Abdülhamid II. (iné prepisy:Abdülhamit II.,Abdulhamid II.,Abdü 'l-Hamíd; osm.Abdülhamîd-i Sânî (عبد الحميد ثانی), tur.II. Abdülhamid; *21. september1842,Istanbul–†10. február1918, tamže) bolosmanskýsultán. Rozporuplná osoba tureckých dejín. Podporoval rozvoj školstva a infraštruktúry. Považoval sa za hlavu všetkých moslimov (kalif). Jeho hlavným politickým spojencom bolo Nemecko. Hoci sa spočiatku usiloval o demokratické reformyOsmanskej ríše (prvá ústava, vyhlásenie konštitučnej monarchie), po porážke vovojne z Ruskom v roku1877 ich všetky sám zrušil. Krvavo potlačil povstanie vArménsku a grécke nepokoje na Kréte, čo v roku1897 viedlo kuGrécko-tureckej vojne.
Po víťazstvemladoturkov bol v roku 1908 prinútený obnoviť ústavu. V roku 1909 bol zosadený a poslaný do vyhnanstva doSolúnu.
.svg)
