Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránkypomocníka, odporúčanie preencyklopedický štýl a článokvhodne upravte.Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu{{pracuje sa}} pre nečinnosť.(11. 12. 2024)
Zastarané slovenské názvy roduCamelus sú:ťáva[2],ťeva[3],kamel[4]. Nárečové tvary sútava[5],čava[5][6],ščava[6].
Okrem toho sa do roku 1940, ale najmä v 19. storočí, v slovenčine ako spisovné synonymum slova ťava alternatívne používal názovveľblúd[7][8][9],veľblud[10],velblúd[11],velblud[12]. V nárečiach (spravidla východoslovenských) sa dodnes vyskytujú tvary:velblud,velblut,veľbľud,velbľud[5].
Niektorí autori slovo veľblúd (resp. jeho uvedené varianty) nepoužívali ako označenie roduCamelus, ale ho používali v niektorom z nasledujúcich významov:
lenťava dvojhrbá (rovnako sa niekedy používa aj názov ťava, t. j. ťava ako opak dromedára)[13];
Podľa Bernoláka (okolo roku 1800) slovo velblúd (ktoré on považoval za bohemizmus) znamenalo popri zvierati ajkotevné lano alebokotvicu (pričom ale nie je upresnené, ktorý z dvoch významov slova kotvica - rastlinakotvica plávajúca alebo vojenská kotva typu murex - má na mysli).[15]
Slovo ťava je v slovenčine doložené od 17. storočia. Pochádza z maďarského slovateve (ťava) prevzatého zturk. jazykov.[16]
Slovo veľblúd je v slovenčine doložené od 16., častejšie od 17. storočia. Nie je isté, či toto slovo bolo do slovenčiny prevzaté z češtiny (v dnešnej češtine:velbloud, v starej češtine:velblúd), alebo či bolo prevzaté už z praslovančiny, keďže sa obdobné slovo vyskytuje v mnohých nových i starých slovanských jazykoch (napr. v poľštine wielbłąd, po starorusky velьbudъ, dnes po rusky, ukrajinsky a bulharsky verbľud, po slovinsky velblod, po hornolužicky wjelbłud). Bernolák (okolo roku 1800) uvádzal slovo ťava ako slovenské slovo a slovo velblúd ako zodpovedajúce slovo české resp. bohemizmus[17]. V starej češtine (a teda možno aj v starej slovenčine, ale priamych dokladov niet) slovo velblúd znamenalo ťavu islona, zatiaľ čo v ostatných slovanských jazykoch obdobné slovo znamenalo a znamená len ťavu. Praslovanské slovo zodpovedajúce dnešnému slovenskému veľblúd (jeho presný tvar je neistý, možno *velьbǫdъ) znamenalo len ťavu. Toto slovanské slovo pochádza zgótskeho slovaulbandus, ktoré takisto znamenalo len ťavu. Pôvod gótskeho slova je sporný, navrhuje sa napríklad vznik z latinského (z gréčtiny prevzatého) slovaelephantus (slon) alebo priamo z gréckeho slovaelefas (slon; genitív:elefantos) alebo z nejakého anatólskeho jazyka (možno zchetitčiny čiluvijčiny).[18][12][19][20][21][22][23][24][25][5]
ťava divá v užšom zmysle/divá ťava dvojhrbá (Camelus ferus)(Przewalski, 1878) – divý druh. V minulosti aj v súčasnosti niektorými autormi klasifikovaný ako poddruhCamelus bactrianus ferus (ťava dvojhrbá divá) aleboCamelus ferus bactrianus[27][28][1]
Podľa Grzimeka sa v minulosti rodCamelus klasifikoval s dvoma recentnými druhmiCamelus ferus bactrianus aCamelus ferus dromedarius. Táto klasifikácia je zastaraná. Dnes sa uznávajúCamelus bactrianus aCamelus dromedarius ako samostatné a domestifikované druhy nezávislé na divom druhuCamelus ferus.Camelus ferus (ktorý sa odCamelus bactrianus líši na genetickej úrovni[29] aj vzhľadom) v púštiGobi sa klasifikuje ako samostatný druh, rozhodne nejde o predkaCamelus bactrianus, ten nie je známy.Camelus ferus a divoký predok druhuCamelus bactrianus sa oddelili už pred 1,5–0,7 miliónmi rokov aCamelus bactrianus bol domestifikovaný až pred 6000–4000 rokmi. Divoký predokCamelus dromedarius tiež nie je známy.[30][31]
Stanovisko International Commission on Zoological Nomenclature (2003) teda udáva, že divá ťava dvojhrbá je označovaná akoCamelus ferus a domestifikovaná akoCamelus bactrianus. Toto označenie prebrala ajIUCN[27].
Krížením medziCamelus bactrianus aCamelus dromedarius vzniká schopný hybridCamelus dromedarius hybridus, ale samce sú sterilné.[27]
Ťava je dosť vysoký, statný prežúvavec s malou hlavou na mohutnom krku. Dosahuje výšku do dva a pol metra, dĺžku do tri a pol metra. Srsť je nerovnomerná, na krku prechádza do hrivy. Ťava je zásadne bylinožravá, nie je vyberavá.
Ťavy majú pre ľudí široké využitie. Poskytujú im mäso, mlieko, krv, kožu, vlasy a ich výkaly sa používajú ako palivo.[32]
Na svete žije asi 15 miliónov domácich tiav, prevažne v severnejAfrike a západnejÁzii. Vmongolských púšťach sa vyskytujú malé skupinky divokých tiav (Camelus ferus). VAustrálii nájdeme asi 25 tisíc zdivočených dromedárov (podľa iných prameňov až 700 tisíc), potomkov tiav dovezených zArábie.[chýba zdroj]
↑The mysterious origin of Goth. 𐌿𐌻𐌱𐌰𐌽𐌳𐌿𐍃 /ulbandus/Insights into European camel history. Jonathan Beyer, University of Marburg. Indo-European Linguistics. 2022
↑Lehmann, W. P.: “U20. *ulbandus”. In: A Gothic Etymological Dictionary, based on the 3rd ed. of Feist’s dictionary, Leiden: E. J. Brill, 1986. S. 375
↑PUHVEL, J. On the origin of Gothic ulbandus 'camel'. Linguistica 33.1 (1993). S. 187-190.
↑Grubb, P. 2005. Artiodactyla. In: D.E. Wilson & D.M. Reeder (ed.),Mammal Species of the World. A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed), pp. 637-722. Johns Hopkins University Press, Baltimore, USA.
