Židovské meno je meno, používané k náboženským alebo právnym účelom vjudaizme.
Chlapec dostáva meno hneď poobriezke, kedymohel prednáša požehnanie, ktoré obsahuje pomenovávaciu formulku - „nech je v Izraeli nazývaný menom ..., syn (otcove meno)“. Dievča dostáva meno, keď je jej otec vyvolaný po jej narodení kTóre a potomchazan alebogabaj odrieka požehnanie nazývanémišeberach.
Odbar micva je mužvyvolávaný k Tóre svojim židovským menom, s pripojením mena otca (David ben Jišaj).Aškenázi pri modlitbách za chorých či za Židov v zajatí sa modlia s použitím židovského mena s menom matky (napr.Gil'ad ben Malka).
Na oficiálnych židovských dokumentoch (napr.ketube) sa uvádza len židovské meno, pri rozvodovej listine (get) všetky mena, pod ktorými je dotyčný známy (vrátane prezývok), ale zapísané hebrejským písmom.
Aškenázi často pomenovávajú deti po zomrelom prarodičovi či inom príbuznom,Sefardi po žijúcom prarodičovi. Aškenázi tiež tradične spojovali meno s jeho ekvivalentom vjidiš - napr. Zeev Volf čiArje Lejb. Pri ženských menách je jidiš slovo skôr lichôtkou (napr. Rivke Frume -Rivka Zbožná).
V prípadekohenských alevitských rodín je súčasťou židovského mena vyjadrenie tohto rodinného pôvodu (ha-kohen, ha-levi).
VIzraeli je zvykom u praktikujúcich Židov dať meno skutočne až po obriezke (teda ôsmy deň po narodení) či počas mišeberachu (u dievčat). Rodičia často do poslednej chvíle váhajú a nikto sa ich nepýta na meno narodeného dieťaťa. To je niekedy problém u predčasne narodených, nedonosených chlapčekov, kedy sa obriezka odkladá. Vtedy obvykle dostanú meno pri mišeberachu ako dievčatá, aby sa mohli ostatní už modliť za zdravie týchto chlapcov. (Problém robí táto prax pomenovávania v krajináchdiaspory, kedy úrady chcú vedieť meno dieťaťa už pred pôrodom).
Je občasným zvykom u osôb veľmi vážne chorých pridávať dodatočné meno. Tento zvyk sa odvoláva naTalmud (Roš ha-šana 16b), že táto zmena môže zvrátiť „nepriaznivý výnos“ v nebi. Najčastejšie sa pridáva menoChajim (život), u žien Chaja (živá).