| Štátny sekretariát Status Secretaria, Segreteria di Stato | |
.svg) | |
| Sídlo | Apoštolský palác,Vatikán |
|---|---|
| Prefekt | kardinálPietro Parolin(od r. 2013) |
| Sekretár | arcibiskupEdgar Peña Parra(od r. 2018) |
| Podsekretár(i) | Paul Richard Gallagher(od r. 2014) |
| Založenie | 1487 Inocent VIII. |
Štátny sekretariát (lat.Secretariatus Status) je najdôležitejšou inštitúciouRímskej kúrie. Udržiava diplomatické vzťahySvätej stolice s inýmištátmi a zodpovedá za politikuSvätej stolice a tým ajVatikánu. Štátny sekretariát sa člení na Sekciu pre všeobecné záležitosti, Sekciu pre vzťahy so štátmi a Sekciu diplomatického personálu.
Štátny sekretariát je založený na stredovekej inštitúcii pápežských tajomníkov, ktorá bola prvýkrát doložená vAvignone v roku1338 a bola vytvorená podľa anglo-francúzskeho štýlu. Ich úlohou bola politická a finančnákorešpondencia a vzťah k dokumentom z pápežskej kancelárie a pápežskej komory rozšíril ich okruh a zdalo sa, že v15. storočí bolo možné poveriť vlastných tajných tajomníkov dôvernou korešpondenciou. Prechod k vytvoreniu vlastnej autority nebol doteraz preskúmaný, ale jej jadrom bolo nezávislé vedenie registra tajomníkmi. Zriadenie stálych nunciatúr od roku1500 si vyžadovaloúrad, ktorý spracovával správy nunciov a odovzdával im pokynypápeža. Tajomník bol vždy len podriadený, podpisovať bol oprávnený ibakardinál, obyčajne pápežov synovec, preto nazývaný ajkardinál nepot. Tajomník bol teda podriadený pápežovi a nepotovi zároveň, mal však právo hlásiť sapápežovi. Okolo roku1570 bolo v jeho kancelárii niekoľko pisárov,archivár a šifrovýtajomník, ako ajtajomník pre latinské listy atajomník pre listykniežatám. V roku1605 sa prvýkrát objavil titulštátneho tajomníka. Rastúce úlohy pápežskej diplomacie následne viedli k rozšíreniu Štátneho sekretariátu; Tajomníkovi pomáhal substitút, návrhy korešpondencie zabezpečovali zapisovatelia, z jediného zapisovateľa tajnej korešpondencie sa vedúcim ministrom stalštátny tajomník, od roku1644kardinál. Samostatnú zodpovednosť vo svojej oblasti podnikania dostal formálne až vtedy, keď ústava Romanum decet PontificemInocent VIII. zrušil22. júna1692 úradkardinála nepota. Štátny tajomník zároveň prevzal jeho oblasť zodpovednosti. Odvtedy sa jeho úrad musel zaoberať aj vnútornými záležitosťami pápežských štátov.
Od konštitúcie Sapienti consilio, ktorú vydalpápežPius X.29. júna1908, je štátny sekretariát rozdelený na tri oddelenia. Sekcia pre mimoriadne záležitosti, Sekcia pre bežné cirkevné záležitosti a Sekretariát pre Apoštolské Breven.PápežPavol VI. začlenil Apoštolský kancelár do Štátneho sekretariátu27. februára1973 s Motu proprio Quo aptius.
Sekcia pre všeobecné záležitosti (známa aj ako prvá sekcia) je najväčšímoddelením Štátneho sekretariátu. Udržiava pravidelnúkorešpondenciu s nunciatúrami, ako aj rokovania s diplomatmi cudzích mocností. Na čele sekcie je substitút s hodnosťouarcibiskupa a asesora. Súčasným substitútom jearcibiskupEdgar Peña Parra.
Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami (tiež označovaná ako druhá sekcia) sa zaoberá vzťahmicirkvi s vládami štátov a je zodpovedná za uzatváranie a plnenie konkordátov. Na jej čele stojísekretár s hodnosťouarcibiskupa, bežne označovaný ako „Vatikánsky minister zahraničných vecí“ v súčasnostiarcibiskupPaul Richard Gallagher. Tajomníkovi podlieha jeden alebo viac podtajomníkov. Sekcia je rozdelená do ôsmich kancelárií organizovaných podľa jazykov.
Tretia sekcia zodpovedá za zamestnancov v diplomatických službách Svätej stolice. Bola vytvorená v roku 2017 na podporu delegáta pre pápežské misieJana Romea Pawłowského.[1][2][3]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuStaatssekretariat (Heiliger Stuhl) na nemeckej Wikipédii.