| Žofia Württemberská | |
| holandská kráľovná | |
 | |
| Narodenie | 17. júl1818 Stuttgart,Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. júl1877 (58 rokov) den Haag,Holandsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Žofia Württemberská |
Žofia Württemberská (*17. júl1818,Stuttgart,Nemecko – †3. júl1877, palácHuis ten Bosch,den Haag,Holandsko) bola holandská kráľovná ako manželkaViliama III.
Narodila sa ako dcéra württemberského kráľaViliama I. aruskejveľkokňažnejKataríny Pavlovny. Matku nepoznala, lebo tá zomrela v januári roku1819, keď bolo Žofii pol roka. Dieťa sa dostalo do opatery svojej tetyKataríny Bonaparte.
Medzi uchádzačmi o Žofiinu ruku boli o. i. neskorší grécky kráľOtto I.,brunšvický vojvoda Viliam či syn budúcehofrancúzskeho kráľaĽudovíta Filipa I.,Ferdinand Filip Orleánsky.
18. júla roku1839, v deň svojich 21. narodenín, sa Žofia v Stuttgarte vydala za svojhobratranca Viliama. Z ich manželstva sa narodili traja synovia:
Kráľovský pár sídlil v paláci Noordeinde. Manželstvo nebolo šťastné, Žofia mala averziu voči Viliamovi od prvého stretnutia. Jej svokraAnna Pavlovna, Viliamova matka a Žofiina teta (sestra jej matky) svoju nevestu celkom ignorovala. Nesúlad v manželstve mal pôvod predovšetkým vo veľkom rozdielu pováh oboch partnerov. Žofia bola žena liberálne a duchovne založená a intelektuálne značne prevyšovala svojho manžela, zatiaľčo Viliam bol skôr jednoduchý človek, konzervatívec vychovaný v armáde, a páčil sa mu vojenský spôsob života. Uprostred rodinných hádok zakázal intelektuálnu výchovu vo svojom dome, za čo ho kráľovná Viktória, udržujúca korešpondenciu so Žofiou, nazvala "nevychovaným hulvátom". Ďalším dôvodom napätia v manželstve bola jeho náladovosť: jeden deň sa s niekým nepohodol do krajnosti, druhý sa k nemu choval maximálne ústretovo a vychovane. Neskôr sa k nezhodám medzi manželmi pridali aj nezhody so synmi. Okrem toho Viliam svoju manželku často podvádzal. Nesúlad medzi manželmi vyvrcholil definitívne v roku1850 po smrti prostredného syna Mórica, ktorý zomrel v siedmich rokoch nameningitídu. Kráľ činil Žofiu zodpovednú za chlapcovu smrť, lebo nechcela, aby ho ošetroval dvorný lekár, ktorému nedôverovala.
Po roku 1850 usilovala Žofia oanuláciu manželstva, ktorú však nedosiahla. Od roku1855 žili manželia oddelene; Žofia trávila väčšinu času so svojou pôvodnou rodinou v Stuttgarte.
Žofia udržovala kontakty s radou európskych vedcov; vrelé vzťahy mala s francúzskym cisáromNapoleonom III. a britskou kráľovnouViktóriou. Podporovala umenie a raducharitatívnych organizácií (vrátane ochrany zvierat) či budovaní verejnýchparkov.
Kráľovná Žofia zomrela v Haagu3. júla1877. Pochovaná bola v svadobných šatách, lebo tvrdila, že jej život skončil dňom sobáša.
Po jej smrti sa kráľ Viliam oženil s o 41 rokov mladšou princeznouEmmou Waldecko-Pyrmontskou. Obidvaja Žofiini synovia (prostredný Móric zomrel už ako dieťa) zomreli čoskoro po smrti svojej matky a dedičkou trónu sa stala princeznáVilemína, jediná Viliamova dcéra z jeho druhého manželstva.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuŽofia Württemberská