| Agis II. | |
| kráľSparty | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Eurypontovci |
| Panovanie | 427 pred Kr. –398 pred Kr. |
| Predchodca | Archidamos II. |
| Nástupca | Agésilaos II. |
| Rodina | |
| Manželka | Timaea |
| Potomstvo | synLeótychidas(možno nelegitímny) |
| Otec | Archidamos II. |
| Matka | Lampito |
Agis II. aleboÁgis II. (starogr.Ἆγις) bolspartskýkráľ z dynastieEurypontovcov. Panoval od roku427 pred Kr. do roku398 pred Kr. Jeho spolukráľom z kráľovského roduAgiovcov bol v rokoch (427 –409 pred Kr.)Pleistoanax a v rokoch (409 –398 pred Kr.)Pausanias.
Agis syn a nástupcaArchidama II. sa stal kráľom Sparty v polovicidruhej peloponézskej vojny, ktorú viedlaSparta protiAténam. Hlavným dôvodom rozporov medzi obomi štátmi bola ichpolitická rozdielnosť. Sparta bola oporouoligarchických strán vo všetkých štátochGrécka a Atény podporovalidemokratické štáty, pričom Sparta a aj Atény maliambície stať sa prvou mocnosťou v Grécku.
Krátko po prevzatí moci už na jar v roku426 pred Kr. viedol mladý kráľ Agisarmádu Sparty a jej spojencov doAtiky, ale cestou ich v oblastiKorintskej šije prekvapilo náhlezemetrasenie, čo Sparťania považovali za zlé znamenie a to ich odradilo od úmyslu zaútočiť na Atiku. Kráľ Agis v tejto fáze peloponézskej vojny nedosiahol väčších vojenských úspechov. Hlavnými aktérmi vo vojne týchto rokov boli spartský veliteľBrasidas a aténsky politikKleón. V Aténach poPeriklovej smrti Kleón zmenil bývalú stratégiu Atén a po jednom odvážnom vojenskom zásahu priamo naPeloponéze vbitke pri Sfaktérii v roku425 pred Kr. zajal 120 Sparťanov. Sparťania, ktorí už mali v priebehu vojny ťažké straty ponúkli Aténam mier, ale Aténčania však ponúknutý mier neakceptovali a v krátkej dobe sa ukázalo, že to bola chyba.
V roku424 pred Kr. začal talentovaný spartský vojvodca Brasidas odvážnu vojenskú operáciu proti aténskym spojencom na pobrežíTrákie a dobytím strategického mestaAmfipolis sa mu podarilo Aténčanom odrezať cestu dodávok obilia zKrymu. Odpoveďou Aténčanov na obsadenie Amfipolu bol ich útok, ktorý viedol osobne Kleón. V následnej bitke, ktorá sa skončila víťazstvom Sparty padol Brasidas aj Kleón. Tentoraz Aténčania ponúkli Sparte mier a Sparťania ho prijali. Tzv.Nikiov mier (nazvaný podľa umierneného aténskeho politika Nikia) bol uzavretý v roku421 pred Kr. a mal podľa dohody trvať 50 rokov. Mier ale nestál na pevných základoch. Sčasti aj preto, že nie všetci spojenci či zo strany Sparty alebo Atén sa zúčastnili na mierových rokovaniach a aj preto, lebo obsah rozporov medzi obomi stranami sa neodstránil. Boje v krátkom čase opäť vypukli aj keď ešte na začiatku nie priamo medzi Sparťanmi a Aténčanmi, ale napätie však medzi nimi naďalej pretrvávalo.
Po uzavretí Nikiovej mierovej dohody viedol Agis vojenskú výpravu protiArgu, ktorý ohrozovalEpidauros. Hoci už mal víťazstvo na dosah po šikovnom manévrovaní armády Argu uzavrel s nimi prímerie na štyri mesiace a stiahol svoje sily. Argos však toto prímerie v krátkom čase porušil, keď napadol spojenca Sparty mestoOrchomenos v Arkádii a ich ďalším cieľom sa mala stať ajTegea. To vyvolalo v Sparte rozhorčenie a uzavreté prímerie kráľa Agida s Argom pokladali za jeho zlé rozhodnutie za čo mal byť potrestaný. Trestu zbúrania jeho domu a zaplatenia pokuty 10 000 drachiem sa vyhol len preto, lebo sľúbil, že odčiní túto chybu víťazstvom v boji. Svoj sľub naplnil, keď v roku418 pred Kr. obnovil stabilitu v Tegei a neskôr dobylMantineu posilnenú aténskym vojskom, čo bolo jedno z najvýznamnejších víťazstiev Sparty v peloponézskej vojne.
V roku413 pred Kr. urobili Aténčania fatálnu chybu, keď vyhoveli žiadosti o pomoc mestuSegesta naSicílii, ktoré bolo ohrozenéSyrakúzami a následne v bojoch prišli o najväčšiu expedičnú flotilu akú kedy vystrojili. (celkový počet účastníkov expedície Atén činil 32 000 mužov) V počiatočných bojoch sa Aténam darilo, ale len dovtedy kým bol odvolaný schopný veliteľAlkibiades, ktorý mal v Aténach čeliť obvineniu z poškodenia sôch bohaHerma a veliteľom Aténčanov sa stal menej schopný stratégNikias. Alkibiades namiesto návratu do Atén prešiel na stranu Sparty čo ešte urýchlilo pád Atén. Na návrh Alkibiada na jar v tom istom roku už viedol Agis armádu Sparty a jej spojencov do Atiky za účelom obsadiť a opevniť strategické mestoDekeleiu, ktorá sa nachádzala na sever od Atén vo vzdialenosti len 24 km. Dekeleia zohrala v poslednej fáze peloponézskej vojny Sparte dôležitý strategický význam. Sparťania tiež posilnili svoje loďstvo za peniaze Peržanov, keď v zmluve sosatrapomTissafernom uznali nadvládu Peržanov nad maloázijskými Grékmi, čím sa dopustili zrady na celogréckej veci. Peniaze, ale Sparte posielali Peržania len pomaly po čiastkach, veď im išlo hlavne o to, aby zabránili zjednoteniu Grécka a tým odvrátili prípadný útok na ich ríšu.
Agis ešte v roku411 pred Kr. viedol neúspešné ťaženie Sparty proti Aténam, ale v poslednej fáze peloponézskej vojny už významnejšiu úlohu naplnil veliteľLysandros a na strane Atén opäť Alkibiades, ktorý sa po politických a aj po osobných problémoch s kráľom Agidom, ktorému zviedol manželku vrátil po trojročnom pobyte aj na ostroveSamos, kde službách tohto ostrova dosiahol rad dôležitých víťazstiev do Atén, kde ho prijali s nadšením. Ešte tým vo vojne pretieklo mnoho krvi či už na jednej alebo druhej strane, kým Sparta dosiahla celkovú prevahu, lebo Alkibiades po príchode do Atén priniesol Aténčanom nádej na zvrat v tejto vojne, ale keď v roku407 pred Kr. nadviazal Lysandros kontakt s perzským princomKýrom a Peržania sa rozhodli tentoraz Spartu úplne podporiť, nádeje Atén sa rozplynuli. Aténčania ešte zvíťazili vbitke pri Arginuských ostrovoch, ale už netrvalo dlho a pred Aténami stáli Sparťania a ich spojenci v plnej sile. V roku404 pred Kr. sa mesto obkľúčené od mora flotilou vedenou Lysandrom a na pevnine Agidovým spolukráľomPausaniom úplne vyhladované vzdalo nepriateľovi.
Agidovi po peloponézskej vojne zverili Sparťania približne v roku400 pred Kr. trestnú výpravu protiElide. Po víťaznej výprave v roku308 pred Kr. Agis navštívilDelfy, kde vykonal obetu bohoviApolónovi a po návrate do Sparty vážne ochorel a zomrel. Hoci Agis mal synaLeótychida, on ho nechcel uznať za svojho, lebo jeho manželka Timaea bola ešte pred počatím obvinená z cudzoložstva. Podozrenie zo spoluviny padlo na Alkibiada. Kráľ Agis síce na smrteľnej posteli Leótychida na jeho úpenlivé prosby v prítomnosti svedkov uznal za svojho dediča, ale Leótychidova legitimita ostala aj naďalej spochybnená. Kráľom Sparty sa nakoniec stalAgésilaos nevlastný brat kráľa Agida, keďže bol v Sparte obľúbený.
Agis II. | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Archidamos II. | kráľ 427 pred Kr. –398 pred Kr. | Nástupca Agésilaos II. |
