Vznik Ánd je spojený s procesmiplatňovej tektoniky, ktoré mali za následoksubdukciu platneplatne Nazca podJuhoamerickú platňu. Hranica medzi platňami je tvorenáperuánsko-čilskou priekopou.
Najstaršie andskéhorniny pochádzajú zprekambria a nachádzajú sa v Čile a Argentíne. Sú to napríklad slabo metamorfovanéflyšové sedimenty jednotkyPuncoviscana. V priebehukambria ažtriasu na západnú časťGondwany narazilo viacero mikrokontinentov, ktoré sa stali jej súčasťou. Tieto zrážky boli spojené s výrazným vulkanizmom. Od začiatkujury sa v oblasti Ánd vyvinulo niekoľko sedimentačných paniev a vulkanických oblúkov rôzneho typu.
V Severných Andách vznikol voformácii La Negra vulkanický oblúk a predoblúkováTarapacská panva. Odtitónu pohoteriv bola táto panva zaplavená, neskôr počas vrchnej kriedy ju ovplyvňoval okolitý vulkanizmus a usadzovali sa v nej najmä červené kontinentálne sedimenty. V strede kriedy sa táto panva uzavrela a z hornín, ktoré boli vytlačené z tohto priestoru vznikla tzv.Proto Cordillera de Domeyko, ktorú v nasledujúcom období výrazne deštruovala erózia. Od vrchnej kriedy poeocén pokračoval v dôsledku subdukcieplatne Nazca vulkanizmus, ktorý v priebehuoligocénu vystriedali intrúzie. V tomto období vznikli v oblasti Čile významné ložiská medenno-porfýrovýchrúd. Subdukcia platne Nazca spôsobila aj vznik Atacamského smerného posunu, významnéhozlomu ktorý postihol Pobrežnú kordilieru. V tomto priestore následne počasjury a ranejkriedy mohol vystúpiť granitoidný pobrežnýbatolit.
V Centrálnom segmente Ánd počas vrchnej jury a spodnej kriedy vznikli paralelné vulkanické oblúky, medzi ktorými sa nachádzali menšie zaoblúkové a okrajové panvy. Kôru tiež postihli viaceréintrúzie hlbinných hornín. Oblasť v jure zasiahla silnátransgresia, ktorá umožnila vznik platformy Aconcagua. Neskôr more z oblasti ustúpilo a nasledoval intenzívny vulkanizmus. Vo vrchnejkriede došlo k zmene tektonického režimu z pokojnej subdukcie Mariánskeho typu na napätý Čilský typ. Uzavreli sa viaceré staršie sedimentačné panvy a vulkanizmus sa presunul viac na východ. Ich uzavretie bolo spôsobil vznik Aconcaguského vrásovo-násunového pásma, pozdĺž východnej hraniceCordillera Principal vo vrchnej kriede ažmiocéne. Kvartérny vulkanizmus už neprebehol.
V Južných Andách od jury po kvartér prebiehal neustály vulkanizmus, najmä v oblasti Cordillera Principal a predoblúkovej panvy Neuquen, ktorá plnila morskými aj kontinentálnymi uloženinami, čo umožnilo vhodné podmienky pre akumuláciu uhľovodíkov, najmäropy.
V Andách sa v dôsledku pokračujúcej subdukcie platne Nazca nachádza mnoho sopiek, ako napríkladCotopaxi, jednej z najvyšších sopiek súčasného obdobia.
Klíma sa v Andách významne líši v závislosti od nadmorskej, výšky, blízkosti mora azemepisnej šírky. V južných oblastiach Ánd často prší a je pomerne chladnejšie. Centrálne Andy majú suchú klímu. Severné Andy majú vlhkú a teplú klímu, v Kolumbii dosahuje priemerná ročná teplota 18 °C. V dôsledku veľkých rozdielov nadmorských výšok sa môžudažďové lesy nachádzať iba niekoľko kilometrov od zasnežených končiarov. Hory majú veľký vplyv nielen na teplotu ale aj zrážky v blízkych oblastiach.Snežná čiara je pohyblivá a v rôznych oblastiach sa vyskytuje v inej výške. Od 4 500 do4 800 m v tropickom Ekvádore, Kolumbii, Venezuele a Peru po 4 800 až5 200 m v suchších oblastiach Peru a Čile, opäť klesá do4 500 m v oblastiAconcagui (32°j.š.),2 000 m dosahuje v oblasti 40° j.š.,500 m v oblasti 50° j.š. a od 55° j.š. viacero horských ľadovcov dosahuje morskú hladinu.
.jpg)
