Aquileia (fur.Aquilee, Aquilea), jemesto v severnomTaliansku s bohatou históriou. Nachádza sa v krajiFurlansko (tal.Friuli,fur.Friûl) v provinciiUdine, 30 km južne od mestaUdine.
Antické pamiatky a patriarchálna bazilika boli v roku1998 zapísané dozoznamu svetového kultúrneho dedičstvaUNESCO. Okrem pamiatok je Aquileia známa ako vínny región, keďže sa tu dorábajú jedny z najkvalitnejších červených vín na svete.
Pôvodne tu bolakeltsko – venétska osada menom Akilis, ktorú založil keltský kmeňKarnov z Álp, no žili tu hlavne pôvodníitalickíVeneti a asi ajIlýri. V2. storočí pred Kr. oblasť ovládliRimania. Rímski konzuliPublius Cornelius Scipio Nasica,Gaius Flaminius aLucius Manlius Acidinus boli spolu s 3000 rímskymi kolonistami v roku 181 pred Kr. rímskym senátom vyslaní založiť mesto Aquileia. Neskôr sa k nim pripojili ďalšie početné rodiny vojenských veteránov a Aquileiu i celý krajVenetia tak kolonizovali Rimania. V roku89 pred Kr. mesto získalo štatút municípia a všetci obyvatelia mesta získali rímske občianstvo. Vzostup Aquileie však začal na prelome letopočtov, za prvého cisáraAugusta, ktorý mesto povýšil na hlavné mesto (caput) kraja Venetia et Histria (Venecia a Histria). Za Augustovho obdobia tu boli postavené luxusné vily a rozmach mesta nasledoval aj v neskorších obdobiach.
V 3. stor., za cisáraSeptimia Severa, tu bolo postavené veľkolepé fórum s chrámom, verejnou bazilikou,stoami a inými administratívnymi budovami. Aquileia bola veľmi známa aj vďaka svojmu riečnemuprístavu, ktorého ruiny sa zachovali dodnes. Tento prístav veľkolepo prestaval cisárClaudius. Práve vďaka prístavu mesto bohatlo, boli udržiavané kontakty s rôznymi ďalekými oblasťami ríše, hlavne s Afrikou a Sýriou. Väčší, námorný prístav, malo mesto na neďalekom ostrove Gradus, (dnesGrado, turistická oblasť). V jeho okolí vzniklo mesto, kde v neskorej antike vznikli až tri kresťanské baziliky, z ktorých sa dve zachovali dodnes. V neskororímskom období bola v Grade vybudovaná vojenská pevnosť s posádkou, ktorú tu umiestnil už cisárDiocletianus. Z ďalších historických miest sa v Aquilei zachoval cintorín (sepolcretum), naopak, z kúpeľov ahipodrómu sa nezachovalo takmer nič. V blízkosti mesta viedla cestaVia Iulia Augusta, v trase ktorej dnes vedie hlavná moderná cesta. Pre obyčajných obyvateľov boli postavené bytové viacposchodové domy (insulae) a v meste nechýbalakvadukt akanalizácia.
Aquileia patrila medzi najväčšie mestá v ríši a v čase najväčšieho rozkvetu sa mohla rovnaťRímu,Antiochii čiAlexandrii. V4. storočí tu bola na podnet cisáraKonštantína a aquileiského biskupaTheodora postavená veľká kresťanská bazilika. Nasledujúci biskupiFortunacián a Chromatius dali koncom 4. stor. baziliku zväčšiť a vzniklo dodnes dochované externé oktogonálnebaptistérium. Vznikol tak ranokresťanský komplex, ktorý pozostával z dvoch veľkých bazilík a biskupského paláca. Bazilika bola poškodená počas vpáduHunov, no jej mozaiky, najväčšie ranokresťanské v Európe, sa zachovali do súčasnosti.
V Aquilei sa končila slávnajantárová cesta, ktorá sa tiahla odSeverného mora cezCarnuntum až sem. Odtiaľto sajantár vyvážal do rôznych končín ríše. V meste boli aj sklárske fabriky a od 3. stor. aj mincovňa. Vychýrené bolo aj miestne víno a okolo mesta sa pestovalo veľa viniča. Najväčší rozmach mesta bol v 4. stor., kedy tu žilo okolo 300 000 obyvateľov.
Prvýkrát sa Aquileia stala predmetom bojov v roku69, keď ju ovládol cisárVespasianus, ktorý bojoval s cisáromVitelliom o vládu v impériu. Veľké ohrozenie mesta nastalo v roku167, keď sa blížili zadunajskí Markomani a Kvádi, ktorí prelomili panónskyLimes Romanus (územie dnešnéhoSlovenska). CisárMarcus Aurelius ich však v spomínanom roku vbitke pri Aquilei porazil a zatlačil za hranice ríše. V nasledujúcom storočí proti mestu vytiahol proticisárMaximinus Thrax, ktorý chcel mesto dobyť, no vyhladovaní vojaci cisára zabili. Mesto aj prístav boli obohnané hradbami a ich obrane velili generáli Crispinus a Menophilon.
V roku361 cisárIulianus Apostata mesto počas občianskej vojny obľahol a dal zmeniť tok riekyNatisa, čím porušil mestský prístav. V roku381 sa tu uskutočnilacirkevná synoda, kde sa diskutovalo protiarianskej forme kresťanstva. Tejto synode predsedal milánsky biskup sv.Ambrosius, hlava vtedajšej cirkvi a najvplyvnejší muž po cisároviTheodosiovi I.
Neskôr sídlil v Aquilei uzurpátorEugenius, ktorý v4. storočí uzurpoval moc cisároviValentinianovi II. Valentiniana zabil veliteľ rímskych vojsk Frank Arbogastes a na trón dosadil Eugenia. Ich vládu ukončila porážka východným cisáromTheodosiom pri Aquilei. Mesto dvakrát obliehal ajvizigótsky kráľAlarich I., ktorý neskôr dobyl Rím. V polovici5. storočiaHuni pod vedenímAtilu pobitke na Katalaunských poliach vytiahli proti Itálii a vyplienili celý jej sever. V roku452 po trojmesačnom neúspešnom obliehaní náhodnou strelou prelomili časť hradieb a zničili mnohé budovy mesta. Vypálili a ťažko poškodili veľký kresťanský komplex, fórum, hipodróm aj kúpele. Časť obyvateľstva utiekla na lagúny, kde vznikli osady, neskôr spojené v mestoBenátky. Mnohé stavby po odchode nájazdníkov opravili a život mesta sa z veľkej časti obnovil. Rozpad ríše a časté nájazdy znamenali postupný úpadok kedysi prosperujúceho mesta, ktoré v 6. stor. ovládaliOstrogóti,Východorímska ríša (Byzancia) a napokonLongobardi. Odchod pro-byzantského aquileiského patriarchu Paulinusa do Grada znamenal zánik mesta. Neudržiavaný prístav bol zanesený bahnom, čím sa stal nepoužiteľný, rovnako schátralo rímske fórum.
V roku557 sa Aquileia stala jedným z centrom zložitého cirkevného sporu, tzv. "troch kapitol". Aquileiský patriarcha Paulinus sa na ostrove Grada definitívne usadil po tom, čo Aquileiu a celú severnú Itáliu v roku 568 ovládli Longobardi.Longobardi však odmietli uznať tento pro-byzantský patriarchát a vyhlásili vlastný Aquileiský patriarchát, pričom tento patriarcha sídlil v hlavnom meste Civitate Forum Iulii (dnešnéCividale del Friuli). Grado a Aquileia sa tým úplne rozdelili a existovali dva samostatné cirkevné patriarcháty s rovnakým menom.
V roku787 Itáliu aj s Aquileiou ovládliFrankovia pod vedenímKarola Veľkého. Nasledovalo obdobie Maxentia, Popponeho a Marquarda, návrat patriarchov z Cividale do Aquileie a oživenie mesta. Aquileiský patriarchát patril medzi najdôležitejšie patriarcháty v Európe a mal veľký vplyv, pričom vysielal misionárov aj naVeľkú Moravu. Aquileiský patriarchát kontroloval územie krajaFriuli a miestna románska nobilita, spoločne s patriarchom, riadili chod štátu. V15. storočí ovládli Friuli Benátčania a sídlo Aquileiského patriarchu bolo prenesené doBenátok, pričom pápež zrušil patriarchát v Grade, ktoré tiež patrilo Benátkam. Patriarchát bol definitívne zrušený v roku1751, po sporoch medzi Benátčanmi a Rakušanmi o územné nároky na Friuli. Boli vytvorené dva patriarcháty, jeden so sídlom vUdine, druhý v mesteGorizia.
Počasstredoveku mesto hralo významnú cirkevnú úlohu, no nikdy nedosiahlo svoju antickú monumentalitu. Keď sa sem aquileiský patriarcha Maxentius v 9. storočí vrátil, nechal opraviť južnú aulu starého ranokresťanského komplexu. Severná aula už obnovená nebola a tak sa ani nedochovala. Maxentius tu vybudoval aj kryptu, ktorú vyzdobili grécki maliari zKonštantínopolu. Interiér baziliky je poznačený neskoršímigotickými prestavbami. V roku1031patriarchaPoppo z Aquilei baziliku zväčšil a na mieste severnej auly dal postavil zvonicu v románskom slohu, na ktorej stavbu použil kamene z rímskeho amfiteátra. Za Poppa prežívala Aquileia rozmach, boli tu vystavané nové hradby a opravené tie staré, rímske. Rímska kresťanská bazilika na lokalite Monastero bola prestavaná na ženský kláštor a monumentálna budova rímskych skladov pri patriarchálnej bazilike z konca 3. stor. bola prestavaná na patriarchálny palác. V roku1348 Aquileiu postihlozemetrasenie a interiér baziliky rekonštruoval patriarcha Marquardo v gotickom slohu. Na románsku zvonicu nadstaval gotický špic.
Časť ranokresťanskej mozaikovej dlažby v interiéri baziliky, 4. stor.
Hoci v rímskej dobe zažilo mesto svoj najväčší rozmach a bolo veľkým mestom, dnes je Aquileia iba malým mestečkom. Dejiny Aquilei sú veľmi pestré a mnohé pamiatky sa aspoň čiastočne zachovali dodnes. Jednou z najvýznamnejších je bazilika, ktorá patrí medzi najväčšie v Taliansku. Z rímskej doby tu stoja zrúcaniny rímskeho fóra, mauzóleum, ruiny riečneho prístavu, rímske pohrebisko a najviac známe sú ranokresťanské mozaiky v interiéri baziliky z 3. stor., pochádzajúce z prvého komplexu. Z ranokresťanskej doby je významné dodnes stojace baptistérium pred budovou baziliky, ktorej fasáda pochádza z prestavby prvého komplexu zo 4. stor. Okrem toho sú tu ďalšie mozaiky z oratórií a rímskych domov vedľa baziliky a oproti nej, a ďalej ranokresťanské mozaiky v Ranokresťanskom múzeu (Museo Paleocristiano), kde stála ďalšia bazilika zo 4. stor. V meste je archeologické múzeum, kde sú rímske sochy, mozaiky z rímskych kúpeľov a veľká zbierka rímskych prsteňových gem, mincí a rímskych sklených nádob.
V okolí mesta sa produkuje víno, ktoré sa radí pod tzv. vínnu oblasť Aquileia. Z tejto oblasti, ktorá je známa hlavne pre svoje červené vína, pochádza autochtónne (DOC) červené vínoRefosco. Vínna oblasť Aquileia patrí medzi oblasti, kde sa produkuje jedno z najkvalitnejších vín na svete. História vína je tu veľmi stará, pričom najväčšiemu rozmachu napomohliRimania. Historik Hérodianos popisoval Aquileiu ako vychýrenú vínnu oblasť už v 3. stor. Víno Refosco bolo známe už v rímskej dobe.
