 500 míľ Indianapolis | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Miesto | Indianapolis,Indiana,USA |
| Počet ročníkov | 11 |
| Prvé preteky | 1950 |
| Posledné preteky | 1960 |
| Najviac víťazstiev (jazdec) | Bill Vukovich - 2 |
| Najviac víťazstiev (tím) | Kurtis Kraft - 5 |
| Závodný okruh | |
| Okruh | Indianapolis Motor Speedway |
| Dĺžka okruhu | 804,600 km |
| Dĺžka pretekov | 4,023 km |
| Počet kôl | 200 |
500 míľ Indianapolis (angl.Indianapolis 500) je jedným z najprestížnejších automobilových pretekov na svete, konaných každoročne naIndianapolis Motor Speedway v štáteIndiana,USA. V rokoch 1950 –1960 bolo toto podujatie zaradené do kalendára Majstrovstiev svetaFormuly 1FIA, hoci sa výrazne líšilo od ostatných veľkých cien vEurópe.
Napriek formálnemu spojeniu preteky prakticky neboli súčasťou športovej reality F1. Európske tímy takmer nikdy neštartovali a americkí jazdci sa zasa nezúčastňovali iných podujatí F1. Napriek tomu má Indianapolis 500 dôležité miesto v histórii šampionátu.
Závod 500 míľ Indianapolis bol zaradený do kalendára Majstrovstiev sveta Formuly 1 hneď pri ich vzniku v roku1950. Stalo sa tak nie preto, že by Formula 1 organizovala preteky v USA, ale ako snaha medzinárodnej automobilovej federácie spojiť európsky a americký motoristický šport do jedného celku. V praxi však išlo o dva úplne odlišné svety. Indy 500 bolo už v tom čase mimoriadne etablované podujatie s vlastnými pravidlami, technickými predpismi aj jazdcami, kým Formula 1 fungovala nezávisle na európskych okruhoch. Spoločný kalendár tak existoval iba na papieri a reálne mosty medzi šampionátmi takmer neexistovali.
V prvých rokoch zaradenia do F1 sa Indy 500 jazdilo podľa vlastných amerických pravidiel AAA (neskôr USAC), čo znamenalo, že monoposty i pneumatiky boli odlišné od tých, ktoré používali tímy v Európe. Napriek tomu FIA započítavala výsledky do majstrovského bodovania, takže jazdec, ktorý by dokázal vyhrať v Indianapolise, mohol získať rovnaké body ako víťaz Veľkej ceny Monaka či Belgicka. Európske tímy však takmer nikdy neštartovali, keďže logistika dopravy monopostov do USA bola extrémne náročná, a tak sa Indy 500 stalo „samostatným ostrovom“ uprostred sezóny F1.
Výnimky sa napriek tomu objavili. Na začiatku päťdesiatych rokov sa niekoľko európskych jazdcov pokúsilo o účasť v Amerike, medzi nimi napríkladAlberto Ascari, ktorý v roku 1952 štartoval s továrenskýmFerrari. Jeho snaha však nedopadla úspešne, keď preteky nedokončil. Podobné pokusy robili aj menšie súkromné tímy, no ani tie nedokázali konkurovať špecialistom na ovály. Americkí jazdci sa naopak do Európy neodvážili takmer nikdy, či už pre odlišný štýl tratí, alebo preto, že ich domáce šampionáty boli pre nich plnohodnotným cieľom.
Postupom času sa stalo zrejmým, že spojenie F1 a Indy 500 neprináša očakávaný efekt. V šampionáte existovali dva paralelné svety, ktoré spolu takmer nekomunikovali, a bodový systém prestával dávať zmysel. Situácia vyvrcholila v roku 1960, keď bola Veľká cena Indianapolis zaradená do majstrovstiev sveta poslednýkrát. Od roku 1961 už 500 míľ Indianapolis nebolo súčasťou Formuly 1 a obe disciplíny sa opäť vyvíjali nezávisle od seba.
Napriek formálnemu odlúčeniu zostalo prepojenie F1 a Indy 500 v hĺbke motoršportovej histórie. V ďalších desaťročiach sa európski jazdci občasne zúčastňovali prestížnych amerických pretekov a niektorí z nich v nich zaznamenali mimoriadne úspechy, vrátane takých mien akoJim Clark čiGraham Hill, ktorý ako jediný v dejinách dokázal získať tzv. Trojitú korunu motoršportu. Súčasťou Formuly 1 však Indy 500 ako majstrovský podnik zostalo už len v období rokov 1950 až 1960, po ktorom sa táto jedinečná kapitola uzavrela.[1][2]
Indianapolis Motor Speedway je klasický ovál s:
Ide o trať zameranú na vysokú priemernú rýchlosť, plynulosť a precízne vedenie stopy. Štýl jazdy je zásadne odlišný od európskych okruhov F1.
| Počet víťazstiev | Jazdec | Roky |
|---|---|---|
| 2 | Bill Vukovich | 1953,1954 |
| 1 | Johnnie Parsons | 1950 |
| Lee Wallard | 1951 | |
| Troy Ruttman | 1952 | |
| Bob Sweikert | 1955 | |
| Pat Flaherty | 1956 | |
| Sam Hanks | 1957 | |
| Jimmy Bryan | 1958 | |
| Rodger Ward | 1959 | |
| Jim Rathmann | 1960 | |
| Zdroj:[3] | ||
| Počet víťazstiev | Jazdec | Roky |
|---|---|---|
| 5 | Kurtis Kraft | 1950,1951,1953,1954,1955 |
| 3 | Watson | 1956,1959,1960 |
| 2 | Epperly | 1957,1958 |
| 1 | Kuzma | 1952 |
| Zdroj:[3] | ||
