Nemecký a poľský nápis: Len pre židov, na okne električky,Varšavské geto.
Antisemitizmus jenepriateľstvo alebo predpojatosť vočiŽidom ako predstaviteľom židovského náboženstva (judaizmu),etnickej skupine aleborase. Aj keď samotné slovo (anti-semitizmus) je odvodené od slovaSemiti, dnes sa ním neoznačuje nepriateľstvo voči semitským národom všeobecne (kam patria ajArabi), ale len voči Židom. Extrémnym príkladom antisemitizmu je otvorene nepriateľskánacistická ideológiaAdolfa Hitlera, ktorá viedla kugenocídeeurópskych Židov –holokaustu (1939–1945).
SlovoSemiti je odvodené od mena biblického menaSem (synNoema, predokAbraháma, ktorý je podľa legendy praotcom Židov i Arabov). Slovo antisemitizmus sa pravdepodobne prvýkrát použilo v roku1860 v práciAntisemitské predsudky (nem.Antisemitische Vorurteile) rakúskeho židovského učencaMoritza Steinschneidera. Steinschneider slovo použil na charakterizáciu myšlienokErnesta Renana o „semitských“ a „árijských“ rasách. V 19. storočí boli domnelo vedecké teórie týkajúce sa rás, civilizácií a pokroku v Európe veľmi rozšírené. Veľkým zástancom tejto formy rasizmu bol pruský nacionalistický historikHeinrich von Treitschke. Na rozdiel od Renana a ďalších autorov bolo v jeho spisoch slovosemitský v podstate synonymom slova židovský.
Nemecký politický agitátorWilhelm Marr použil slovo antisemitizmus v roku1879 v svojej kniheCesta k víťazstvu germánstva nad židovstvom (Der Weg zum Siege des Germanentums über das Judentum) v zmysle „nenávisť voči Židom“. Táto nenávisť popísaná novým slovom sa tak javila ako vedecky podložená, racionálna. Marrova kniha sa stala veľmi populárnou a Marr v tom istom roku založil Antisemitskú ligu (Antisemiten-Liga), prvú nemeckú organizáciu, ktorá sa otvorene angažovala v boji proti údajnej hrozbe Nemecka zo strany Židov a presadzovala ich násilný odsun z krajiny.
Náboženský antisemitizmus (niekedy nazývanýantijudaizmus) je zameraný proti židovstvu akonáboženstvu a proti praktikovaniu židovskej viery. Pochádza z rozporov medzi judaizmom akresťanstvom, prípadne medzi judaizmom aislamom. Až do začiatku 19. storočia mal antisemitizmus hlavne náboženský základ. Pretože judaizmus bol najväčším menšinovým náboženstvom v kresťanskej Európe a v časti islamského sveta, boli Židia často hlavným cieľom nábožensky motivovaného násilia a perzekúcií. Toto násilie však väčšinou nezahŕňalo ľudí, ktorí mali židovský pôvod a prestúpili k inému náboženstvu. (Boli však aj výnimky, napríklad španielskimarranos). Náboženský antisemitizmus je pôvodomstredovekých zákonov, ktoré zakazovali vyznávanie židovského náboženstva a mali za následok vyháňanie Židov z mnohých európskych krajín.
Rasový antisemitizmus je forma nenávisti namierená proti všetkým ľuďom, ktorí majú židovský pôvod. Ideologicky je založený na nesprávne pochopených myšlienkach o vývoji rás. Rasový antisemitizmus nahradil nenávisť k judaistickému náboženstvu presvedčením, že Židia sú bez ohľadu na náboženské vyznanie rasovo odlišnou skupinou ľudí a ako takí sú nižšou rasou, ktorá si zaslúži pohŕdanie. S nástupom rasového antisemitizmu sa začali tiež objavovať populárnekonšpiračné teórie, v ktorých sú vykreslené údajné židovské plány na ovládnutie sveta. Od konca19. storočia je rasový antisemitizmus najrozšírenejšou formou antisemitizmu.
Nový antisemitizmus. Podľa názoru mnohých analytikov a židovských skupín sa na konci20. storočia objavila odlišná forma antisemitizmu spojovaná s extrémnou ľavicovou i pravicovou politikou, ktorá prevzala vyjadrovacie prostriedky a koncepciuantisionizmu.[1][2][3][4] Prejavom nového antisemitizmu je démonizácia alebo spochybňovanie existencie štátuIzrael. O tom, či skutočne ide o novú samostatnú formu antisemitizmu alebo iba o nové prejavy starej nenávisti, sa však vedú spory.
V slovenskom kresťanskom prostredí sa v 19. storočí, poznačenomnárodným obrodením, ako vedľajší produkt sformoval negatívny obraz Žida, ktorý sa prostredníctvom literatúry dostal do povedomia obyvateľov Slovenska a bol paušalizovaný na celú židovskú komunitu. Rozporuplné vlastnosti prisudzované Židom stupňovali voči nim nenávisť v mysli väčšinovej spoločnosti. 19. storočie je obdobím zrodenia slovenského antisemitizmu.[5] Boj protialkoholizmu sa nepriamo zameriaval aj proti Židom ako majiteľom krčiem a tak sa stal súčasťou agendy spolkovstriezlivosti. PozriJozef Ignác Bajza:René mládenca príhody,Jozef Miloslav Hurban:Prítomnosť a obrazy zo života tatranského,Jonáš Záborský a ďalší.[5][6]
V 90. rokoch 19. storočia Židia ovládli viac než 50% maďarskejžurnalistiky, dôležité miesta zaujali vmedicíne, kde tvorili tretinu všetkých lekárov. V právnom svete bola asi polovicaadvokátov židovského pôvodu, tiež približne 30% inžinierov a väčšina hospodárskych, obchodných, bankových podnikateľov alebo úradníkov. Židia sa priklonili kmaďarizácii a väčšina z nich sa vUhorsku hlásila k maďarskej národnosti. Podobne ako v rakúskej časti monarchie sa Židia priklonili k nemčine, tak v Uhorsku k maďarčine. Tým sa ich činnosť spájala aj s presadzovaním maďarských záujmov na úkor iných národov Uhorska. [5][7]
"V Poľsku je napríklad oveľa silnejší antisemitizmus ako na Slovensku, ale pravdepodobne medzi židovskou menšinou a tamojšou majoritnou spoločnosťou nebude spor o podstate situácie Židov v Poľsku počas nemeckej okupácie. Tam sa to s ľuďmi nezžilo. U nás má však slovenský štát medzi viacerými predstaviteľmi politických elít sympatie."J. Franek[8]
DeportácieŽidov počas2. sv. vojny a tzv.arizácia židovského majetku boli po vojne aj napriek existenciikomunistického režimu pociťované ako nespravodlivosť. Preto podpísalo 24 osôb, zväčšadisidentov, z ktorých viacerí boli katolícki aktivisti, v októbri 1987Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska ako prejav "ľútosti a odprosenia". Pred Vianocami1990 prijalaNárodná rada pod predsedníctvomFrantiška Mikloška Vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska.[9] Napriek proklamovanej rovnosti občanov počas existencie socialistickéhoČesko-Slovenska (1948 -1989) ovládanéhoKomunistickou stranou počet obyvateľov hlásiacich sa otvorene k židovstvu (ale aj k ostatným minoritám) klesal. Pokiaľ v roku 1930 bol počet obyvateľov na území Slovenska, ktorí sa hlásili kŽidovskej náboženskej obci 136 737, klesol podľasčítania obyvateľstva v roku 2011 na 1 999. Bol to samozrejme dôsledok najmäholocaustu ale aj povojnovejemigrácie do novovzniknutého Izraela, Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie a ďalších štátov. Je pravdepodobné že sa Židia k židovstvu na Slovensku nehlásili (nedeklarovali sa) zámerne, čím sa chránili predostrakizmom. Vo východnej Európe sa stali židia „neviditeľnými“.[10][11] Bol to aj výsledok boja proti svetovémusionizmu, aj keď ich práva v samotnej podstate neboli porušované (židia sa vo vtedajšom Československu mohli realizovať – uplatnili sa vo významných pozíciách, zamestnaniach; príslušnosť k židovstvu, už nebola v Československu chápaná na rasovej báze).[11] Dôsledkom však bolo, že k židovskému pôvodu sa u nás nikto nehlásil a doteraz jeho deklarovanie vyvoláva rozpaky alebo je odsudzované. Toto tabu výrazne prelomilFedor Gál, keď v Štúdio dialóg počasNežnej revolúcie v roku 1989 nielen verejne deklaroval, že ježidovského pôvodu[12] ale aj to, že je narodený v koncentračnom táboreTerezín.
J. Franek hovorí: Horšie je na tom ten občan židovského pôvodu, ktorý o svojom židovstve nechce hovoriť, čo je časté a typické. Ja som dobre deklarovaný Žid a mám to jednoduchšie, ľudia sú ku mne ústretoví. Názorové nezhody mám skôr v intelektuálnom prostredí, najčastejšie pri hodnotení neuralgických bodov slovenskej histórie, Slovenského štátu či Tisa.[8]
↑Endelman, Todd M. „Antisemitism in Western Europe Today“ inContemporary Antisemitism: Canada and the World, University of Toronto Press, 2005, pp. 65-79. (anglicky)
123BORZA, Peter.Židia medzi kresťanmi na území Slovenska v 19. storočí in Zborník konferencie "Katolícka Cirkev a Židia na Slovensku v 19. storočí" [online]. Katolicka cirkev na Slovensku, [cit. 2020-10-01].Dostupné online.
↑JAKUBIK, Henrich.Obraz židovstva v slovenskej klasicistickej a romantickej literatúre. In: Konferencia mladych filologov [online]. web.archive.org, [cit. 2020-10-01].Dostupné online.
↑MLYNÁRIK, Ján, Dějiny Židů na Slovensku. Praha: Academia, 2005
12A.S, Petit Press.Jaroslav Franek: Ježiš sa nikdy nezriekol svojho národa [online]. www.sme.sk, [cit. 2020-10-01].Dostupné online.
↑Narodna rada SR - Dokumenty: Vyhlasenie k deportaciam Zidov [online]. Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2017-10-21].Dostupné online.
12ŠUŠA, IVAN.Fenomén socializmu v memoároch slovenských židovských autorov [online]. Università l’Orientale Napoli (Neapol), [cit. 2020-10-01].Dostupné online.
↑HORVÁTOVÁ, Rena.Fedor Gál: Romové a Židé mají podobný úděl. Když je společnost v krizi, obrátí se proti nim [online]. Praha: Český rozhlas, 2020-02-14, [cit. 2020-09-29].Dostupné online.
↑Obrazom: Kiska a Fico si v Bratislave pripomenuli holokaust [online]. webnoviny.sk, 2014-09-09, [cit. 2014-09-10].Dostupné online.
↑A.S, Petit Press.Rozprávky o mydlách a antisemitské karikatúry. Ako sa kotlebovci vyjadrovali o židoch [online]. fici.sme.sk, [cit. 2021-09-24].Dostupné online.
↑VRAŽDA, Daniel.Prečo som napísal knihu o Kotlebovi [online]. Denník N, 2017-09-13, [cit. 2021-09-24].Dostupné online.
↑AKTUALITY.SK.Poslancovi ĽSNS prekážajú vyznamenania pre „Židov“ aj ženu, ktorá prežila holokaust [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-09-24].Dostupné online.
