Andorra, dlhý tvarAndorrské kniežatstvo, je suverénnyvnútrozemský štát naPyrenejskom polostrove vo východnej častiPyrenejí vjuhozápadnej Európe,[1] ktorý na severe hraničí sFrancúzskom a na juhu soŠpanielskom. Andorra, o ktorej sa predpokladá, že ju vytvorilKarol Veľký, bola pod správou grófa z Urgellu až do roku 988, keď prešla pod rímskokatolícku diecézu Urgell. Súčasné kniežatstvo vzniklo na základe listiny z roku 1278. V súčasnosti na jeho čele stoja dve spolukniežatá: biskup zo španielskehoUrgellu aprezident Francúzska. Jeho hlavným a najväčším mestom jeAndorra la Vella.
Cestovný ruch v Andorre ročne privedie do krajiny približne 10,2 milióna návštevníkov. Andorra nie je členským štátomEurópskej únie. Od roku 1993 je členomOrganizácie Spojených národov.[7]
Normovaný a kodifikovaný slovenský krátky tvar názvu štátu jeAndorra[8][9][10], vyskytuje sa ale aj tvarAndora (ktorý je možno často len preklep)[11][12][13]. Normovaný slovenský dlhý tvar názvu štátu je v súčasnostiAndorrské kniežatstvo[8]; staršie mal slovenský dlhý tvar podobuAndorrské údolie[10] aleboAndorrská republika[10].
Dejiny maléhopyrenejského štátu Andorra poznamenala jeho poloha na hraniciachFrancúzska aŠpanielska – od roku1278 spravujú krajinu obidva tieto štáty spoločne. Štátne zriadenie je založené na dodnes platnej dohode medzišpanielskymbiskupom zoSeo de Urgel afrancúzskymgrófom z Foix, ktorí si roku1278 rozdelili ochrannú moc nad krajinou. Právafrancúzskeho grófa prešli neskôr nafrancúzskeho kráľa a z neho naFrancúzsku republiku. Obidvaja suveréni uplatňujú svoje práva prostredníctvom správcov, ktorí majú titul vikár – prefekta francúzskeho departementu Východné Pyreneje a civilného guvernéra španielskej provincieLerida, na ktorého prešli práva biskupa zoSeo de Urgel. Ako prvý francúzsky suverén navštívil Andorru roku1967Charles de Gaulle.
Generálnu radu, ktorá prvýkrát zasadla roku1868, volí na štyri roky 625 hláv rodín oprávnených voliť. Rada, ktorá je v postavení parlamentu, síce nemá zákonodarnú moc, neurčitá formulácia ústavy jej však umožnila získať stále viac kompetencií.
Zavedenie všeobecného hlasovacieho práva roku1970 a prijatie ústavy roku1981 verejný život v krajine výrazne spolitizovali. V referende14. marca1993 bola schválená nová ústava, podľa ktorej sa má krajina stať plne nezávislým štátom.
Ústava umožní po siedmich storočiach feudálnej vlády zaviesť v krajinedemokraciu. Krajina žije predovšetkým z cestovného ruchu, po zmene zákona z augusta1983 však už nie je bankovým a daňovým rajom. Po referende roku1993 krajina získala štatút suverénneho kniežatstva s vlastnou ústavou. Od roku1993 je členomOSN. Roku1994 sa Andorrské kniežatstvo stalo 33. členomRady Európy.
Starý feudálny systém bol modifikovaný v roku 1993, keď Andorrčania14. marca v referende schválili prvú písanú ústavu. Od4. mája1993 je Andorra parlamentnou demokraciou, v ktorej titulárnymi hlavami štátu zostávajú francúzsky prezident a španielsky biskup zo Séo de Urgell, ktorých ale zastupujú miestni zástupcovia.
Hoci Andorra nie je oficiálne členomEurópskej únie, je súčasťou colnej únie EU. Pre obchod s priemyslovými výrobkami je považovaná za člena EU, pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami za nečlena.
Hlavným zdrojom príjmov jeturistický ruch. Ľudia zoŠpanielska aFrancúzska ju využívajú k nákupu tovaru bez dane. Ročne navštívi Andorru asi 8 miliónov turistov.
Neplatia sa tu žiadne dane z príjmov iba štvorpercentná daň z pridanej hodnoty, čo pomáha v rozvoji bánk a zakladaní sídel zahraničných firiem.
Priemysel je tu veľmi slabo rozvinutý. Hlavná je ťažba nerastných surovín, najmäželeznej rudy, rúd obsahujúcicholovo, ťažbamramoru agranitu.
V poľnohospodárstve je zamestnané iba 1 % obyvateľov, hlavným odvetvím je chov oviec.
V dávnejších dobách sa v Andorre platilo španielskymipesetami i francúzskymifrankmi. So zavedenímeura v oboch krajinách sa zjednodušilo platenie i v Andorre. Od roku 2002 sa teda platí eurom.
Andorra leží vo východnej častiPyrenejí a je obklopená3 000m vysokými horami. Z nich je najvyššou Coma Pedrosa (2 942m). Údolím rieky Valira prebieha hranica soŠpanielskom. Takmer polovica krajiny leží v polohách na hranici zalesnenia, iba na juhu je niekoľko málo oblastí položených nižšie než1 000mn.m. Na zalesnených svahoch prevažuje čierna borovica.
Podnebie je podobné ako v okolitých krajinách, iba vďaka veľkým nadmorským výškam je v zime viac snehu a sú chladnejšie letá.
33 % obyvateľov sú Andorrčania patriaci medzi Kataláncov. Jediným úradným jazykom jekatalánčina, ale vo veľkom rozsahu sa používa ajšpanielčina afrancúzština.
↑World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. population.un.org, [cit. 2024-05-24].Dostupné online.
↑MINAHAN, James.One Europe, Many Nations: A Historical Dictionary of European National Groups. [s.l.]: Bloomsbury Academic, 2000-07-30.Dostupné online.ISBN978-0-313-30984-7. S.47. (po anglicky)
↑Andorra: 10 Unusual Facts About The Tiny European Principality - Tell Me Nothing [online]. web.archive.org, 2017-06-07, [cit. 2024-05-24].Dostupné online. Archivované 2017-06-07 z originálu.
↑redirect to /world/AN/07/Andorra_la_Vella.html [online]. www.fallingrain.com, [cit. 2024-05-24].Dostupné online.
↑Andorra. [s.l.]: Central Intelligence Agency, 2024-05-22.Dostupné online. (po anglicky)
↑NATIONS, United.Member States [online]. United Nations, [cit. 2024-05-24].Dostupné online. (po anglicky)
↑Ročenka faktov a zaujímavostí. [s.l.]: Vyd. politickej literatúry., 1966. 388 s. S.34.
↑PAUČO, Jozef.Slováci a komunizmus. [s.l.]: J. J. Lach, 1957. 316 s. S.270.
↑Vreckový atlas sveta. Slovenská kartografia. 1983, S. 37
↑United States. Congress. Senate. Committee on Foreign Relations.Consular Convention with the Soviet Union (Hearings, Ninetieth Congress, First Session, on Executive D, 88th Congress, 2d Session. January 23, February 3 and 17, 1967). [s.l.]: U.S. Government Printing Office, 1967. 374 s.Dostupné online. S.352.
↑OSONA, Arthur.La república d'Andorra (Guía itineraria dividida en 42 itineraris y ressenya geográfich-histórica de las valls). [s.l.]: F. X. Altès, 1896. 190 s.
↑Luis Dalmau de Baquer.Historia de la República de Andorra. [s.l.]: P. Riera, 1849. 93 s.
↑CHEVALIER, Michel.La république d'Andorre, ou, Une république séculaire heureuse et statale. [s.l.]: Raynal, 1848. 14 s.
