| Alexandr Kemurdžian | |
| sovietsky konštruktér | |
 | |
| Narodenie | 4. október1921 Vladikavkaz,Horská ASSR,Ruská SFSR (dnešnéRusko) |
|---|---|
| Úmrtie | 24. február2003 (81 rokov) Petrohrad, Rusko |
| Profesia | konštruktér kozmických vozidiel |
| Odkazy | |
| Commons |  Alexandr Leonovič Kemurdžian |
Alexandr Leonovič Kemurdžian (*4. október1921,Vladikavkaz – †24. február2003,Petrohrad) bolsovietsky konštruktér, zakladateľ vedeckej školy kozmickej dopravy, tvorca prvých planetárnych roverov, mesačných vozidielLunochod. Doktor technických vied (1971), profesor (1977), laureát Leninovej ceny (1973).
Kemurdžian sa narodil v roku1921 doarménskej rodiny voVladikavkaze, kde sa zrovna nachádzali jeho rodičia počasobčianskej vojny. Väčšinu detstva prežil vBaku.[1] V roku 1940 začal študovať vMoskve na Baumanovej vyššej technickej škole. V roku 1942 sa prihlásil ako dobrovoľník do červenej armády. Bojoval vdruhej svetovej vojne ako letec. V rokoch 1943 - 1945 sa zúčastnil viacerých bojových operácií odbitky pri Kursku po boje vPomoransku.
V roku 1951 ukončil štúdium na Dopravnej fakulte Moskovskej štátnej technickej univerzity N. Baumana a a nastúpil na miesto vo VNII-100 (VNIITransmaš) vLeningrade.
V roku 1959 bol menovaný za vedúceho oddelenia nových princípov pohybu. Zaoberal sa tvorbou vzduchových vankúšov a vznášadiel, vrátane vojenského vznášadla známeho pod krycím označenímObjekt 760.
V rokoch 1963 - 1973 viedol Kemurdžian vývoj a konštrukciu samohybného automatického podvozku autonómnych mesačných sond. Pod jeho vedením sa vytvorili základy navrhovania planetárnych sond ako robotických kozmických vozidiel (roverov) a vznikli prvé planetárne rovery na svete, pre misieLunochod, ako aj rover pre misiu na satelit MarsuFobos.[2]
Účastnil sa na likvidácií havárieČernobyľskej jadrovej elektrárne. Jeho úlohou bolo zhodnotiť pracovné podmienky dopravných prostriedkov na mieste likvidácie havárie. Na základe skúseností získaných pri prácach na planétových roveroch bol v krátkom čase vytvorený diaľkovo riadený špecializovaný dopravný robot STR-1, ktorý poskytol pri likvidácii havárie značnú pomoc. Dva tieto roboty sa podieľali na odpratávaní trosiek a odstránení viac ako 90 ton rádioaktívnych materiálov.
Zomrel v roku 2003 v Petrohrade. Bol pochovaný na Smolenskskom arménskom cintoríne na ostrove Dekabristov v Petrohrade.[3]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuКемурджиан, Александр Леонович na ruskej Wikipédii.
