteryxa, bol schopný letu, hoci neohrabaného, zrejme len na krátke vzdialenosti, keďže na jeho pomerne malú hrudnú kosť sa nemohli upínať silné lietacie svaly. Nežil, ako sa pôvodne predpokladalo, na stromoch, keďže v životnom prostredí, ktoré obýval, stromov veľa nebolo, ale skôr ako lezec po krovinách, alebo pozemný živočích (chýbal mu totiž protistojný palec na nohách, predstavujúci adaptáciu na stromový život). Stavbou tela značne pripomínal dinosaury zo skupinyDeinonychosauria. Dosahoval dĺžku okolo 50 až 60 cm.
Nové objavy ukázali, že Archaeopteryx mal zadné končatiny vybavené predĺženým perím, ktoré tvorilo akýsi druhý pár krídel. Podobný druhý pár krídel, hoci zvyčajne opatrený dlhším perím než archeopteryx, nachádzame aj u viacerých vyspelých vtákovitých dinosaurov (Microraptor,Pedopenna)
Najnovší nález pozostatkov v poradí už desiateho jedinca rodu Archaeopteryx ukázal, že tento tvor bol malým dravým dinosaurom ešte viac podobný, ako sa v minulosti myslelo, dokonca stavbou lebky a chodidiel mal bližšie k dinosaurom než k vtákom. Nielenže sa dokázala prítomnosť otáčavého druhého prstu na jeho nohách (čo v minulosti niektorí vedci zamietali) ale aj absencia protistojného palca chodidiel, ktorý je typický pre vtáky a slúži na lepšie uchopenie vetiev stromu. Tieto zistenia, spolu s výsledkami nových štúdií, ktoré považujú niektorédruhohorné vtáky za od vtákov nezávisle letu prispôsobené maniraptory (Rahonavis), kým najbližším príbuzným vtákov je z dravých dinosaurovMicroraptor, nie archeopteryx, zmazali líniu oddeľujúcu dinosaury a vtáky. Dokonca vtákovité dravé dinosaury akoDeinonychus aleboTroodon sú podľa nových štúdií viac príbuzné vtákom než Archaeopteryx. Pojem „vták“ bude musieť byť pravdepodobne nanovo definovaný, keďže nepoznáme znaky, ktoré by oddeľovali archeopteryxa spolu s vtákmi od vyspelých vtákovitých dinosaurov.
Histologické štúdie Ericksona a i. v roku2009 zistili, že Archaeopteryx rástol pomalšie než sa očakávalo. Podľa ich štúdie, všetky známe kostry archaeopteryxa patria nedospelým jedincom a odhadujú, že dospelej veľkosti dosiahol približne za 970 dní (2 roky a 8 mesiacov) a vážil niečo medzi 0,8 až 1 kg. Štúdie tiež zistili, že vyhynuté vtáky ako Jeholornis a Sapeornis rástli pomaly, rovnako akodromaeosauridMahakala, zatiaľ čo vtáky roduConfuciusornis aIchthyornis rástli veľmi rýchlo, podobne ako moderné vtáky. Jedným z mála moderných vtákov, ktoré vykazujú pomalý rast je nelietavýkivi a autori špekulujú, či Archaeopteryx a kivi mali podobnýmetabolizmus.
