Profesionálnu kariéru začal naCambridge University. Tam sa v roku1935 stretol sJohnom von Neumannom. Počas nasledujúcich desiatich rokov nezávisle od seba vytvorili princípy elektronického počítača.
V roku1936 vydal článokOn Computable Numbers, with an Application to the Entscheidungsproblem, v ktorom definuje abstraktný model číslicového počítača – tzv.Turingov stroj. Tým ponúkol základný teoretický aparát pre vedeckú disciplínu, tzv. teoretickú informatiku (Theoretical Computer Science), ktorá sa zaoberá potenciálnymi možnosťami počítačov, tým, čo počítače môžu niekedy dokázať, čo z princípu nedokážu a v akom čase čo dokážu.
Počasdruhej svetovej vojny presadil Turing konštrukciu zariadenia, ktoré vedelo v krátkom čase analyzovať pravdepodobné nastaveniaEnigmy, šifry používanej armádou nacistickéhoNemecka. Podľa mnohých historikov bol Turingov prínos najdôležitejším príspevkom jednotlivca k víťazstvu Spojencov.[chýba zdroj]
Po vojne Turing pracoval na jednom z prvých skutočných digitálnych počítačov. Začal sa zaujímať aj o vzťah medzi počítačmi a prírodou a veril, že stroje môžu imitovať procesy, prebiehajúce v ľudskommozgu. Preto poslednú časť života strávil bádaním o tom, ako stovky miliárdneurónov v mozgu s pomocou elektrických impulzov spolupracujú počas učenia. Začal študovať komplexné systémy a navrhoval uplatnenie matematických metód aj v biológii. Na základe svojich poznatkov vytvorilTuringov test, ktorý sa považuje za doteraz najlepší spôsob, ako zistiť (ne)prítomnosť inteligencie v stroji.
V roku1954 ho ako 41-ročného našla správkyňa jeho domu mŕtveho. Je viacero teorií o tom, ako zomrel. Jedna hovorí o tom, že spáchal samovraždu tým, že zjedol jablko, do ktorého si napustilkyanid. Táto teória sa však nedá dokázať, pretože sa nespravil rozbor jablka. Jedným z dôvodov pre samovraždu by ale mohla byť chemickákastrácia, ktorú musel Turing podstúpiť ako trest za svojuhomosexualitu. Za tietoperzekúcie sa jeho pamiatke v roku2009 britský premiérGordon Brown verejne ospravedlnil.[1]
Iná teória zas hovorí o tom, že kyanid vdýchol kvôli nesprávnemu skladovaniu tejto chemikálie. Doma ju mal kvôli svojim vlastným pokusom, používal ho na rozpúšťanie zlata. Spomínané jablko tam bolo podľa všetkého náhodou, pretože si rád dal jedno pred spaním a často ho nedojedol.[2]
Od roku1966 spoločnosťIntel (súčasnosťGoogle) udeľuje cenu za prínos vinformatike, ktorá nesie jeho meno –Turingova cena. Príbeh Alana Turinga a jeho prácu na lúštení kóduEnigmy vykresľuje filmKód Enigmy z roku2014.
V júni 2021 vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s portrétom Turinga. Stalo sa tak v deň Turingových narodenín a zároveň sa ukončil prechod librových bankoviek z papierových na plastové.[3]
↑TASR. Britský premiér sa ospravedlnil lúštiteľovi nacistického kódu.SME(Bratislava: Petit Press), 2009-09-11.Dostupné online [cit. 2021-09-26].ISSN1335-4418.
↑PEASE, Roland."Alan Turing: Inquest's suicide verdict 'not supportable'". [online]. BBC News, 23. jún 2012, [cit. 2021-11-03].Dostupné online. Archivované 2012-06-23 z originálu.
↑ V Británii vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s portrétom Alana Turinga.Denník N(Bratislava: N Press), 2021-06-23.Dostupné online [cit. 2021-06-28].ISSN1339-844X.
