Antihistaminikum jeliek aleboliečivo, používané na zníženie alebo odstránenie účinkov vyvolanýchhistamínom (endogénny chemický posol uvoľnený počasalergických reakcií) na histamínovomreceptore. Termín antihistaminikum sa používa iba pre látky, u ktorých je hlavný terapeutický účinok sprostredkovaný negatívnym ovplyvnením histamínových receptorov. Iné látky môžu mať antihistamínový účinok, ale nie sú pravými antihistaminikami.
V bežnej reči sa pojem antihistaminikum používa len pre H1 antagonistov, tiež známych ako inverzní agonisti H1 receptoru, čo je presnejšie ako označenie H1 antagonisti.[1]
Pri alergickej reakciialergén (ľubovoľnýantigén) interaguje (a vzájomne sa viaže) s povrchovými IgEprotilátkamižírnych buniek (mastocytov) abazofilov. Vytvorením komplexu antigén-protilátka-bunka sa spustí komplikovaná séria reakcií, ktorá nakoniec vedie kdegranulácii bunky a tým k uvoľneniu histamínu a iných chemickýchmediátorov zo žírnej bunky alebo bazofilu. Po uvoľnení histamín môže reagovať s receptormi v blízkych i vzdialených tkanivách.
Účinkom na H1 receptoroch vyvolásvrbenie (pruritus), vazodilatáciu (rozšírenie ciev), hypotenziu, červenanie,bolesti hlavy,tachykardiu (zrýchlený tep), bronchokonstrikciu (zúženie dýchacích ciest), zvýši prechodnosť cievnych stien, zvýši citlivosť na bolesť.[2]
Aj keď H1 antihistaminiká zlepšujú tieto prejavy, sú účinné len ak sú podané pred pôsobením alergénu. Pri vážnych alergických reakciách ako jeangioedém aanafylaktické reakcie, môžu byť prejavy také vážne, že ohrozujú život. U ľudí s takýmito reakciami je potrebné podaťadrenalín, bežne injekčným perom (EpiPen).
H1 antihistaminiká sú v praxi užívané pri liečbe histamínom podmienených alergických stavov. Konkrétne môže ísť napríklad o nasledovné:[3]
- Alergickárinitída
- Alergickákonjunktivitída
- Kožné alergické prejavy (kontaktnádermatitída)
- Urtikária (kožné prejavy podobné popŕhleniu)
- Angioedém
- Svrbenie (ekzém, uštipnutie hmyzom)
- Anafylaktické alebo anafylaktoidné reakcie – len ako pomocné liečivá (adjuvanciá)
- Nevoľnosť azvracanie (H1 antihistaminiká prvej generácie)
- Potreba upokojenia – sedácia (H1 antihistaminiká prvej generácie)
Antihistaminiká môžu byť podané topicky (na povrch kože iných telových povrchov), alebo systémovo v závislosti od charakteru alergického stavu.
Vedľajšie účinky sú najčastejšie spájané s prvou generáciou H1 antihistaminík. Spôsobené sú ich pomerne malouselektivitou pre H1 receptory.
Najbežnejší vedľajší účinok je sedácia (útlm); tento vedľajší účinok je využívaný v mnohých voľnopredajných liekoch na spanie. Ďalšie bežné vedľajšie účinky prvej generácie H1 antihistaminík sú:točenie hlavy, pískanie v ušiach (tinitus), rozmazané videnie,eufória, poruchy koordinácie, nepokoj, nespavosť, tras, nevoľnosť až vracanie,zápcha,hnačka, sucho v ústach a suchý kašeľ. Zriedkavé vedľajšie účinky sú okrem iného: zadržiavaniemoču,palpitácie, hypotenzia (pokles krvného tlaku), bolesti hlavy, halucinácie apsychózy.[3]
Novšie H1 antihistaminiká druhej generácie sú oveľa selektívnejšie pre periférne H1 receptory a majú tak aj značne zlepšenú znášanlivosť v porovnaní s prvou generáciou. U druhej generácie sú najbežnejšie vedľajšie účinky: malátnosť, unavenosť, bolesti hlavy, nevoľnosť a sucho v ústach.[3]
Toto sú najstaršie antihistaminiká, sú pomerne lacné a bežne dostupné. Dobre potláčajú alergické prejavy, ale sú zvyčajne zároveň strední až veľmi silní antagonistimuskarínovýchacetylcholínových receptorov. Bežne majú tiež účinky na α-adrenergných receptoroch a/alebo sérotonínových 5-HT receptoroch. Nedostatočná receptorová selektivita je príčinou zlej znášanlivosti týchto liečiv, najmä v porovnaní s druhou generáciou H1 antihistaminík. Účinok ako aj výskyt vedľajších účinkov sú rôzne medzi skupinami liekov ale aj medzi liekmi tej istej skupiny.
Prvým H1 antihistaminikom bolpiperoxán, objavený Ernestom Forneauom a Danielom Bovetom v roku1933 pri pokuse vyvinúť zvierací model pre anafylaxiu na Ryerson University (Toronto, Kanada).[4] Za svoj príspevok dostal Bovet v roku 1957Nobelovu cenu za medicínu. V desaťročiach po ich objave boli vyvinuté ďalšie H1 antihistaminiká prvej generácie. Tieto môžu byť klasifikované podľa chemickej štruktúry, pričom liečivá jednej skupiny majú podobné vlastnosti.
Poznámka: dostupnosť liekov uvádzaná v nasledovnom texte je podľa zdroja[1] (1. december2012)
Etyléndiamíny boli prvou vyvinutou skupinou klinicky užívaných H1 antihistaminík. V súčasnosti sú na Slovensku registrované prípravky s obsahom antazolínu (Sanorin-Analergin, Spersallerg).
Prototypom tejto skupiny bol difenhydramín. Pre túto skupinu je charakteristický značný anticholínergný účinok (vrátane sedácie) ale výskyt gastrointestinálnych vedľajších účinkov je pomerne nízky.[3][5]
Pre aktivitu je v tejto skupine významná štruktúrnaizoméria jednotlivých látok. E-triprolidín je napríklad 1000 krát účinnejší ako Z-triprolidín. Tento rozdiel má vzťah k umiestneniu a väzbe antihistaminika na väzbovom mieste histamínu pri H1 receptore.[5]
Alkylamíny by mali mať pomerne menej sedatívnych a gastrointestinálnych vedľajších účinkov, ale majú relatívne väčší výskyt paradoxných stimulačných účinkov naCNS.[3] V súčasnosti antihistaminiká tejto skupiny majú na Slovensku registrované prípravky s obsahom dimetindénu (Fenistil,Vibrocil) a dexbrómfeniramínu (Disophrol Repetabs).
Liečivá tejto skupiny sú štruktúrne príbuznéetyléndiamínom aetanolamínom. Vyvolávajú značné anticholínergné vedľajšie účinky. Prípravky z tejto skupiny sú často používané nanevoľnosť (napr. pri cestovaní), a zvracanie. Chemicky sem patria aj H1 antihistaminiká druhej generácie cetirizín a levocetirizín.[5]
Tieto zlúčeniny sa líšia od fenotiazínovýchantipsychotík substitúciou cyklov a postranným reťazcom.[5] Sú tiež štruktúrne príbuznétricyklickým antidepresívam, čo vysvetľuje antihistamínové vedľajšie účinky týchto dvoch skupín, ako aj zlú znášanlivosť tricyklických H1 antihistaminík. Do tejto skupiny patrí aj antihistaminikum druhej generácie, loratadín.
- Dva aromatické kruhy napojené na centrálnyuhlík,dusík alebokarbonyl.
- Mostík medzi centrálnym X aamínom zvyčajne 2-3 uhlíky dlhý, môže byť lineárny, rozvetvený alebo súčasťou kruhu, nasýtený aj nenasýtený.
- Amín je substituovaný malýmialkylovými skupinami, napríkladmetylom.
- Chiralita na X môže zvýšiť ako účinok, tak aj selektivitu pre H1 receptory.
- Pre maximálny účinok by aromatické kruhy nemali byť v jednej rovine.
- napríklad mierne zahnutý tricyklický systém s oboma aromatickými kruhmi v rôznych geometrických rovinách dáva antihistaminiku silný účinok.
Do tejto skupiny patria liečivá s podstatne lepšou selektivitou pre periférne H1 receptory, ktorým dávajú prednosť pred histamínovými a acetylcholínovými receptormicentrálneho nervového systému. Táto selektivita významne znižuje výskyt vedľajších účinkov v porovnaní s prvou generáciou za súčasného zachovania dobrého účinku proti alergickým prejavom.
Štruktúra týchto liečiv je od prípadu k prípadu iná. Neexistuje žiaden spoločný štruktúrny znak pre druhú generáciu H1 antihistaminík.
Sem sú zaraďované aktívneenantioméry (levocetirizín) alebometabolity (desloratadín, fexofenadín) a ich deriváty H1 antihistaminík druhej generácie, s cieľom dosiahnuť zvýšený účinok a menšie vedľajšie účinky. Napríklad fexofenadín má menšie riziko srdcových arytmií oproti terfenadínu. Je však málo dôkazov pre výhodnosť levocetirizínu a desloratadínu oproti cetirizínu a loratadínu.
Tieto látky pravdepodobne stabilizujú žírne bunky, a tým predchádzajú degranulácii a uvoľneniu mediátorov.
Pre lekársku prax sú významné najmä H2 receptory prítomné v parietálnych bunkách žalúdočnej sliznice. Podobne ako u H1 antihistaminík tu nejde v pravom zmysle slova o antagonistov, ale o inverzných agonistov. Sú používané na zníženie produkciežalúdočnej kyseliny. Príklady súcimetidín,ranitidín afamotidín.
Ide o experimentálne látky, zatiaľ bez klinického uplatnenia.
Rôzne liečivá užívané pri iných indikáciách majú nežiaduci antihistamínový účinok. Zahŕňajútricyklické antidepresíva,antipsychotiká a i.
Antihistaminiká registrované na Slovensku k 1. 9. 2015 |
---|
Skupina | Liečivo (generácia) | Názov prípravku |
---|
Alkylamíny | dimetindén (I.) | Fenistil, Vibrocil |
Etanolamíny | difenhydramín (I.) | Calmaben, Psilo-Balsam |
Etylendiamíny | antazolín (I.) | Sanorin-Analergin, Spersallerg |
Fenotiazíny | prometazín (I.) | Coldrex Nite, Prothazin, Prometazin 5 Berlin-Chemie |
| tietylperazín (I.) | Torecan |
Piperazíny | cetirizín (II.) | Zyrtec, Alerid, Cetirizin-ratiopharm, Cetirizine Sandoz, Cetixin, Zodac |
levocetirizín (III.) | Cezera, Levocetirizin Actavis, Levocetirizin Dr.Max, Levocetirizin Teva, Xyzal, Zenaro |
hydroxyzín (I.) | Atarax |
Piperidíny | cyproheptadín (I.) | Peritol |
levokabastín (II.) | Livostin |
loratadín (II.) | Claritine, Clarinase, Erolin, Flonidan, Loratadin-ratiopharm |
desloratadín (III.) | Aerius, Deslomed, Lotera, Delesit, Desloratadin Zentiva, Jovesto, Desloratadine Actavis, Desloratadin Saneca, Dasselta |
fexofenadín (III.) | Fexofenadin Generics, Fixit, Telfast 180 |
Ostatné | bisulepin (I.) | Dithiaden |
ketotifén (I.) | Ketotifen WZF Polfa, Denerel, Zaditen |
azelastín (II.) | Allergodil, Antalerg |
olopatadín (II.) | Alerpalux, Opatanol |
epinastín (II.) | Purivist |
bilastín (II.) | Omarit |
rupatadín (II.) | Rupafin |
emedastín (II.) | Emadine |
- ↑LEURS, R; CHURCH, M K; TAGLIALATELA, M. H1-antihistamines: inverse agonism, anti-inflammatory actions and cardiac effects.Clinical & Experimental Allergy, apríl 2002, roč. 32, čís. 4, s. 489–498.ISSN 0954-7894.DOI: 10.1046/j.0954-7894.2002.01314.x.PMID 11972592. (po anglicky)
- ↑SIMONS, F. Estelle R.. Advances in H1-antihistamines.The New England Journal of Medicine, november 2004, roč. 351, čís. 21, s. 2203–2217.DOI: 10.1056/NEJMra033121.PMID 15548781. (po anglicky)
- ↑abcdeRossi S (Ed.) (2004).Australian Medicines Handbook 2004. Adelaide: Australian Medicines Handbook.ISBN 0-9578521-4-2
- ↑FOURNEAU, Ernest; BOVET, Daniel. Recherches sur l'action sympathicolytique d'un nouveau derive du dioxane.Archives Internationales de Pharmacodynamie et de Therapie, 1933, roč. 46, s. 178-91.ISSN 0003-9780. (po francúzsky)
- ↑abcdNELSON, Wendel L.Foye's Principles of Medicinal Chemistry. Redakcia William O. Foye, Thomas L. Lemke a David A. Williams. Hagerstown,Maryland : Lippincott Williams & Wilkins, 2007.ISBN978-0-7817-6879-5. KapitolaAntihistamines and Related Antiallergic and Antiulcer Agents, s. 1004–1027. (po anglicky)