Švajčiarsko má korene v Starej švajčiarskej konfederácii, ktorá vznikla vneskorom stredoveku po sérii vojenských úspechov protiRakúsku aBurgundsku; za zakladajúci dokument krajiny sa považujeSpolková listina z roku 1291. Nezávislosť Švajčiarska odSvätej ríše rímskej bola formálne uznanáVestfálskym mierom v roku 1648. Švajčiarsko od 16. storočia zachováva politiku ozbrojenej neutrality aod roku 1815 neviedlo medzinárodnú vojnu. Do Organizácie Spojených národov vstúpilo až v roku 2002, ale vedie aktívnu zahraničnú politiku, ktorá zahŕňa častú účasť nabudovaní mieru.[3]
Má štyri hlavné jazykové a kultúrne oblasti: nemecký, francúzsky, taliansky aromanšsky. Hoci väčšina Švajčiarov hovorí nemecky, národná identita je pomerne súdržná, pretože má korene v spoločnom historickom pozadí, spoločných hodnotách, ako jefederalizmus apriama demokracia,[10] aalpskej symbolike.[11] Švajčiarska identita presahuje hranice jazyka, etnickej príslušnosti a náboženstva, čo vedie k tomu, že Švajčiarsko sa označuje skôr akoWillensnation ("národ vôle") než akonárodný štát.[12] Vzhľadom na jazykovú rozmanitosť je Švajčiarsko známe pod viacerými rodnými menami:Schweiz (nemčina);Suisse (francúzština);Svizzera (taliančina); aSvizra (rétoromančina). Na minciach a známkach sa namiesto hovorených jazykov používa latinský názovConfoederatio Helvetica - často skracovaný na "Helvetia".
Dlhé názvy používané vo francúzštine, taliančine a švajčiarskej rétorománčine znamenajú doslova Švajčiarska konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená doslova Švajčiarske prísažné spojenectvo.Confœderatio Helvetica (doslova Helvétska konfederácia) je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (CH, resp. ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel a ako internetová doména.
Pomenovanie štátu má základ v názve mesta ajkantónuSchwyz, ktorý ako prvý získal nezávislosť a stal sa politickým jadrom krajiny. Názov pochádza pravdepodobne zo staronemeckého pomenovania „suedan“ (vypaľovať, klčovať). V antickom období bola krajina známa pod názvomHelvetia (podľa kmeňa Helvétov).[13]
Rímsky amfiteáterAugusta Raurica z roku 44 pred Kr. bol údajne prvourímskou osadou na území Švajčiarska
V staroveku obývali územie dnešného Švajčiarska keltskíHelvéti, východnú časťRétorománi, ktorí ju obývajú dodnes (hlavné centrum Locarno). V1. storočí bolo územie obsadenéRimanmi, ktorí vytvorili dve provincie (Helvétia, Raetia). V5. storočí územie dobyli germánskiAllemani, západnú časťBurgundi. V6. storočí sa stáva územie súčasťouFranskej ríše. Verdunskou zmluvou v roku543 sa stalo súčasťou Nemecka.[13]
V13. storočí oslobodzovacie snahy prejavili kantónyUri,Schwyz aUnterwalden, ktoré v roku 1291 vytvorili obranný spolok. Položili tak základy budúceho spolkového štátu (najstaršej spolkovej republiky na svete). Neskôr sa ako dátum vzniku starej federácie určil1. august1291 a tento dátum sa stal národným sviatkom. Opätovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali vbitkách pri Sempachu (1386) aNäfelse (1388). Federácia postupne dobyla ďalšie územia Habsburgovcov:Aargau (1415) aThurgau (1460), ktoré sa začali nazývať Poddanské krajiny alebo aj Spoločné panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli sa k Federácii pripojili:Oberwallis (začiatok15. storočia),St. Gallen (1454) arétske spolky (1497/98).
V 16. storočí sa rozšírilo reformné hnutie a náboženské vojny ekonomicky zoslabili krajinu. Úspech reformácie vo Švajčiarsku, vedenej najmäJánom Kalvínom aUlrichom Zwinglim, viedol kobčianskej vojne medzikatolíkmi aprotestantmi v rokoch1529 a1531. Násilie medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi pretrvávalo i naďalej a vyústilo do bitky pri Villmergene v roku1656 a1712. V roku1506pápežJúlius II. začal na svoju ochranu používaťŠvajčiarsku gardu, ktorá ochraňuje každého pápeža až do súčasnosti. Federácia so svojou povesťou nepremožiteľnosti, získanou počas množstva víťazných vojen, utrpela prvú porážku vo vojne protiFrancúzsku v bitke pri Marignane v roku1515, čím sa zastavila jejexpanzia. Od tohto roku sa Švajčiarsko začalo správať akoneutrálny štát.
Vestfálsky mier v roku 1648 medzinárodne uznal suverenitu Švajčiarska. Počas napoleonských vojen sa Švajčiarsko ocitlo pod patronáciou Francúzska. V roku1798 obsadilo krajinu Francúzsko a vytvoriloHelvétsku republiku, v roku1803 vnútilNapoleon Švajčiarsku novúústavu, ktorá obnovila švajčiarsku nezávislosť.Viedenský kongres, ktorý sa konal po porážke Napoleona, v roku1815 úplne obnovil nezávislosť Švajčiarska a garantoval jeho neutralitu (tzv. večná neutralita). V tomto roku sa Švajčiarsko naposledy rozšírilo a to získaním kantónovValais,Neuchâtel aŽeneva.
V roku1847 opäť vypukla vojna medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi (Sonderbundská vojna), ktorú vyvolala dohoda siedmich katolíckych konzervatívnych kantónov vSonderbunde. Vojna trvala menej ako mesiac a zahynulo počas nej menej než 100 ľudí. Ak neprihliadame na niekoľko neskorších vzbúr, išlo o posledný vojenský konflikt na území Švajčiarska.
V roku1848 bola v krajine prijatá nová ústava, ktorá zmenila dovtedajší spolok suverénnych kantónov naunitárny spolkový (federálny) štát. V roku1874 bola ústava revidovaná. V ústave bola definovaná federálna zodpovednosť napríklad za obranu (do roku 1848 mal každý kantón vlastnú armádu), obchod či právne záležitosti. Ústava krajiny bola roku1891 opäť revidovaná, novelou sa obmedzili niektoré nezvyčajné prvky priamej demokracie, ktoré sú v porovnaní s ostatnými krajinami sveta jedinečné i v súčasnosti.
V obidvoch svetových vojnách bolo Švajčiarsko neutrálne. Po prvej svetovej vojne sa Ženeva stala sídlom Spoločnosti národov. Po druhej svetovej vojne však Švajčiarsko do OSN nevstúpilo. Miestne územie sa stalo sídlom mnohých medzinárodných inštitúcií, v roku1864 napríkladČerveného kríža, Medzinárodného olympijského výboru alebo Ženevskej konferencie. Švajčiarsko bolo členom Spoločnosti národov od roku1920, v roku1963 sa stalo členom Rady Európy a v roku 2002 občania Švajčiarska v referende 55% väčšinou hlasov súhlasili so vstupom krajiny doOSN. Krajina sa ako jedna z posledných stala členom OSN10. septembra2002.
Švajčiarsko ostalo neutrálne aj počas druhej svetovej vojny, a to aj napriek hrozbe ohlasovanej a očakávanejnemeckej intervencie. Mohutnámobilizácia švajčiarskej armády pod vedením generála Henriho Guisana je často uvádzaná ako rozhodujúci faktor, ktorý zabránil nemeckej intervencii. Súčasní historici zistili, že ďalším faktorom mohol byť aj neprerušený obchod švajčiarskych bánk s nacistickým Nemeckom. V priebehu vojny výrazne vzrástla hospodárskakonjunktúra (výroba a vývoz zbraní do Nemecka, prílev zlata a iných aktív do bánk a i.).
Volebné právo aj pre ženy bolo prvýkrát prijaté1. februára1959 v kantóne Vaud,27. septembra v Neuchateli a6. marca1960 v Ženeve. V roku1971 Švajčiari v referende schválili volebné právo pre ženy aj na federálnej úrovni. V roku1990 prijal volebné právo pre ženy aj posledný kantón – Gemegix-Innerrhoden, ktorý bol k tomu prinútený švajčiarskym najvyšším súdom27. novembra, keď volebné právo pre ženy schválil rok predtým kantón Appenzell – Ausserrhoden (30. apríla1989). V roku1979 sa krajina rozšírila o ďalší kantón – Jura, keď rok predtým Švajčiari v referende schválili jeho osamostatnenie sa od kantónu Bern.18. decembra1998 schválil švajčiarsky parlament novú ústavu, ktorú občania prijali v referende18. apríla1999. Ústava vstúpila do platnosti1. januára2000.
Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, hoci sa o členstvo vEÚ uchádzalo v máji1992, no občania krajiny v referende vstup do EÚ odmietli. Napriek tomu sa švajčiarske právo prispôsobuje európskemu, keďže krajina podpísala s EÚ množstvobilaterálnych zmlúv. Švajčiarsko je spolu so susednýmLichtenštajnskom členomEFTA. Obe krajiny sú enklávou v priestore EÚ.5. júna2005 Švajčiari 55% väčšinou hlasov v referende schválili pristúpenie krajiny kSchengenskej zmluve.
Švajčiarske kantónyJazykové oblasti ŠvajčiarskaPohľad naSent v zime, kantónGraubünden
Švajčiarsko je parlamentná spolkovárepublika na čele s prezidentom. Pre Švajčiarsko je charakteristický politický systém, aký nenájdeme nikde inde na svete.
Dvojkomorový Švajčiarsky parlament, Federálne zhromaždenie, je na rozdiel od Spolkovej rady hlavným nositeľom moci. Obe komory, Rada štátov a Národná rada, majú vo všetkých ohľadoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí. Dvesto-členná Národná rada je volená sčasti pomerným systémom a sčasti väčšinovým na štyri roky. Od roku 1971 majú volebné právo aj ženy, na kantonálnej až od roku 1990. Na schválenie zákona je potrebný súhlas oboch komôr parlamentu. Parlament však nehlasuje o dôvere k vláde.
Členovia 46 člennej Rady štátov (po dvoch z každého kantónu a po jednom z bývalých polovičných kantónov) sú volení priamo v každom kantóne väčšinovým systémom, kým poslanci dvesto-člennej Národnej Rady sú volení priamo podľa systému pomerného zastúpenia. Členovia oboch komôr sú volení na 4 roky. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a pomocouiniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu.
Podľa ústavy z roku 1999 kantóny majú moc rozhodovať o všetkom, čo nie je priamo podriadené federácii. Majú značné prvky suverenity.
Výkonná moc leží v rukách sedemčlennej Spolkovej rady. Na jej čele stojí de iure prezident, volený každoročne Federálnym zhromaždením spomedzi členov Spolkovej rady.
V období rokov1959 – 2003, si štyri švajčiarske strany rozdelili posty v Spolkovej rade nasledovne: dvaja kresťanskí demokrati (CVP/PDC), dvaja sociálni demokrati (SPS/PSS), dvaja liberáli (FDP/PRD), a jeden ľudovec (SVP/UDC). Napriek tomu, že toto rozdelenie postov nie je podopreté ústavou, strany ho dodržiavajú. Od roku 2003, kedy Švajčiarska ľudová strana (SVP/UDC) vyhrala voľby, má v Spolkovej rade dva posty, kým kresťanskí demokrati len jeden.
Najvyššou súdnou inštanciou je Spolkový súd v Lausanne, ktorý je oprávnený k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Každý kantón má totiž vlastnú ústavu, právne predpisy a štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou čiastočne líšia.
[*] 3 kantóny sú rozdelené na tzv. polkantóny, ktoré majú na rozdiel od ostatných v hornej snemovni švajčiarskeho parlamentu nie dvoch, ale len jedného zástupcu.
Vo švajčiarskej ústave, platnej od 29. mája 1874 do 31. decembra 1999, bolo v Článku 1 ako kantóny menovaných 23 kantónov, pričom tri označené sa ďalej delili na polkantóny. V ústave schválenej 18. decembra 1998 parlamentom a 18. apríla 1999 občanmi v referende, je v článku 1 menovaných už všetkých 26 kantónov. Napriek tomu majú tzv. polkantóny v Rade štátov (horná komora parlamentu) len po jednom zástupcovi, kým ostatné kantóny po dvoch. Inak však majú rovnaké právomoci ako ostatné kantóny.
Populácia kantónov je medzi 15 000 obyvateľmi v kantóne Appenzell Innerrhoden a 1 253 500 v Kantóne Zürich, rozloha kantónov od37km² v Kantóne Bazilej-mesto a7 105km² (Graubünden). Kantóny sú zložené z 2 889 obcí.
Vo Švajčiarsku sa nachádza enklávaCampione d’Italia, ktorá je súčasťou Talianska (z ktorej sa však dá dostať loďou po Luganskom jazere, oddeľujúcom švajčiarske územie od zvyšku krajiny, do Talianska) a enklávaBüsingen (Bádensko-Württembersko), ktorá je súčasťou Nemecka.
Väčšie kantóny sa delia na okresy. V niektorých oblastiach sú obce nezávislé od kantonálnych úradov. Do pôsobnosti kantónov patria napríklad výkon spravodlivosti, školstvo a zdravotníctvo.
Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou41 000km² patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky:Švajčiarska Jura,Švajčiarska plošina aŠvajčiarske Alpy. Na území štátu sa nenachádzajú žiadnenížiny.[14]
Švajčiarska Jura je úzke,250km dlhé vápencové pohorie s výškou až1 700mn.m. Jura sa od Álp oddeľuje južne odŽenevského jazera a tiahne sa oblúkom pozdĺž hranice sFrancúzskom. Pokrýva zhruba 10% územia krajiny.
Pohorie Švajčiarske Alpy tvoria viac než tri pätiny (57%) územia krajiny, patria prevažne kZápadným Alpám. Tiahnu sa prevažne v od juhozápadu k severovýchodu. Rozdeľujú sa na severné a južné pásmo. Severnú časť Švajčiarskych Álp tvoriaBernské Alpy na západe aGlarnské Alpy. Južnú časť tvoriaPenninské Alpy,Ticinské Alpy aBündnerské Alpy. Centrom Švajčiarskych Álp je masív sv. Gottharda. Najvyšším štítom Švajčiarskych Álp jeDufourspitze (Dufourov štít4 634mn.m.). Pramenia tu viaceré európske rieky:Aare,Rýn,Rhôna čiInn.
Švajčiarska plošina pokrýva asi 37% územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi Ženevským aBodamským jazerom. V jej centre leží mestoBern. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli pôsobenímľadovca. Tátopahorkatina je hospodárskym centrom krajiny.
V podnebí sa prejavuje väčší vplyv Atlantického oceánu. Alpy predstavujú výrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickým a teplým podnebím stredomorským. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5 °C. Na celom území je dostatok zrážok (2 400mm ročne), ktoré sú vo veľhorských výškach aj v lete snehové. Nad snežnou čiarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokrývky. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.[14]
Vodné toky patria k alpskému typu. Najdlhšia rieka jeRýn, ktoré je dôležitá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Jej najväčší prítok z územia Švajčiarska je riekaAare (295km dlhá). Pramení tu aj veľká riekaRhôna. Pre režim vodných tokov majú veľký význam horskéľadovce. Veľký spád riek využívajú početné vodné elektrárne. Vyrábajú dve tretiny všetkej elektrickej energie.
Prírodnými klenotmi Švajčiarska sú jazerá (je ich vyše 2000), vypĺňajú ľadovcové doliny. Najväčšie jeŽenevské (347km²), ďalejNeuchatelské (216km²),Bodamské (171km²) aVierwaldstattské (114km²). Z ďalších jazier sú známeZürišské (89km²) a najvyššie položené švajčiarske jazeroThunské (48km²). Švajčiarsku patrí aj časť pohraničných jazier sTalianskom (napr. Luganské).[13]
Švajčiarskuflóru možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje.
Do nadmorskej výšky600mn.m. (na juhu až800mn.m.) prevládajú zmiešané lesy. V tomto pásme sa darí ajvínnej réve a v najjužnejšom kantóne Ticino aj subtropickým rastlinám:figovníky, palmy,mandľovníky a iné.
Vo výške 1 600–2 300mn.m. vzácne rastiekosodrevina a nad týmto pásmom už len trávy, mach, lišajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj minimálny výskyt buriny.
Vo Švajčiarsku žijúkamzíky,svište,zajace, vysoká a srnčia zver,diviaky, orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú ajhady, jašterice,rysy a dokonca ajkozorožce. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie súpstruhy. V nižších polohách v lesnom pásme žijerys ostrovid adivá mačka. Lesy pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmenšovať ich rozloha.
Ochrana prírody a životného prostredia je v popredí záujmu štátu, ale aj starostlivosti všetkých obyvateľov. Najstarší (a súčasne druhý najstarší v Európe) je jediný Švajčiarsky národný park (169km²) založený v roku1914, ležiaci v Engadine v povodí horného Innu. Na území štátu sa nachádza množstvo prírodných rezervácií (napr.Kärpf,Derborence a i.).
Zürich má krásnu polohu na brehoch rovnomenného jazeraŠvajčiarsky frank (bankovky)
Švajčiarsko patrí k najvyspelejším anajbohatším štátom sveta s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva. Má prosperujúcu, stabilnú a modernútrhovú ekonomiku sHDP, ktoré je vyššie ako HDP veľkých západoeurópskych krajín. Jebankovým afinančným centrom sveta. Švajčiarsko oplýva kvalifikovanými pracovnými silami, ktoré sa špecializujú na výrobu materiálovo náročných výrobkov.[15]
Na štruktúre HDP sa podieľapoľnohospodárstvo (0,7%),priemysel (25,6%) aslužby (73,7%). Najviac ekonomicky aktívnych obyvateľov je zamestnaných v službách (76,9%), potom v priemysle (19,8%) a najmenej v poľnohospodárstve (3,3%).[16] Pracovná sila tvorí 5,159 milióna miestnej populácie. Nezamestnanosť dosahuje 4,2% (k roku2022).[16] Intenzívna poľnohospodárska produkcia, prosperujúca priemyselná malovýroba aturistika prinášajú krajine veľké príjmy. Variabilná ekonomika prispela k tomu, že Švajčiarsko je mimoriadne rozvinutou krajinou.[15]
Po dlhé obdobie dvadsiateho storočia bolo Švajčiarsko najbohatším štátom Európy s nie zanedbateľným náskokom. Ale od začiatku deväťdesiatych rokov sa jeho rast spomaľoval tak, že v roku 2005 kleslo na štvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, čo sa týka HDP na občana v PKS, za Írsko, Dánsko a Nórsko. Švajčiarsko je členomEFTA. Zákonom uznávanou menou ješvajčiarsky frank.
V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba, najmä chovhovädzieho dobytka namlieko. Je rozšírený na horských lúkach a pasienkoch. V teplejších mesiacoch sa hovädzí dobytok,ovce akozy pasú na bohatých pastvinách horských oblastí a v zime schádzajú do dolín. V hornatom teréne vôbec nie je jednoduché obrábanie pôdy, ale úrodné doliny a vo veľkom využívajú. Najúrodnejšie pôdy pre rastlinnú výrobu sú na Švajčiarskej plošine. Najviac sa pestujúobilniny (pšenica, jačmeň),zemiaky acukrová repa. Zvláštnosťou je, že taký hornatý štát, akým je Švajčiarsko, vyniká v pestovaníovocia.[14] Na teplejších a na juh odvrátených horských svahov sa pestuje ajvinič. Krajina je preto známa produkciou vína z oblasti Ženevského jazera.[17]
Polovica svetovej produkciehodinek pochádza zo Švajčiarska, na obrázku hodinkyOmega Speedmaster
Švajčiarsko nemá takmer žiadne nerastné suroviny. Všetky potrebné suroviny, vrátane fosílnych palív, farebných kovov a dreva, sa dovážajú.Priemysel sa preto zameriava na výrobky s malou spotrebou surovín, ktoré vyžadujú vysoko odbornú prácu. Je to najmä presnéstrojárstvo (výrobahodiniek značky Rolex,šperkov, meracích a optických prístrojov, písacích a počítačových strojov, elektronika). Každý rok sa vyváža až 50 miliónov kusov hodiniek. Dôležité postavenie má aj výroba liekov.Potravinárstvo spracúva mlieko na kvalitnésyry (preslávený ementál) a vyrába svetoznámečokolády (najväčšie podnikyNestlé aJacobs-Suchard). Všetky tieto výrobky Švajčiarsko aj vyváža.[14]
Vo Švajčiarsku je veľmi rozvinutá cestná aj železničná dopravná sieť. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen diaľnice, ale aj regionálne cesty nižších kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je snáď do každej alpskej dedinky. Cesty vedú nielen po častých mostoch, ale najmä cez mnohé tunely, ktorých je snáď najviac v celej Európe.Železničná doprava je známa pohodlnosťou, rýchlosťou a najmä presnosťou. Nezabudnuteľným zážitkom je cesta známymi Alpskými expresmi. Po mnohých rozľahlých jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava.
Finančné služby sú životne dôležité pre švajčiarske hospodárstvo. Bankárov sem lákajú liberálnebankové zákony a politická stabilita.[15] Švajčiarske banky a poisťovne patria k najvýznamnejším na svete, pretože cez ne prechádza mnoho obchodných operácií. Štát profituje z bankového tajomstva, ktoré bolo uzákonené v roku 1934. Kritici tvrdia, že pomáha kryť aj šedú ekonomiku v mnohých krajinách sveta. Okrem toho veľa domácich aj zahraničných firiem umiestnilo v krajine helvétskeho kríža svoje výskumné a vývojové centrá.[17] K známym vedcom žijúcim vo Švajčiarsku patrilAlbert Einstein, ktorý sa do krajiny prisťahoval roku1895.
Moderná doprava a vysoká úroveň služieb vytvárajú veľmi dobré podmienky pre cestovný ruch. Vo Švajčiarsku sa zrodila svojho času moderná vysokohorská turistika. Popredná strediská akoSt. Moritz,Zermatt aDavos sa stali symbolom luxusnej dovolenky pre bohatú klientelu z celého sveta.[17] Návštevníci obdivujú v celej krajine nádhernú prírodu, čisté a upravené prostredie, rozvinuté ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z návštev miliónov turistov má štát každoročne veľký zisk. Okrem tradičných zameraní (letné a zimné športy,rekreácia,horolezectvo,kúpeľníctvo) sa rozvinul tiež obchodno-kongresový turizmus pre ľudí so špeciálnymi požiadavkami.
Vo Švajčiarsku dnes žije približne 9 miliónov obyvateľov. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km2.Obyvateľstvo a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšej hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasťŽenevy. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp.Nemci, 62%), ďalej francúzski Švajčiari (resp.Francúzi, 23%) a talianski Švajčiari (resp.Taliani 8%).[13]
Pôvodní obyvateliaRetorománci (Rumantsch, 0,5%) sú potomkovia dávnych obyvateľov východného Švajčiarska – Rétov a v súčasnosti predstavujú len národnostnú menšinu. Cudzinci tvoria približne 10% z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z európskych krajín (prisťahovalci z bývalejJuhoslávie 5%,Turci 0,6%,Albánci 1,3%,Španieli 1,1% a iní).
K prednostiam Švajčiarov patrí usilovnosť, precízna práca a občianska disciplína. Bývajú popisovaní ako sentimentálni a patriotickí nielen vo vzťahu ku svojej krajine, ale i k miestam, kde práve žijú alebo odkiaľ pochádzajú. Švajčiarom sú vlastné také vlastnosti, akými sú napr. trpezlivosť, vytrvalosť, spontánnosť a čestnosť, ktoré im pomáhajú na ceste k úspechu. Tiež ďalšie vlastnosti, ako zdravésebavedomie, nezávislosť a spoliehanie na seba samého sú pestované odmalička a podriaďuje sa im chodrodiny iškoly.
Švačiarsko má tri oficiálne úradnéjazyky:nemčina,francúzština ataliančina (článok 70 Ústavy), ale štyri národné jazyky t. j. okrem týchto troch ešterétorománčinu (článok 4 Ústavy).Nemecky rozpráva 62% obyvateľov prevažne v centrálnej, východnej a severnej časti krajiny.Francúzsky hovorí 23% obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) ataliansky hovorí 8% obyvateľov žijúcich prevažne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí 0,5% populácie, prevažne v kantóne Graubünden na juhovýchode. Napriek jazykovým rozdielom sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za Švajčiarov.
Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarskedialekty), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich, „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna.
Sloboda vierovyznania je garantovaná švajčiarskou ústavou (článok 15 Ústavy). Referendom v roku1973 boli z ústavy vypustené články brániacejezuitskému rádu usadiť sa v krajine, ktoré boli súčasťou ústavy od roku1848. V krajine neexistuje oficiálna štátna cirkev, väčšina kantónov (okrem Ženevy a Neuchâtelu) však finančne podporuje buď Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo Švajčiarsku reformovanú cirkev.
Hlavné mesto Švajčiarska jeBern[18] (133 tisíc obyvateľov v roku2017). Najväčšie mesto, hospodárske a kultúrne stredisko je všakZürich (približne 400 tis. obyv.), sídlo mnohých bánk, podnikov a medzinárodného obchodu. Pri Ženevskom jazere ležíŽeneva (približne 200 tis. obyv.), obchodné stredisko a sídlo medzinárodných inštitúcií. Dôležitú dopravnú polohu má prístavBazilej (168 tis. obyv.).[14]
Švajčiarskakultúra vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí. Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie sFrancúzskom,Nemeckom aTalianskom, mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných.
Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomícirkev, neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo najmä staviteľstvo (románskekatedrály v Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne,renesančnékostoly v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu,barokovékláštory v Einsiede a St. Gallene). Cudzí stavitelia, priťahovaní väčšou slobodou krajiny, vybudovali krásne centrá miest akoBern,Freiburg,Luzern čiSt. Gallen. Švajčiarsko prispelo podstatným dielom k rozvoju modernej architektúry (Le Corbusier,Mix Bill), maliarstva (Felix Vallotton,Paul Klee) a sochárstva (Alberto Giacometti,Jean Tinguely).
Švajčiarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa však podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna hudba spolu s ľudovými tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobným nástrojom zvláštnym pre Švajčiarsko je dychový nástrojalphorn, v minulosti používaný pastiermi. S hudbou sa tradične spája zvláštny druh spevujódlovanie. Z tejto krajiny sú známi hudobníci, akoDJ Bobo, skupinaYello, skupinaCeltic Frost, ktorá položila základy metálu a tiež progresívni thrasheriCoroner.
V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktiež podľa jazykových oblastí), ale i niekoľko celoštátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. Švajčiarska verejná vysielacia spoločnosťSRG SSR idée suisse vysiela televízny program v jazykových mutáciách pre každú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej).
vo väčšine kantónov je tiež sviatkom Sviatok práce (1. máj) a niektoré dni medzi Vianocami a Novým rokom.
Deň nanebovstúpenia Pána je tiež nazývanýBanntag (hraničný deň), kedy ľudia podľa tradície si skontrolujú svoje hraničné kamene a žehnajú svojim poliam. Táto tradícia je stále živá a v mnohých obciach sú ľudia sprevádzaní hudobníkmi. Vianoce sú najpopulárnejším sviatkom v krajine. NaŠtedrý večer mávajú ľudia bohatú večeru a dávajú si darčeky, 26. decembra sa navzájom navštevujú. NaSilvestra budia posledného člena rodiny, ktorý ešte nevstal z postele pokrikomSilvester!. Príchod nového roka oslavujú podobne ako väčšina kresťanského sveta.
↑Bern sa označuje ako "spolkové mesto" (nemecky:Bundesstadt; francúzsky:ville fédérale; taliansky:città federale; rétorománsky:citad federala). Švajčiarske právo neurčuje hlavné mesto ako také, ale federálny parlament a vláda sídlia v Berne, zatiaľ čo ostatné federálne inštitúcie, ako napríklad federálne súdy, sú v iných mestách (Bellinzona, Lausanne, Luzern, Neuchâtel, St. Gallen a i.).
↑BERNER, Elizabeth Kay; BERNER, Robert A..Global Environment: Water, Air, and Geochemical Cycles - Second Edition. [s.l.]: Princeton University Press, 2012-04-22. Google-Books-ID: bRDbbGQP0xgC.Dostupné online.ISBN978-1-4008-4276-6. (po anglicky)
↑BfS: 9 Millionen Menschen in der Schweiz [online]. 20 Minuten, 2023-09-20, [cit. 2024-03-08].Dostupné online. (po nemecky)
↑FLEINER, Thomas; MISIC, Alexander; TÖPPERWIEN, Nicole.Swiss Constitutional Law. [s.l.]: Kluwer Law International B.V., 2005-01-01.Dostupné online.ISBN978-90-411-2404-3. (po anglicky)
↑US is still by far the richest country, China fastest growing [online]. web.archive.org, 2016-01-12, [cit. 2024-03-08].Dostupné online. Archivované 2016-01-12 z originálu.
↑BOWERS, Simon. Franc's rise puts Swiss top of rich list.The Guardian, 2011-10-19.Dostupné online [cit. 2024-03-08].ISSN0261-3077. (po anglicky)
↑BACHMANN, Helena.Looking for a better quality of life? Try these three Swiss cities [online]. USA TODAY, [cit. 2024-03-08].Dostupné online. (po anglicky)
↑TAYLOR, Chloe.These cities offer the best quality of life in the world, according to Deutsche Bank [online]. CNBC, 2019-05-20, [cit. 2024-03-08].Dostupné online. (po anglicky)
↑Paris and Zurich are now the world's costliest cities due to COVID-19 [online]. euronews, 2020-11-18, [cit. 2024-03-08].Dostupné online. (po anglicky)
↑Gletscherschwund [online]. Tages-Anzeiger, 2015-12-13, [cit. 2024-03-08].Dostupné online. (po nemecky)
↑SCHMOCK, Nico.Die Schweiz als "Willensnation"? Die Kernelemente des Schweizer Selbstverständnisses. [s.l.]: [s.n.], 2018-12-23.Dostupné online.ISBN978-3-668-87199-1. (po nemecky)
1234GAJDOŠ, Alfonz a KOL..Regionálna geografia Európy. 1. vyd. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013. S.105 – 116.
12Europe:: Switzerland — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2019-08-27].Dostupné online. Archivované 2007-06-12 z originálu.
123ZUBRICZSKÝ, Gabriel.Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava: MAPA Slovakia Plus, 2009. S.26.
.svg)
.svg)
