| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | Apollo 14 | ||||
| COSPAR ID: | 1971-008A | ||||
| Veliteľský modul: | CM-110 | ||||
| Servisný modul: | SM-110 | ||||
| Lunárny modul: | LM-8 | ||||
| Nosná raketa: | Saturn V SA-509 | ||||
| Volací znak: | veliteľský modul:Kitty Hawk lunárny modul:Antares | ||||
| Posádka: | 3 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A) | ||||
| Štart: | 31. január1971, 21:03:02,57UTC | ||||
| Pristátie na Mesiaci: | 5. február 1971, 09:18:11 UTC Fra Mauro 3°38′43.08″J17°28′16.90″Z / 3,6453000°J 17,4713611°Z /-3.6453000; -17.4713611 (Miesto pristátia Apolla 14)Súradnice:3°38′43.08″J17°28′16.90″Z / 3,6453000°J 17,4713611°Z /-3.6453000; -17.4713611 (Miesto pristátia Apolla 14) | ||||
| Dĺžka výstupu na povrch: | 9 hodín, 22 minút, 31 sekúnd Prvý výstup: 4 hodiny, 47 minút, 50 sekúnd Druhý výstup: 4 hodiny, 34 minút, 41 sekúnd | ||||
| Čas na povrchu: | 1 deň, 9 hodín, 30 minút, 31 sekúnd | ||||
| Hmotnosť vzoriek: | 42,80kg | ||||
| Pristátie: | 9. február 1971, 21:05:00 UTC južná oblasť Tichého oceánu; 685km juhovýchodne odTongy 27°00′45″J172°39′30″Z / 27,01250°J 172,65833°Z /-27.01250; -172.65833 (Miesto pristátia Apolla 14) | ||||
| Trvanie: | 9 dní, 1 minúta, 58 sekúnd | ||||
| Počet obehov Mesiaca: | 34 | ||||
| Čas na orbite Mesiaca: | 2 dni, 18 hodín, 35 minút, 39,99 sekundy | ||||
| Hmotnosť: | pozriparametre misie | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Zľava doprava: Roosa, Shepard a Mitchell | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Apollo 14 bolo ôsmymamerickým pilotovanýmkozmickým letom v rámciprogramu Apollo a tretím, pri ktorom ľudia pristáli naMesiaci. Výprava Apollo 14 mierila do oblastiFra Mauro na západnej pologuli Mesiaca, kde malo pôvodne pristáťApollo 13. Bola to posledná z tzv. H misií, cieľom ktorej bolo pristátie a takmer jeden a pol dňový pobyt na Mesiaci, pričomastronauti uskutočnili dvavýstupy na jeho povrch. Posádka doviezla späť naZem 42,80kg mesačných vzoriek.
Alan B. Shepard, Jr. (2),veliteľ[pozn. 1]Stuart A. Roosa (1),pilot veliteľského moduluEdgar D. Mitchell (1),pilot lunárneho modulu(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Eugene A. Cernan, veliteľRonald E. Evans, Jr., pilot veliteľského moduluJoe H. Engle, pilot lunárneho moduluLetový emblém Apolla 14 navrhla jeho posádka. Dominantným prvkom tu je odznakastronautov, ktorý sa blíži kMesiacu po vyznačenejtrajektórii zoZeme. Zlatý okraj nesie v spodnej časti mená astronautov Apolla 14 a v hornej časti názov misie. Autorom emblému je Jean Beaulieu.[1]
.jpg)
Dňa6. augusta1969NASA oficiálne oznámila zloženie posádkyApolla 13 a 14, pričom veliteľom Apolla 14 sa stalAlan Shepard, pilotom veliteľského moduluStuart Roosa a pilotom lunárneho moduluEdgar Mitchell. V záložnej posádke sa začali pripravovaťEugene Cernan,Ronald Evans aJoe Engle. Štart Apolla 14 sa vtedy plánoval najúl1970.[2] Koncomnovembra 1969 prišiel naKennedyho vesmírne strediskoveliteľský aservisný modulkozmickej lodeApollo. Následne začali ich skúšky vovákuovej komore. Dňa24. novembra bol dodaný aj štartovací a pristávací stupeňlunárneho modulu, ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. Potom došlo k zmenám v pôvodne plánovanom harmonograme letovprogramu Apollo. Dňa4. januára 1970 riaditeľ NASAThomas Paine oznámil, že misia Apollo 20, ktorá sa plánovala nadecember1972, sa ruší anosná raketaSaturn V, ktorá sa mala použiť pre tento let, sa namiesto toho upraví na dvojstupňový variant a použije na štart plánovanejvesmírnej stanice v roku 1972. Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia bol znížený rozpočet NASA. Štart Apolla 14 sa kvôli tomu posunul naoktóber alebonovember 1970.[3] Vjanuári 1970 začali tiež nakozmodróm prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-509 a v polovici mesiaca sa začalo s jej zostavovaním voVehicle Assembly Building (VAB) napohyblivom vypúšťacom zariadení.[4]
Vapríli 1970 sa Apollo 13 počas letu k Mesiacu dostalo po výbuchu jednej zkyslíkových nádrží do vážnych problémov a dlhý čas hrozila aj smrť posádky. Pristátie na Mesiaci sa tak muselo zrušiť a astronauti sa našťastie vrátili naspäť na Zem. Vyšetrovanie tejto nehody spôsobilo ďalší odklad štartu Apolla 14. Dňa7. mája 1970 Thomas Paine oznámil, že Apollo 14 neodštartuje skôr než3. decembra a miestom jeho pristátia na Mesiaci bude hornatá oblasť v okolíkráteraFra Mauro, kde malo pôvodne pristáť Apollo 13. Výcvik hlavnej a záložnej posádky Apolla 14 medzitým pokračoval. Podobne aj zostavovanie nosnej rakety v montážnej hale VAB, ktoré sa dokončilo v polovicimája. Dňa30. júna NASA oznámila, že kvôli nutným opravám a testom na základe výsledkov vyšetrovania nehody Apolla 13 sa štart štrnástky odkladá na31. januára1971. Koncomjúna sa tiež skončili skúšky lunárneho modulu vo vákuovej komore a na začiatkuaugusta aj veliteľského a servisného modulu. Následne sa začalo s montážou ich zostavy. Dňa4. novembra sa kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. O päť dní neskôr,9. novembra, sa celá zostava presunula naštartovací komplex 39A a19. decembra bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. V priebehu18. a19. januára 1971 sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a30. januára o 01:00:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie.[4]
V nedeľu31. januára 1971 astronauti vstávali o 10:06 miestneho času. Následne Alan Shepard, Stuart Roosa a Edgar Mitchell absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a sadli si k raňajkám. Tradične sa podávalsteak avajíčka. Pri raňajkách im spoločnosť robiliDeke Slayton, riaditeľ operácií letových posádok, šéfastronautThomas Stafford, záložný veliteľ Eugene Cernan, záložný pilot veliteľského modulu Ronald Evans a záložný pilot lunárneho modulu Joe Engle. Potom nasledovalo obliekanieskafandrov a odchod zBudovy pilotovaných letov (Manned Spacecraft Operations Building). Astronauti spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (Launch Control Center). Veliteľ Alan Shepard nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot lunárneho modulu Edgar Mitchell. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Stuart Roosa.
Misia Apollo 14 nakoniec úspešne odštartovala s oneskorením 40 minút a 2 sekundy kvôlipočasiu 31. januára 1971 o 16:03:02,57 miestneho času (21:03:02,57svetového času) zoštartovacieho komplexu 39A vKennedyho vesmírnom stredisku. Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole veliteľský modul pomenovanýKitty Hawk a lunárny modulAntares. Navedenie nanízkuparkovaciu obežnú dráhu Zeme a navedenie na translunárnu dráhu prebehlo bez problémov. Komplikácie nastali po odpojení kozmickej lode od stupňa S-IVB s pripojeným lunárnym modulom, s ktorým sa mali spojiť, a nepotrebný stupeň S-IVB odpojiť, aby celé súlodie mohlo letieť k Mesiacu podľa plánu. Pilotovi veliteľského modulu Stuartovi Roosovi sa totiž ani po troch opakovaných pokusoch nepodarilo úspešne spojiť veliteľský modul s lunárnym modulom. Západky na špici spojovacieho uzla, ktoré mali zabezpečiť pevné spojenie oboch lodí, nefungovali správne. Obe lode sa pri každom pokuse o pevné spojenie od seba iba zľahka odrazili. Eugene Cernan posádke nakoniec navrhol, aby Roosa držal veliteľský modul pomocou orientačných trysiek v čo najtesnejšej možnej blízkosti pri lunárnom module a Shepard v tom momente zatiahol pomocou prepínača na prístrojovom paneli spojovací uzol. Navrhnutý postup nakoniec fungoval bez problémov a veliteľský modulKitty Hawk sa päť hodín po štarte pevne spojil s lunárnym modulomAntares, ktorý Roosa následne odpojil od stupňa S-IVB a s celou zostavou sa od neho vzdialil.[5]
Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa4. februára 1971 o 06:50 UTC manévrom LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) úspešne navedené naobežnú dráhu okolo Mesiaca. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili5. februára Shepard a Mitchell do lunárneho moduluAntares a začali s prípravami na jeho oddelenie od materskej lodeKitty Hawk, ku ktorému došlo 5. februára o 04:50:43 UTC.„Toto je naozaj divoké miesto,“ povedal Shepard, keď sa pozrel z okna na mesačný povrch. Mitchell ho nazval „najsurovejším a najopustenejším kúskom krajiny, aký kedy videl“. Približne hodinu a pol pred začiatkom zostupového manévru palubný počítač lunárneho modulu oznámil, že dostal príkaz na prerušenie pristátia. Signál sa objavil aj po opakovanom pokuse o nápravu, ale problém sa nakoniec podarilo vyriešiť pri ďalšom komunikačnom okne sHoustonom.„Houston!“ ozval sa Shepard.„Čo je s tou loďou?“ Riešenie prišlo vo forme istej softvérovej záplaty na ignorovanie signálu prerušenia pristátia. Zostupový manéver následne prebiehal bez problémov až do momentu, kedy sa lunárny modul nachádzal vo výške približne 10 km nad mesačným povrchom. Palubný radar mal v tejto výške zamerať mesačný povrch a merať presnú vzdialenosť lunárneho modulu od povrchu, ale nestalo sa tak.„Houston, náš pristávací radar nefunguje,“ hlásil Shepard.„No tak, radar!“ zakričal Mitchell.„No tak.“ Keďže pravidlá misie prikazovali v tejto situácii prerušiť pristátie a vrátiť sa k materskej lodi, komunikátor astronautFred Haise ohlásil:„Antares, mali by ste si začať prechádzať procedúry na prerušenie pristátia.“ Shepard mu odpovedal:„Sme si vedomí základných pravidiel, Houston!“ Vzápätí Shepard navrhol Mitchellovi:„Ak sa radar nenahodí, poletíme až dole.“ Haise astronautom navrhol vypnúť a zapnúť istič radaru. Navrhovaný postup fungoval bezchybne a informácie z radaru sa okamžite preniesli do Houstonu, ktorý dal súhlas na pristátie. Chvíľu na to, o 09:18:11 UTC, lunárny modulAntares pristál v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu na pahorkatineFra Mauro. Jedinou nedokonalosťou pristátia bolo, že modul pristál na malom svahu, čo spôsobilo, žeAntares sa naklonil o niekoľko stupňov na jednu stranu.„Presne na mieste,“ povedal Shepard, pričom sa chichotal.„Na starca to nie je zlé,“ hlásil Haise z Houstonu.„Okay, Fredo,“ odpovedal Shepard.„Bola to naozaj dobrá práca. Ďakujem, kamarát.“[5][6]
_on_the_moon.jpg)
Po vyše piatich hodinách od pristátia sa 47-ročný Alan Shepard stal piatym a vtedy aj najstarším človekom, ktorý vkročil na povrch Mesiaca.[7] V momente, keď vstúpil na mesačný povrch, povedal:„Al je na povrchu. A bola to dlhá cesta, ale sme tu.“ Išlo o prvú misiu, pri ktorej sa podarilo úspešne vysielať farebnýtelevízny obraz z povrchu Mesiaca.[pozn. 2] Astronauti na povrchu okrem iného vztýčili vlajku, nastavilisolárne experimenty a inštalovali aj súbor vedeckých prístrojovALSEP, ktorý obsahoval ajlaserový odrážač slúžiaci potom ešte dlhé roky. Medzitým im Deke Slayton odovzdal správu odprezidentaRicharda Nixona, ktorý chcel, aby po návrate navštíviliBiely dom. Skvelé, povedali, a vrátili sa k práci. Zistili, že ľahšie sa im chodí, keď idú spôsobom, ktorý sa podobá skôr na kluskoňa než na chôdzu bežca. Naučili sa tiež nakláňať dopredu, aby udržali rovnováhu. Ukázalo sa, že terén Fra Mauro je oveľa členitejší, než sa zdal na fotografiách. Dve predchádzajúce pristátia na Mesiaci sa uskutočnili na širokých a rovných plochách známych ako „moria“. Apollo 14 ako prvé pristálo v členitom mesačnom teréne, ktorý astronautom komplikoval chôdzu a ostrý slnečný svit im spôsoboval problémy s orientáciou. Bez orientačných bodov sa astronautom zdalo, že sa im pod nohami náhle objavujú krátery. Balvany, ktoré sa zdali vzdialené, boli zrazu blízko.„Je to rovnako náročné ako sa orientovať na Sahare,“ povedal Shepard. Po takmer piatich hodinách sa zaprášení a unavení Shepard s Mitchellom vrátili späť do lunárneho modulu. Prvývýstup na mesačný povrch trval 4 hodiny, 47 minút a 50 sekúnd. Astronauti si vyzuli špinavé topánky, napili sa vody z hadičky, vyprázdnili vrecká smočom a vliezli do prekrížených hojdacích sietí, Shepard na vrchu, Mitchell pod ním. Spánok bol ale takmer nemožný. Shepard mal pocit, že si nemá kde oprieť hlavu, a Mitchell stále zdvíhal okenné žalúzie, aby sa pozrel von.„Ed. Si hore?“ opýtal sa Alan.„Sakra, áno, som hore,“ odpovedal Mitchell.„Máš pocit, že sa prevraciame?“„Áno,“ povedal Mitchell. Obaja muži mali pocit, že lunárny modul sa príliš nakláňa, či dokonca kĺže po svahu. Obávali sa, že v mesačnej gravitácii jeden chybný pohyb prevráti ich jediný prostriedok na návrat domov. Počas prvej „noci“ na Mesiaci sa Shepard raz vzbudil, keď sa mu zdalo, že modul sa šmýka. Vyškriabal sa z hojdacej siete a pozrel von oknom, pričom spadol na Mitchella, ktorý ležal pod ním. Zakaždým, keď sa astronauti snažili zaspať, prebudili ich zvuky lunárneho modulu.„Ed, počul si to?“ naliehavo zašepkal Shepard.„Sakra, áno, počul som to,“ odpovedal Mitchell.„Čo to, sakra, bolo?“ opýtal sa šepotom Shepard.„Neviem.“ A o chvíľu znova:„Ed?“„Čo je?“„Prečo si, sakra, šepkáme?“ Obaja sa zasmiali a pokúšali sa zaspať.
Druhý deň na Mesiaci začal veľmi skorým budíčkom. Shepard s Mitchellom nemohli spať, a preto sa ohlásili Houstonu o dve hodiny skôr oproti plánu. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol 1,5 km vzdialený kráter Cone. Na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia mali astronauti použiť dvojkolesový ručný vozík (MET), ktorý tlačili alebo ťahali ako rikšu. Boli však nesmierne vyčerpaní a kvôli únave a zlej orientácii iba čiastočne dodržali určenú trasu. Študovali mapy a fotografie terénu, zapamätali si všetky orientačné body – rôzne balvany a menšie krátery, z ktorých každý pomenovali. Ale čím viac kráčali, tým sa im zdal okraj krátera vzdialenejší. Ťahať ručný vozík do svahu bolo čoraz ťažšie. Mitchell navrhol nechať vozík tam, kde je, a vyraziť nahor bez neho, ale Shepard nechcel prísť o škatuľuškótskejwhisky. S Eugenom Cernanom sa stavil, že dokáže vytiahnuť vozík až na vrchol krátera Cone.„Okay, ideme po naozaj strmom svahu,“ ohlásil Shepard do Houstonu, kde lekári počúvali jeho ťažké dýchanie a sledovali stúpajúcitep.„Je to ťažké.“ Keď bol svah ešte strmší, Shepard zdvihol zadnú časť vozíka, zatiaľ čo Mitchell ťahal za prednú rukoväť. Shepard zvolal:„Vľavo, vpravo, vľavo, vpravo,“ a synchronizovane pochodovali. Napätie medzi astronautmi stúpalo a začali sa hádať, kam majú namierené. Keď sa Shepardovi začalo ťažšie dýchať a jehosrdcová frekvencia dosiahla viac ako 140 úderov za minútu, lekári NASA – už mierne podráždení z toho, že 47-ročný muž, ktorý sa nedávno zotavil zMenièrovej choroby, chodí po Mesiaci – navrhli odpočinok. Kým Alan lapal po dychu, naznačil, že možno nie je ich deň, aby dosiahli kráter Cone. Mitchell sa však nemienil vzdať.„Ak sa tam nedostaneme, stratíme všetko,“ povedal.„Čo keby sme prehrali stávku, Al, opustili MET a išli tam hore? Mohli by sme to zvládnuť oveľa rýchlejšie.“ Shepard nakoniec súhlasil s tým, že vozík „ešte chvíľu potlačia“, a Slayton sa spojil sriadiacim strediskom a ponúkol, že pokryje stávku – kúpi Cernanovi škatuľu škótskej, ak sa Shepard a Mitchell rozhodnú zanechať vozík za sebou.„Dostaneme sa tam,“ povedal Shepard a o niekoľko minút neskôr na vrchole malého stúpania povedal, že očakáva, že „tu sa čoskoro priblížia k okraju“. Jedno stúpanie však viedlo k ďalšiemu a ďalšiemu, čas sa krátil a astronauti si stále neboli istí, kam presne idú. Ak by pokračovali príliš ďaleko nesprávnym smerom, riskovali by, že sa im vyčerpajú zásoby kyslíka. Väčšinu času ich viedol Shepard, ale Mitchell sa stále zastavoval, aby Sheparda upozornil, že ich vedie nesprávnym smerom. V jednom momente Mitchell vytiahol mapu a začal na ňu ukazovať.„Al? Choď doľava. Je to priamo tam,“ povedal Mitchell a ukázal.„My sme tu. Musíme ísť tam.“ O niekoľko minút neskôr však Fred Haise astronautom prikázal, aby vykonali naplánované experimenty na mieste, kde sa práve nachádzajú, a potom sa vrátili späť k lunárnemu modulu. Zostup späť k lunárnemu modulu bol rýchlejší, ale obaja muži boli unavení, nahnevaní, sklamaní a cestou nadávali. Ich nálada sa však trocha zlepšila, keď prišli späť kAntaresu.„Tu je to fantastické,“ povedal Shepard. Ešte pred definitívnym návratom astronautov do lunárneho modulu sa Shepard objavil pred kamerou a ohlásil:„Houston, mám v ruke rukoväť lopatky na núdzovú vzorku a úplnou náhodou je na jeho konci šestka železo. V ľavej ruke mám malú bielu loptičku, ktorú dôverne poznajú milióny Američanov. Teraz ju pustím na zem.“[pozn. 3] Prvý úder sa mu nepodaril a zvíril len mesačných prach. Pri druhom údere sa loptička nepatrne pohla a pri treťom sa mu podarilo loptičku posunúť o niekoľko metrov. Na štvrtý úder Alan vytiahol ešte jednu loptičku a odpálil. Sledujúc rýchlo sa vzďaľujúcu loptičku vykríkol:„Míle a míle a míle!“[9] Potom sa spolu s Mitchellom vrátil k práci a do lunárneho modulu naložili celkovo 42,80kg vzoriek. Na Mesiaci strávili celkovo 1 deň, 9 hodín, 30 minút a 31 sekúnd. Stuart Roosa medzitým vo veliteľskom moduleKitty Hawk snímkoval na obežnej dráhe pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu.
Lunárny modulAntares odštartoval z povrchu6. februára o 18:48:42 UTC a o 20:35:42 UTC sa spojil s materskou loďouKitty Hawk. Potom Shepard zaklopal na poklop medzi oboma kozmickými loďami.„Kto je tam?“ ozval sa Roosa. Následne Shepard s Mitchellom vstúpili do materskej lode, z topánok si povysávali mesačný prach a vyzliekli si prepotené skafandre. V čase 01:37 UTC sa zapálil motor SPS, aby naviedol veliteľský a servisný modulKitty Hawk na dráhu smerom k Zemi. Let domov mal pokojný priebeh. Apollo 14 šťastne ukončilo svoj let9. februára 1971 o 21:05:00 UTC pristátím do vĺn južnéhoTichého oceánu v blízkostilietadlovej lodeUSSNew Orleans. Miesto pristátia sa nachádzalo približne 685 km juhovýchodne odTongy. Posádka Apolla 14 sa stala poslednou, ktorá po pristátí absolvovala pobyt vkaranténe. Lekári im ju dovolili ukončiť27. februára. Následne astronauti absolvovali sériu rôznych spoločenských udalostí. Dňa1. marca odcestovali doWashingtonu, D. C., kde ich prezident Nixon slávnostne prijal v Bielom dome a nasledujúci deň mali prejavy pred spoločným zasadnutímkongresu. Nasledovali slávnostné návštevyChicaga aNew Yorku. V Kennedyho vesmírnom stredisku sa23. marca poďakovali zamestnancom, ktorí zabezpečili ich bezpečný štart. Koncommája odleteli naparížsky aerosalón, kde sa stretli sosovietskymi kozmonautmiPavlom Popovičom,Vitalijom Sevastianovom aAndrijanom Nikolajevom.[10] Apollo 14 bolo spojovacím mostom medzi prvými výpravami celého programu Apollo a poslednými tromi, pre ktoré bola upravená veliteľská aj lunárna sekcia – mali väčšiu hmotnosť. Úpravy umožnili získať väčší počet údajov a zaistili posádke dlhší pobyt na mesačnom povrchu. Výrazné zvýšenie užitočného nákladu rakety Saturn V ilustruje príklad: prvá výprava k Mesiacu iba k jeho desiatim obletom,Apollo 8, niesla 28 870 kg (veliteľský+servisný modul), posledná lunárna misia s výsadkom dvoch astronautov na povrch Mesiaca,Apollo 17, už 48 607 kg.
.jpg)
Commons ponúka multimediálne súbory na témuApollo 14Misieprogramu Apollo | ||
|---|---|---|
| Skúšky rakiet |  | |
| Skúšky záchranného systému | ||
| Skúšky s maketou lode | ||
| Nepilotované misie | ||
| Misie na nízku orbitu Zeme | ||
| Lunárne misie | ||
† posádka zahynula počas predletovej skúšky na štartovacej rampe | ||
